Radičová o pomoci Grécku: Áno, je to čiastočný default

foto: premiérka Iveta Radičová, zdroj: TASR

Lídri eurozóny po mesiacoch diskusií včera na mimoriadnom summite dospeli ku konkrétnemu rozhodnutiu a dohodli sa, že Grécko dostane novú pomoc vo výške 109 miliárd eur. Na programe sa okrem vlád bude podieľať nielen Medzinárodný menový fond, ale aj súkromný sektor a to na dobrovoľnej báze.

Finančný sektor chce k stabilite Grécka prispieť sumou 37 miliárd eur pri zohľadnení nákladov na zníženie úverového rizika na obdobie 2011-2014. Súkromní investori navyše na spätné odkúpenie dlhov prispejú 12,6 miliardy eur, čím sa v tomto období príspevok súkromného sektora zaokrúhli na sumu 50 miliárd eur. Postupne by účasť privátneho sektora mala do roku 2019 dosiahnuť 106 miliárd eur.

„Privátny sektor sa bude významným spôsobom zúčastňovať na riešení problémov v Grécku, a to v čistom vyjadrení do roku 2019 sumou 106 miliárd eur. Účasť súkromného sektora je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk Európy. Výška tejto účasti je v podstate v rovnováhe s účasťou a pomocou verejného sektora spolu s MMF do roku 2019," povedala po stretnutí slovenská premiérka Iveta Radičová.

Predsedníčka vlády zároveň upozornila, že účasť privátneho sektora sa viaže len na Grécko a model nemožno aplikovať aj v prípade ostatných krajín. Investori si budú môcť vybrať zo štyroch možností – predĺženie splatnosti dlhopisov na 30 rokov, výmena starých dlhopisov za nové, výmena súčasných dlhopisov za 30-ročné a výmena dlhopisov cez mechanizmus, ktorý bude spadať do lehoty 15 rokov.

Ratingové agentúry takmer s určitosťou tento proces označia za čiastočný default. Hoci ešte pred  pár dňami bol tento scenár tabu, eurozóna ho včera akceptovala. „Áno, je to čiastočný default. Riadený… Ide o regulovaný proces,“ potvrdila Radičová.

"Pre našu spoločnú budúcnosť je dôležité, aby sme si uvedomili vážnosť týchto chvíľ a zodpovednosť, ktorú máme. My sme dnes rozhodovali aj o osude Slovenskej republiky a o tom, aby sa dlhová kríza alebo jej prípadné nezastavenie neprejavili v recesii, aby to nezasiahlo aj do ekonomiky Slovenska," vysvetlila. 

Podľa Radičovej boli splnené alebo sa napĺňajú všetky podmienky, ktoré si Slovensko stanovilo. „Myslím si, že podmienky, ktoré mala Slovenská republika, najmä spomínaná účasť súkromného sektora, kolaterál, rozbehnutie nového programu v krajinách, ktoré sú najviac dotknuté krízou, pravidelný monitoring, napĺňanie záväzkov a ich konsolidácie, ako aj absolvovanie záťažových testov bánk, všetky tieto podmienky sú splnené alebo sa napĺňajú," uviedla premiérka.

Budúce pôžičky Grécku, ktoré pôjdu cez dočasný euroval (EFSF) zároveň budú mať dlhšiu splatnosť – zo súčasnej 7,5 ročnej na minimálne 15-ročnú a maximálne 30-ročnú. Gréci okrem toho 10 rokov nebudú musieť splácať istinu. Konkrétne údaje o tom, aký podiel na programe bude tvoriť napríklad pomoc z eurovalu včera nezverejnili. Podľa Radičovej sa o tom rozhodne v septembri. 

Eurozóna rozhodla aj o spružnení protikrízových nástrojov – dočasného a trvalého eurovalu. Po novom by mali byť schopné napríklad financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií cez štáte úvery a to aj v krajinách, ktorým ešte oficiálne nebol uzavretý prístup na trhy či zasahovať na sekundárnych trhoch na základe analýzy ECB. Krajiny sa zároveň zaviazali k vážnej konsolidácií tak, aby deficit do roku 2013 znížili pod 3 %. 

Premiérka pripustila, že čoraz častejšie sa hovorí o užšej integrácii. Mnohí ekonómovia tvrdia, že dlhodobé riešenie krízy v eurozóne spočíva v priblížení národných fiškálnych politík, napríklad vydávaním spoločných eurodlhopisov. Proti tomu však vystupuje najmä Nemecko. Avšak práve rozdrobenosť eurozóny komplikovala rozhodovacie procesy, ktoré brzdili národné záujmy a domáce politické agendy. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy po summite uviedol, že Francúzsko spolu s Nemeckom predložia do konca augusta návrh ako zlepšiť riadenie v bloku. (EurActiv, 21/07/2011)

„Či dospejeme do štádia, že budeme schopní delegovať kompetencie na podobu konfederácie alebo federácie je stále častejšie diskutované na jednotlivých summitoch. Musí to byť vôľou národných parlamentov, pretože v podstate ide o odovzdanie časti svojich kompetencií na inú úroveň a bez súhlasu národných parlamentov takýto postup nie je možný. Upozornila som kolegov na summite, že pre EFSF (euroval), prípadné jeho zmeny mám mandát vlády, ale nemám mandát NR SR. O schválení týchto zmien na úrovni NR SR denne rokujeme, ale zatiaľ nemôžem potvrdiť podporu,“ uzavrela.

Trhy na výsledky summitu reagovali pozitívne. Či pôjde o dlhodobý stav sa ukáže aj podľa vývoja v USA, ktoré stále nerozhodli o zvýšení dlhového stropu a v auguste im hrozí, že budú musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť.

Pozície:

Premiérka Iveta Radičová potvrdila selektívny default:

Stanovisko Ministerstva financií SR: "Minister financií SR Ivan Mikloš víta dohodu európskych lídrov o opatreniach na riešenie dlhovej krízy. Predovšetkým oceňuje silnú účasť privátneho sektora na ozdravných programoch, čo bola kľúčová požiadavka Slovenska. Za významný prínos summitu považuje tiež posilnenie záväzkov vedúcich k znižovaniu rozpočtových deficitov naprieč celou eurozónou. Je to cesta, ktorou už Slovensko kráča a  jej výsledkom bude zdravšia a udržateľnejšia menová únia. Je dobré, že sa darí predísť neriadenému a turbulentnému bankrotu členských štátov, čo pozitívnou reakciou ocenili aj finančné trhy."