Problém s rozdielnym zložením potravín existuje, no nehovorí nič o ich kvalite

EBN88TPXUAEfBVA

Spotrebitelia a politici v mnohých prípadoch hovoria o dvojakej kvalite potravín neprávom. Potraviny sa často líšia svojim zložením, čo výrobcovia väčšinou na obaloch správne uvádzajú. Ľudský organizmus však nie je schopný vnímať všetky rozdielne údaje na baleniach.

„Nemôžem akceptovať, aby sa v niektorých častiach Európy, v strednej a východnej Európe, občanom predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, napriek tomu, že ich obal a označenie sú totožné,“ hovoril v roku 2017 v každoročnej správe o stave EÚ predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Téma, ktorú pred dvomi rokmi na európsku úroveň priniesla skupina členských krajín vrátane Slovenska, nakoniec skončila na stole Spoločného výskumného centra krajín EÚ (Joint Research Centre  – JRC), ktorému šéfuje Slovák Vladimír Šucha.

Okrem toho, že mali vedci zistiť, či ide o skutočný problém, ich hlavnou úlohou bolo vypracovať spoločnú metodiku, ktorá by orgánom členských krajín v prípade podozrení z nekalých praktík umožnila analyzovať dotknuté výrobky.

Tú JRC najskôr vypracovalo na základe vlastného výskumu 40 vzoriek a následne sa obrátilo na všetkých 28 členských štátov. Do výskumu sa napokon zapojilo 19 krajín.

„Niektoré krajiny sme museli motivovať, aby sa púšťali do niečoho, čo nepovažujú za problém,“ opisoval výskum Šucha na tohtotýždňovom bratislavskom podujatí, ktoré zorganizovalo Združenie pre značkové výrobky (SZZV).

Výskumníci z JRC napokon skúmali obaly a zloženie 113 značkových výrobcov a 15 výrobcov súkromných značiek obchodných reťazcov. Dohromady si posvietili na 1 380 konkrétnych výrobkov. Testovanie sa uskutočnilo v novembri a decembri roku 2018.

Hoci výskum na prvý pohľad nepôsobí zložito, podľa Šuchu si vyžadoval veľkú odbornosť a jazykové znalosti, „aby sa neporovnávali hrušky s jablkami“. Okrem odbornej terminológie v zložení potravín sa často líšili aj samotné názvy potravín. To, čomu sa napríklad na Slovensku hovorí maslo, v niektorých krajinách označujú ako mliečny tuk.

Dvojaká kvalita potravín existuje, no geografická diskriminácia nie, zistila štúdia Komisie

Komisia testovala celkovo 128 rôznych potravinových výrobkov. Až 31 percent z nich malo rovnaký, či veľmi podobný obal, no rozdielne zloženie. Analytici tesovali napríklad nápoje od Coca Coly, pudingy a mrazenú pizzu Dr. Oetker, či pivo Corona. 

Potravinová železná opona neexistuje

A aký je teda záver európskeho výskumu?

„Problém rozdielu obalu a zloženia skutočne existuje a je relatívne významný,“ zhrňuje zistenia Šucha.

Výsledky ukázali, že 9 percent porovnávaných potravín, ktoré mali zhodný názov, sa líšili zložením, hoci to spotrebitelia nemali šancu zistiť z balenia. Ďalších 22 percent malo odlišné zloženie, hoci to na obale nebolo uvedené dostatočne zreteľne. Spolu 31 percent skúmaných potravín malo rovnaký alebo veľmi podobný obal a rozdielne zloženie. Vo väčšine prípadov sa však zloženie a spôsob ich prezentácie zhodovali.

Druhým dôležitým zistením výskumu je, že tieto rozdiely nemajú jasný geografický základ. Nepotvrdilo sa tak, že spotrebitelia v strednej a východnej Európe jedia a pijú iné potraviny ako tí v západných krajinách EÚ.

„Rozdiely v obale a zložení idú krížom krážom – od východu na západ a od severu na juh,“ hodnotí Vladimír Šucha.

To, že sa potraviny v jednotlivých krajinách líšia, ale podľa neho nehovorí nič o ich kvalite. Keď sa rozpráva o nekvalitnej potravine, ľudia si s tým automaticky spájajú nejaké zdravotné riziko, čo však nie je tento prípad. Šucha preto tvrdí, že by sa malo skôr hovoriť o rôznom zložení a nie o rôznej kvalite.

Tri úrovne diskusie

S týmito slovami súhlasí aj vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Diskusia o kvalite potravín v EÚ prebieha na troch úrovniach.

Prvá sa týka bezpečnosti potravín, ktorú Únia podľa Mika reguluje najprísnejšie na svete. Okrem toho v EÚ existuje rýchly výstražný systém (Rapid alert system, RAS), ktorý v prípade, že sa na európskom trhu objaví rizikový výrobok, umožní okamžitý zásah a jeho stiahnutie zo všetkých členských krajín.

Druhá úroveň zachytáva zloženie potravín. Filozofia európskej legislatívy je založená na tom, aby zákazník presne vedel, čo si v obchode kupuje. Dôležitým princípom je aj dosledovateľnosť – to znamená, že kupujúci musí spätne zistiť odkiaľ výrobok pochádza. „Nikto nikomu nepredpisuje, z čoho má vyrábať chlieb, ale (európska legislatíva) dáva povinnosť, aby tam boli iba ingrediencie schválené pre európsky trh a aby bol zákazník informovaný, z čoho je výrobok zložený,“ vysvetľuje Miko.

Európske normy upravujúce označovanie potravín obsahujú pojem „skresľujúcich“ údajov a obalov, ktoré sú v Únii zakázané. Čo to znamená? „Nie je nutné, aby to (obal, uvedené zloženie) bolo nepravdivé, stačí, keď to vytvára dojem, že ide o niečo iné a vtedy to už nie je v poriadku,“ vysvetľuje Miko s tým, že na základe legislatívy o hospodárskej súťaži to možno považovať za takzvanú nekalú obchodnú praktiku v potravinárstve.

Sú však často situácie, kedy výrobca v dvoch krajinách predáva jeden výrobok s rozdielnym zložením, no neporušuje predpisy EÚ. Vo väčšine prípadov bolo totiž zloženie potraviny na výrobku uvedené správne. „Oni síce majú spredu rovnaký obal, ale vzadu už upozorňoval, že je zloženie iné,“ opisuje Miko.

Spotrebitelia a politici potom v mnohých prípadoch hovoria o dvojakej kvalite potravín nesprávne. To sa stalo aj vtedy, keď Komisia vyzvala ministrov, aby uviedli konkrétne prípady potravín s rozdielnou kvalitou. Iba v štyroch z 35 prípadov bol obal identický.

Behaviorálne metódy

Tretia rovina diskusie o kvalite potravín, tá najčastejšia, sa zakladá na zmyslovom posudzovaní. Ide teda o subjektívne hodnotenie výrobku podľa chuti alebo vône. Túto oblasť, ako hovorí Miko, EÚ z princípu nereguluje.

„Tu majú výrobcovia priestor, aby ponúkali čo zákazníkom bude alebo nebude chutiť a to nechceme obmedzovať,“ vysvetľuje.

Dvojaká kvalita produktov je urážkou pre spotrebiteľov v celej EÚ (VIDEO)

Slovenská pracovná sila prispieva k úspešným nemeckým výrobkom, slovenskí pracovníci by preto mali dostať v rámci hodnotového reťazca svoj spravodlivý podiel, hovorí vo videorozhovore nemecký sociálnodemokratický europoslanec Udo Bullman.

Ľudský organizmus tiež napríklad nie je schopný zachytiť všetky rozdielne údaje na obaloch potravín. JRC preto plánuje senzorické testy a takzvané behaviorálne pozorovania, ktoré sa pokúsia zistiť, ako vnímanie rozdielov v potravinách ovplyvňujú subjektívne pocity.

Ďalšia behaviorálna štúdia by podľa Šuchu mala skúmať, aký teoretický záujem majú výrobcovia na to, aby zámerne menili zloženie potravín v jednotlivých krajinách. „Či sa dá vypočítať, že by priemysel profitoval z toho, že na Slovensku predáva niečo s iným zložením,“ dodáva slovenský vedec.

Odpoveď na otázku, prečo si zákazníci myslia, že výrobky spoza hraníc majú vyššiu kvalitu, hoci vedia, že majú rovnaké zloženie, hľadajú aj samotní výrobcovia. Interná štúdia jedného z nich, ako hovorí Ľubomír Tuchscher zo Slovenského združenia pre značkové výrobky, ukázala, že nákup v Rakúsku ľudia skôr „považujú za výlet“.

„K tomuto nákupu sa mu viaže úplne iná emocionálna skúsenosť, ktorá má pridanú hodnotu,“ popisuje možné príčiny vnímania dvojakej kvality potravín Tuchscher.

Rokovania so súkromnou sférou majú zmysel

Európsky parlament a členské štáty sa v apríli tohto roku dohodli na nových pravidlách pre riešenie problému dvojakej kvality potravín.

Smernicu teraz do svojho práva musia transponovať členské štáty. Tá im aj vďaka novovytvroenej metodike JRC umožňuje riešiť prípady podozrivých praktík.

Okrem novej legislatívy sa Únia problém dvojitej kvality potravín snaží riešiť aj mäkkými opatreniami – napríklad rokovaniami s predstaviteľmi výrobcov a predajcov. „Tento postup vedie k cieľu oveľa rýchlejšie ako prešpekulovaná nová legislatíva,“ hovorí Miko.

Rovnakú skúsenosť má podľa vlastných slov aj Vladimír Šucha. „Viackrát sa stalo, že (výrobcovia) povedali, že, keď toto je problém, my to (zloženie) teda zjednotíme‘,“ dodal šéf JRC.

Dvojaká kvalita potravín: Podľa Fica ide o "nebezpečný politický odkaz"

V4 chce, aby Európska komisia preštudovala, ako môže európska legislatíva reagovať na problém nekvalitných potravín.

Podľa Ľubomíra Tuchschera bola téma dvojitých štandardov v potravinách na Slovensku prítomná aj v minulosti, no „novú dynamiku“ dostala až počas ministrovania Gabriely Matečnej na rezorte pôdohospodárstva (SNS).

Aj z interných prieskumov SZZV vychádza, že u slovenských spotrebiteľov pretrváva presvedčenie, že „susedova tráva je vždy zelenšia“ a spotrebitelia na východe dostávajú menej kvalitné výrobky ako na západe.

V minulosti podľa Tuchschera bolo problémom to, že kontrolóri zverejňovali výsledky testov kvality potravín skôr, ako dali priestor na vysvetlenie výrobcom. „Obzvlášť medzinárodné spoločnosti, ktoré nemajú v danej krajine zastúpenie, nedokázali dostať posolstvo k zákazníkovi.“

Mnohí z nich, ako tvrdí, preto volili cestu „menšieho odporu“ a pristúpili na zjednocovanie receptúr, čo ale prináša mnohé riziká.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia