Prísne podmienky, aj odmeny: Ako chce Únia cez agrodotácie ozeleniť poľnohospodárstvo

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kam smeruje reforma európskeho poľnohospodárstva

Europoslanci navrhujú zvýšiť podiel výdavkov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky na ochranu životného prostredia a klímy. Slovenský agrorezort sa ale obáva, že domáci poľnohospodári nebudú vedieť vyčerpať veľké objemy ekologických platieb a preto pre ne požaduje čo najflexibilnejšie pravidlá.

Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) má byť zelenšia, to je základná spoločná charakteristika reformy agrodotácií, na ktorej sa zhodnú tri kľúčové inštitúcie Európskej únie. Ich predstavy o spôsobe a rozsahu zmien v ochrany životného prostredia a klímy v poľnohospodárskej krajine a na vidieku sa už ale líšia.

Nová zelená architektúra agropolitiky, ako ju navrhla v roku 2018 Európska komisia je pomerne komplikovaná spleť požiadaviek a motivačných dotácií, ktoré majú zaistiť, že európski poľnohospodári budú na pôde hospodáriť čo najšetrnejšie k prírode.

Žiadna dohoda, lepšia dohoda? Únia sa už štyri roky nevie dohodnúť na reforme agrodotácií

Inštitúcie EÚ sa navzájom obviňujú, kto má väčší podiel na tom, že stále nie je jasné, ako bude vyzerať reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Hlavnou deliacou líniou zostáva otázka nových ekologických a klimatických podmienok pre čerpanie agrodotácií. 

Ako na ekoschémy

„Jednoznačne podporujeme nevyhnutnosť zvyšovať ekologické prístupy k našim poliam, no musíme nájsť správnu mieru trendu medzi ekológiou a ekonómiou. Jednoducho nemôžeme pripustiť, aby nám ekológia prísnym tempom poškodzovala ekonómiu,“ hovoril na poslednom stretnutí Rady EÚ ministrov pre poľnohospodárstvo už bývalý slovenský agrominister Ján Mičovský (OĽaNO).

Reagoval tak na návrh Európskeho parlamentu, aby sa zvýšil podiel výdavkov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky na investície a opatrenia v prospech životného prostredia a klímy.

Europoslanci požadujú navýšenie v obidvoch pilieroch agropolitiky EÚ. V prvom pilieri, teda priamych poľnohospodárskych platbách, sú novým prvkom takzvané ekoschémy, čo majú byť dodatočné dotácie, ktoré budú motivovať farmárov, aby sa okrem produkcie pri svojej práci venovali aj aktivitám prospešným pre prírodu a klímu.

EÚ sa v prvom rade musí dohodnúť na tom, koľko peňazí by sa na takéto opatrenia z priamych platieb malo vyčleniť. Čím viac to na úrovni členského štátu bude, tým menej peňazí pôjde na automaticky vyplácané hektárové dotácie, ktoré majú podporovať príjmy poľnohospodárov.

Európsky parlament spočiatku požadoval minimálne 30 percentný podiel priamych platieb na ekoschémy, členské štáty začínali na dvadsiatich percentách. V súčasnosti sa hovorí o kompromisnom 25 percentom limite.

Okrem stanovenia dolnej hranice pre ekoschémy, vyjednávači diskutujú aj o tom, ako ich nastaviť čo najflexibilnejšie. Keďže ide o nové dotačné schémy, hrozí, že poľnohospodári nebudú okamžite schopní vyčerpať taký objem peňazí na ekologické postupy, čím by o prostriedky nenávratne prišli.

Ekologické agrodotácie: Za aké činnosti by mali byť farmári odmenení? (ANKETA)

Väčšina odborníkov je za to, aby Slovensko v budúcom programovom období vyčlenilo viac ako 20 percent priamych poľnohospodárskych platieb na postupy, ktoré budú prospešné pre prírodu a klímu. No zhodujú sa, že nie je dôležité iba, koľko peňazí na ekoschémy pôjde, ale hlavne to, či budú nastavené kvalitne – to znamená, aby skutočne riešili environmentálne problémy v slovenskom agrosektore a boli zároveň pre farmárov finančne motivujúce. 

„Je to nové opatrenie, s ktorým nemajú skúsenosti poľnohospodári ani Pôdohospodárska platobná agentúra. Na oboch budú kladené zvýšené nároky na implementáciu tohto typu podpory,“ hovorí Ján Baršváry, riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Diskusie sú preto aj o hľadaní spôsobu, ako minimalizovať riziko prepadnutia peňazí. Členské štáty požadujú, aby sa nevyužité prostriedky od určitej hranice mohli presúvať na základné priame platby – konkrétne sa hovorí o minime 18 percent.

Europoslanci zas vymysleli akési „skúšobné obdobie“ v prvých dvoch rokoch programového obdobia,  kedy by minimálna povinná alokácia pre ekoschémy bola nižšia: 22 percent v roku 2023 a 24 percent v roku 2024. Podľa bruselského portálu EURACTIV.com ale zástupcovia europarlamentu neskôr pre nespokojnosť so smerovaním rokovaní tento návrh stiahli.

Červená línia

Z odpovedí agrorezortu nie je úplne jasné, aká je jeho predstava o úrovni prostriedkov, ktoré by mali ísť na nové ekologické platby. Výsledok podľa neho „musí byť kompromisom spoluzákonodarcov“. Viac svetla do slovenskej pozície na Rade ministrov vniesol exminister Ján Mičovský, ktorý podporil 22 percentný podiel na „obdobie učenia“ s následným posunom na štvrtinu priamych platieb.

Vo svojom vystúpení ale za „najhrubšie narysovanú červenú líniu“ označil možnosť, že by z ekologických platieb vypadla flexibilita. „Je pre nás absolútne neprijateľné, aby sme nemali zachovanú flexibilitu ekoschém na celé plánované obdobie. Trestať poľnohospodárov prepadnutím peňazí považujeme za prístup, ktorý neviem nazvať inak ako krutý,“ povedal pred ostatnými ministrami.

„Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnosti analyzuje jednotlivé prvky navrhovaných flexibilít, medzi ktoré patrí aj prípadná možnosť realokácie určitého podielu prostriedkov na iné typy priamych platieb,“ dodáva tlačové oddelenie agrorezortu.

Bude o ekoschémy záujem?

Podľa Baršváryho by vyčlenenie štvrtiny prostriedkov z prvého piliera agropolitiky bolo v prípade Slovenska rizikové. Hovorí, že veľa bude záležať od nastavenia ekoschém, čo je v kompetencii členského štátu.

„Musia byť nastavené jednoducho, motivačne (aby boli poľnohospodári za ekologické opatrenia odmenení, nielen kompenzovaní), a tak, aby ich mohli splniť všetci poľnohospodári hospodáriaci na ornej pôde, na trvalých trávnych porastoch aj na trvalých kultúrach,“ myslí si Baršváry.

Každá krajina EÚ si môže nastaviť zoznam poľnohospodárskych postupov a aktivít podľa vlastných potrieb. Portál EURACTIV.sk sa desiatky odborníkov pýtal, aké opatrenia by v tomto zozname nemali chýbať. Aj z ich odpovedí je zrejmé, že environmentálnych bremien, ktoré sa v poľnohospodárstve za ostatné roky nakopili, je mnoho.

Ekoschémy by sa tak podľa nich mohli využiť napríklad na určenie maximálne výmery monokultúrnych polí, zakladanie biopásov pre opeľovače, zlepšenie orných postupov, či znižovanie používania antibiotík v chove hospodárskych zvierat.

„Vzhľadom k tomu, že ministerstvo pôdohospodárstva plánuje ekoschémy na základe kompenzácie vzniknutých nákladov a ušlého zisku, je dosť možné, že o ekoschémy na Slovensku nebude dostatočný záujem. Preto je nevyhnutné čo najdlhšie „pilotné“ obdobie, počas ktorého budú nevyužité prostriedky vyčlenené na ekoschémy presunuté automaticky do ostatných schém v rámci I. piliera SPP,“ argumentuje Baršváry.

Prísnejšie podmienky na čerpanie dotácií

Dotačný systém ale obsahuje aj ďalšie ekologické požiadavky na hospodárenie farmárov v zhode s ochranou prírody – ide o takzvané normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (GAEC). Ide o to, že každý poľnohospodár, ktorý chce v plnej výške čerpať priame podpory, musí splniť vybrané podmienky EÚ.

Ak ich poľnohospodár nedodržiava, môžu sa mu hektárové dotácie znížiť alebo vo výnimočných prípadoch zrušiť.

Aj systém týchto podmienok má pred novým programovým obdobím prejsť zmenou. A opäť – požiadavky na jeho sprísnenie prichádzajú z Európskeho parlamentu.

Europoslanci napríklad žiadajú zmeniť pravidlá pre rotáciu pestovaných plodín (GAEC 8). Tie určujú, ako často farmári majú striedať plodiny na parcelách, ale tiež stanovujú, že agropodniky s rastúcou výmerou musia pestovať väčšie množstvo plodín.

Europoslanci teraz navrhujú, aby sa zaviedol limit plochy pre pokrytie jednou plodinou, čo má zabrániť vzniku veľkých monokultúrnych lánov.

Podľa Jána Baršváryho je dôležité, aby vykonávanie tohto pravidla neviedlo ku kontraproduktívnym účinkom. Myslí si, že povinnosť striedania plodín by mohla byť prijatá, ak sa stanoví primeraná veľkosť plochy pokrytej jednou plodinou. „Z tejto povinnosti by samozrejme mali byť vyňaté trvalé plodiny, viacročné plodiny (napr. krmoviny na ornej pôde), ako aj poľnohospodárske podniky s vysokým podielom trvalých trávnych porastov,“ vysvetľuje.

Ďalšou požiadavkou europoslancov je, aby sa zvýšil podiel pôdy vyčlenený na neproduktívne plochy a prvky (GAEC 9) na úrovni farmy (5 percent), ako aj na úrovni členských štátov (10 percent).

Agrorezort hovorí, že posúdenie tohto návrhu bude závisieť od konečnej podoby prvkov, ktoré do tohto podielu budú zahrnuté. „Ministerstvo pôdohospodárstva má za to, že minimálny podiel vyčlenený na neproduktívne plochy alebo prvky ako súčasť kondicionality je potrebné sledovať na úrovni poľnohospodára,“ odpovedalo ministerstvo.

SPPK podporuje, aby percento poľnohospodárskej plochy vyčlenenej na neproduktívne prvky zostalo zachované na dnešnej úrovni – teda piatich percentách. „Zároveň by sa do tohto percenta mali započítať aj (polo) produktívne prvky, ktoré môžu mať vyššie environmentálne výhody ako jednoduché vyňatie pôdy z produkcie a sú tiež mimoriadne dôležité pre zabezpečenie krmiva pre zvieratá v kritických situáciách, napríklad počas horúčav,“ hovorí Baršváry.

Zmeny v kondicionalitách požadujú aj členské štáty. Konkrétne chcú, aby sa čiastočne uvoľnili požiadavky na minimálne pokrytie pôdy (GAEC 7). Toto pravidlo sa vzťahuje na to, že pôda nemôže byť ponechaná holá počas najcitlivejších období, čím sa obmedzuje jej erózia. Podľa návrhu Komisie by počas najcitlivejších období nemala byť žiadna pôda ponechaná bez porastu. Ministri si ale chcú ponechať možnosť upravovať tieto normy napríklad v prípade dlhých zimných období.

Slovenský rezort pôdohospodárstva považuje text Komisie za akceptovateľný. SPPK má ale voči nemu výhrady.

„Pre poľnohospodárov bude ťažké dosiahnuť 100 percentný pokryv pôdy v zimnom období, preto nie sme za zmenu GAEC 7. Akákoľvek požiadavka musí mať zmysel z poľnohospodárskeho hľadiska, musí byť v súlade s agronomickými a klimatickými podmienkami a zároveň musí byť jednoducho realizovateľná pre poľnohospodárov,“ ozrejmuje postoj komory Baršváry.

Druhý pilier ako riziko?

Vyššie environmentálne a klimatické ambície sa všeobecne očakávajú aj od druhého piliera agropolitiky, teda Programu rozvoja vidieka, ktorý je určený hlavne na modernizačné investície do výroby a projektové podpory.

V súčasnom programovom období členské štáty podľa predpisov EÚ musia z neho vyčleniť na klímu a životné prostredie 30 percent alokácie. Poslanci europarlamentu žiadajú tento podiel po roku 2023 zvýšiť na 37 percent výdavkov.

Slovensko podľa agrorezortu malo od začiatku rokovaní vyššiu ambíciu pre nové dotačné obdobie. „Preto vyjadrilo podporu objemu 35 percent pre nasledujúce programové obdobie vo všeobecnom prístupe, s ktorým Rada EÚ vstúpila do trialógov,“ vysvetľuje ministerstvo.

Ján Baršváry hovorí, že najväčšia slovenská agrosamospráva podporuje pozíciu Rady ministrov.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je za to, aby o reforme SPP rozhodovali predovšetkým odborníci na základe faktov. V Európskom parlamente, pri všetkej úcte, ich je minimum. Sú to politici, ktorí sa nesú na zelenej vlne svojich voličov, a tak aj konajú,“ podotkol Baršváry.