Radičová na summite získala pre Slovensko výnimku

foto: premiérka Iveta Radičová, zdroj: TASR

Lídri eurozóny nadránom zodpovedali na základné otázky týkajúce sa druhej pôžičky Grécku, miery odpustenia gréckoho dlhu zo strany súkromného sektora a rekapitalizácie bánk. „Je to najdôležitejšia správa nielen pre Európu, svet, ale aj pre Slovenskú republiku,“ uviedla po summite slovenská premiérka Iveta Radičová.

Banky pristúpili na 50-percentné odpustenie gréckeho dlhu, pričom na druhej strane bude treba druhý program pre krajinu posilniť zo 109 na 130 miliárd eur. Budú zároveň musieť zvýšiť svoje finančné rezervy tak, aby ukazovateľ ich kapitálovej primeranosti core tier 1 dosiahol najmenej 9 %.

„Finančné domy budú mať povinnosť navýšiť svoj kapitál do výšky 9 %. Navýšenie nesmie ísť na úkor poskytovania úverov, to by spomaľovalo ekonomiku. Každá krajina si to reguluje sama, ak však krajiny nebudú stačiť, Komisia pripravuje nariadenie, ktorého aplikácia zabezpečí navýšenie kapitálu bez znižovania aktivít bánk cez poskytovanie úverov. Nariadenie bude riešiť nemožnosť navyšovania základného imania materských bánk cez dcérske banky,“ vysvetlila Radičová.

Bankový sektor v SR by toto opatrenie nemalo ohroziť. „Nominálny diskont 50 % z menovitej hodnoty gréckeho dlhu nepredstavuje riziko pre stabilitu slovenského bankového sektora ako celku," informovala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Petra Pauerová. Grécke aktíva v portfóliu slovenského bankového sektora sú podľa NBS na úrovni 1 %. Okrem toho všetky banky plnia aktuálne platné stanovené požiadavky na výšku aj kvalitu vlastných zdrojov.

Revitalizácia finančných inštitúcií bude prebiehať v troch krokoch. „Najprv navýšenie kapitálu samotnou bankou a ak nedosiahnu 9 % bude zastavené vyplácanie odmien manažmentu a dividend. Ak sa banky nebudú schopné revitalizovať z vlastných zdrojov, potom pristúpia konkrétne vlády až do hranice znárodnenia bánk. V takomto prípade sa bude môcť vláda uchádzať po pomoc z EFSF s tvrdými kritériami, teda vzdaním sa istých vlastných kompetencií z hľadiska rozpočtovej samostatnosti či rozhodovaní o fungovaní trhu v danej krajine,“ pokračovala premiérka.

Pokiaľ ide o druhý program Grécku, Slovenska sa navýšenie podľa Radičovej nedotýka, pretože dostalo výnimku zo všetkého, čo je nad rámec dohôd z júlového summitu. Podľa jej slov takto dôjde na gréckej pôžičke k ušetreniu približne 200 miliónov eur.

Hlbšie vysvetlenie poskytol minister financií Ivan Mikloš, ktorý uviedol, že pre Slovensko rozdiel v podiele na pomoci Grécku bude 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Na najnovšie navýšenie pôžičky totiž nemala premiérka na nočnom summite mandát. Pre Bratislavu to však neznamená, že túto sumu ušetrí, keďže podiel krajiny na samotnom eurovale zostáva nezmenený. "Pri Grécku budeme vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch," uviedol Mikloš.

(EurActiv/TASR)