Prístup k pôde, spravodlivé dotácie a inovácie: Odborníci radia štátu ako omladiť agrosektor

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Dušan Hein]

Agrorezort zatiaľ nevie, aké formy podpory mladých farmárov budú súčasťou strategického plánu na roky 2021 až 2027. Analytici odporúčajú štátu sceľovanie pozemkov, zmenu pravidiel nadobúdania pôdy, či viac eurofondových výziev na uvedenie mladých do odvetvia.

Slovenské poľnohospodárstvo nie je postavené na rodinných a malých farmách, ako je to v niektorých iných, prevažne západných krajinách EÚ. Až 90 percent tunajšej pôdy obhospodaruje pätina najväčších korporátnych fariem. Ak ich priemerná veľkosť je 1 200 hektárov, kým v Rakúsku všetku pôdu obhospodarujú rodinné farmy s priemernou rozlohou 50 hektárov, je pochopiteľné, že agropolitika obidvoch krajín sa líši.

Štát by si ale nemal zakrývať oči pred starnutím a vyľudňovaním odvetvia, o ktorých každoročne informuje zelená správa o stave agrosektora. Bez ohľadu na to, akú štruktúru agrosektoru na Slovensku narysoval historický vývoj, súčasná a budúca exekutíva musí vyriešiť, ako do agrosektore pritiahnuť viac nových ľudí.

Agrorezort v súčasnosti pripravuje Národný strategický plán pre roky 2021 až 2027, ktorý je podmienkou čerpania európskej finančnej podpory v nasledujúcom programovom období. V kľúčovom dokumente pre rozvoj poľnohospodárstva v najbližších siedmich rokoch majú členské štáty okrem iných dôležitých oblastí povinnosť zadefinovať, ako konkrétne chcú zastaviť starnutie sektora a prilákať do neho čerstvé pracovné sily.

EURACTIV Podcast | Starnutie agrosektora môže zastaviť pripravovaný národný strategický plán

Väčšie zapojenie mladých ľudí do poľnohospodárstva je jednou z hlavných priorít Európskej komisie v pripravovanej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Bariéry, ktoré mladým farmárom komplikujú vstup na trh, ale vytvára predovšetkým štát.

Portál EURACTIV.sk oslovil Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) s otázkami, aké opatrenia v tejto oblasti v strategickom pláne pripravuje.

„Aké formy podpory pre mladých farmárov budú obsahom národného strategického plánu, vyplynie z posúdenia potrieb sektora, diskusie s hlavnými sociálno-ekonomickými partnermi v tejto oblasti a následného stanovenia intervenčnej logiky a stratégie, na ktorej sa v súčasnosti pracuje,“ odpísal Daniel Hrežík z komunikačného oddelenia ministerstva.

Pôvodný plán počítal s dokončením strategického plánu do konca tohoto roka, no podľa informácií portálu EURACTIV.sk sa termín pravdepodobne posunie do roku 2020. Jeho prípravu brzdia aj pomalé rokovania o reforme únijnej agropolitiky na európskej úrovni. Ešte stále sa napríklad čaká, akú pozíciu k minuloročnému návrhu eurokomisie zaujme Európsky parlament.

Rezort dnes má už v rukách dva materiály, ktoré navrhujú hlavné opatrenia pre zlepšenie kondície slovenského agrosektora, vrátane podpory mladých farmárov: Revíziu výdavkov na poľnohospodárstvo, ktorú pripravil Inštitút pôdohospodárskej politiky spolu (IPP) s vládnym útvarom Hodnota za peniaze.

Druhým príspevkom je analýza Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) pri Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC). Jeho SWOT analýza pomenúva silné a slabé stránky v deviatich oblastiach, ktoré Európska komisia určila ako hlavné ciele v poľnohospodárstve po roku 2020. Jednou z nich je aj podpora generačnej obnovy. Druhý materiál – Identifikácia potrieb – potom na základe toho vypichuje, na čo konkrétne by sa štát mal zamerať.

Pôda – vlastná, prenjatá, štátna

Najväčšou brzdou začínajúcich farmárov je prístup k pôde. V ceste k pozemkom mladým poľnohospodárom stoja hlavne dve prekážky: miera pozemkovej regulácie a obrovská rozdrobenosť vlastníctva pozemkov. Analytici vláde radia, aby tieto prekážky odstránila.

Slovenské pravidlá pre nadobúdanie pôdy patria medzi najprísnejšie v celej EÚ. Legislatíva napríklad stanovuje, ktoré osoby môžu nadobudnúť pôdu, pričom zohľadňuje predošlú poľnohospodársku činnosť. To pochopiteľne znevýhodňuje začínajúceho farmára so skromnými skúsenosťami. Revízia výdavkov navrhuje toto pravidlo zrušiť.

Druhou príčinou je rozdrobenosť pozemkového fondu. Na Slovensku je v súčasnosti viac ako osem miliónov vlastníckych parciel a štyri milióny vlastníkov pozemkov. Začínajúcim farmárom prístup k pôde komplikujú aj jej dlhodobé prenájmy už existujúcimi veľkými poľnohospodárskymi podnikmi. Potenciálny farmár tak má niekedy problém dostať sa aj k vlastnej pôde.

Podľa analytikov by štát mal roztrieštenosť pôdy znižovať cez pozemkové úpravy. Toto rozhodnutie má súčasná vláda už za sebou. V auguste schválila program, ktorý podľa agrorezortu v nasledujúcich tridsiatich rokoch prinesie vysporiadanie vlastníctva k pôde.

Poľnohospodári: Stratili sme dve rozpočtové obdobia, štát nevyužil európsku pomoc na získanie mladých farmárov

Slovensko nedokázalo využiť finančnú podporu zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby do rýchlo stárnuceho odvetvia prilákalo viac mladých ľudí. Hlavným problémom naďalej zostáva prístup k pôde a financiám, ale aj nízke mzdy v odvetví. 

Podľa Milana Jurkyho, predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku, má začínajúci poľnohospodár okrem prenajatej a vlastnej pôdy problém dostať sa aj k tej štátnej. Štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (SPF) vlastní okolo 125 tisíc hektárov pôdy. SPF okrem toho spravuje aj vyše 300 tisíc hektárov pôdy nezistených vlastníkov. Tú ale zo zákona štát môže záujemcom len prenajať. „Keby štát chcel, môže túto pôdu prenajať mladým farmárom a môže to fungovať ako inkubátor na naštartovanie podnikania,“ približuje predstavu o využití pôdy v správe SPF Milan Jurky.

Ako však tvrdí ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, právne možnosti na prenájom poľnohospodárskej pôdy v správe SPF v prospech mladých a začínajúcich farmárov už existujú. Odkazuje na zákon o prenájme poľnohospodárskych pozemkovvládne nariadenie z roku 2010, podľa ktorých má mladý farmár prednostné právo na nájom pozemkov, ak splní stanovené podmienky. Musí sľúbiť, že sa na prenajatej pôde bude venovať špeciálnej rastlinnej výrobe – napríklad vinohradníctvu, či ovocným sadom -, alebo živočíšnej výrobe.

„Slovenský pozemkový fond tento postup už použil vo vzťahu k žiadateľom, ktorí sa stali príjemcami nenávratného finančného príspevku pre mladých farmárov podľa opatrenia Programu rozvoja vidieka na roky 2016 až 2020,“ uviedol agrorezort pre portál EURACTIV.sk

Viac výziev v druhom pilieri

Začínajúci farmár na štarte podnikateľskej dráhy potrebuje veľké investície do nákupu pôdy, zvierat, osiva, strojov a podobne. V očiach bánk sú však mladí poľnohospodári rizikovým subjektom a tak len malá časť z nich sa dostane k bankovým úverom.

S týmto problémom môže farmárom aspoň čiastočne pomôcť finančná podpora z druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ – Programu rozvoja vidieka. V súčasnom programovom období je na uvedenie mladých farmárov do odvetvia zameraná výzva z roku 2015. Ak poľnohospodár mladší ako 40 rokov vypracuje dobrý podnikateľský plán, môže získať štartovnú dotáciu do výšky 50 tisíc eur.

Výzvu ale sprevádzalo viacero problémov a pôvodný cieľ podporiť 500 začínajúcich farmárov, sa po štyroch rokoch zatiaľ nepodarilo naplniť. Podľa revízie výdavkov by agrorezort pre optimálne nastavenie takýchto výziev v budúcnosti mal spraviť prieskum potrieb mladých poľnohospodárov. Podporu na začatie podnikania a vytváranie startupov na vidieku odporúča zvýšiť až na 100 tisíc eur, pričom výzvy by sa mali vyhlasovať každý rok.

„Snahou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je zabezpečenie plynulej implementácie podpory,“ uviedol rezort v reakcii na otázku, či plánuje zvýšiť pravidelnosť výziev pre mladých farmárov.

Priame platby mladým

Základným nástrojom podpory príjmu poľnohospodárov sú priame platby. Ich koncentrácia je na Slovensku najvyššia z celej EÚ. Až 94 percent z každoročného 400-miliónového balíka získa 20 percent najväčších fariem. Centralizovaná štruktúra agrosektora ale nie problémom iba na Slovensku.

Európska komisia chce preto po roku 2020 priame platby rozdeliť spravodlivejšie a cielenejšie. Čo sa týka zvýhodnenia mladých farmárov, exekutíva EÚ navrhuje, aby členské štáty na ich podporu alokovali dve percentá z objemu priamych platieb. Túto sumu môžu potom využiť na opatrenia v rámci priamych platieb alebo v projektoch v Programe rozvoja vidieka.

Agrorezort tvrdí, že k tomuto opatreniu nemá žiadne pripomienky. Štát ale môže na prilákanie nováčikov naviazať aj vyššiu časť prostriedkov, ako navrhuje Brusel. Či to Slovensko využije, podľa ministerstva záleží od posúdenia potrieb sektora, finančných možností strategického plánu a toho, či sú mladí vôbec schopní vyčerpať viac peňazí.

Revízia výdavkov štátu tiež radí, aby zvýšil hektárovú hranicu pre podporu mladých poľnohospodárov z priamych platieb. Tá je dnes stanovená na 28 hektárov, čo je jedno z najnižších čísel v rámci európskej dvadsaťosmičky. V záujme vyššieho počtu mladých farmárov by sa podľa analytikov táto hranica mala zdvihnúť na 100 hektárov.

Vedci kritizujú únijnú agropolitiku: Výsledkom členstva v EÚ nemajú byť tiché lúky a polia

Za posledných 35 rokov z európskych polí a lúk zmizlo 55 percent vtáctva. Európski vedci to pripisujú na vrub Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, ktorá podľa nich farmárov podnecuje k intenzifikácii agrárnej výroby.

Ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ iba zvažuje, ako sa k obidvom opatreniam postaví.„Intervenčná logika jednotlivých opatrení na pomoc mladým poľnohospodárom (či už z I. alebo II. piliera, respektíve z oboch), ako aj alokovaná suma, bude výsledkom analýzy potrieb sektora poľnohospodárstva, ktorá sa v súčasnosti realizuje,“ dodáva rezort.

Prerozdelenie finančnej podpory od veľkých k malým a stredným podnikom má podporiť aj stropovanie priamych platieb a takzvaná redistributívna platba.

Stropovanie v preklade znamená určenie maximálnej sumy platieb na jednu farmu na úrovni 100 tisíc eur s tým, že od úrovne 60 tisíc eur sa budú priame platby znižovať. Podľa ministerky Gabriely Matečnej by ale túto hranicu nemala určovať eurokomisia a ako uviedla na nedávnej diskusii v rámci nitrianskeho Agrokomplexu, stropovanie zrejme bude dobrovoľné.

Podľa mladých farmárov však na stropovanie dozrel čas. Odporúča ho aj revízia výdavkov. Tento krok podľa analytikov zasiahne hlavne veľké farmy s nízkou produktivitou, čo umožní presun peňazí k menším a rodinným farmám.

Moderné technológie

VÚEPP sa v identifikácií hlavných výziev sústredí hlavne na mäkké opatrenia. Podľa autora dokumentu Štefana Adama je v prvom rade potrebné zvýšiť príťažlivosť sektora v očiach absolventov poľnohospodárskych škôl, ako aj škôl z nepoľnohospodárskych odvetví podporou ďalšieho odborného vzdelávania.

Tento cieľ naráža na súčasnú vzdelanostnú štruktúru odvetvia. Tá je stále založená hlavne na robotníckych profesiách s nízkym podielom pracujúcich so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. V dobe, keď aj agrosektor musí odpovedať na digitálnu revolúciu, bude potrebné do neho zapojiť viac pracovníkov s vyššou kvalifikáciou.

Zelené poľnohospodárstvo otvára príležitosti pre mladých farmárov

Opatrenia v agropolitike EÚ, ktoré majú motivovať farmárov, aby boli ohľaduplnejší k prírode, zatiaľ nefungujú. Podľa eurokomisie by v budúcom programovom období do ochrany pôdy, vody a ovzdušia malo smerovať viac peňazí. To vytvára nové možnosti pre zapojenie mladých farmárov. 

„Potreba zvýši informovanosť mladých ľudí o spektre potenciálnych faktorov, ktoré môžu byť pre ich kariéru príťažlivé,“ stojí v dokumente. Tým podľa odborníkov môžu byť práve moderné technológie, ktoré v sektore nachádzajú čoraz väčšie uplatnenie. „Mladí poľnohospodári sú často efektívnejší, vedia lepšie využívať informačné a komunikačné technológie a sú schopní do odvetvia prinášať veľa nových inovácií,“ hovorí jeden z autorov Revízie výdavkov Ján Pokrivčák.

Jedným z troch cieľov Identifikácie potrieb, je tiež zvýšenie prepojenosti poľnohospodárskeho na potravinársky sektor. Zapojenie  mladých farmárov tak má prispieť k väčšej potravinovej sebestačnosti. „Bude využitý potenciál mladých a malých farmárov naplniť trh domácimi výrobkami s garantovanou kvalitou, po ktorých je zvýšený dopyt,“ argumentuje Adam.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia