Radičová: Otváranie otázky o dočasnom eurovale nie je na mieste

Európski lídri sa počas druhého dňa summitu Európskej rady dohodli na opatreniach týkajúcich a migračnej a azylovej politiky EÚ. Reagujú tak na vlnu migrantov zo severnej Afriky, ktorá zasiahla členské štáty najmä na juhu EÚ.  Ako po rokovaniach informoval stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, rok 2012 sa stal cieľovým z hľadiska prijatia Spoločného európskeho azylového systému.

Podľa premiérky Ivety Radičovej by pravidlá mali v budúcnosti zamedziť najmä tzv. „azylovému šopingu“, čiže zneužívaniu rôznych režimov platných v členských štátoch. „Keď si jeden azylant môže požiadať o azyl vo viacerých krajinách, bez kontroly, vznikajú potom problémy. Malo by platiť, že v tej krajine, v ktorej si ako v prvej niekto požiada o azyl, mal by sa ten azyl aj zrealizovať, ak naň má žiadateľ nárok. Aby sa nemohlo špekulovať a presúvať si azylantov z krajiny do krajiny," povedala Radičová.

Migračná vlna vyvolala diskusie aj ohľadom zavádzania hraničných kontrol v rámci schengenského priestoru. Lídri EÚ vyzvali Európsku komisiu, aby do septembra vypracovala návrh reformy schengenského systému. Zdôraznili však, že hraničné kontroly by mali byť zavádzané "ako úplne posledné riešenie v skutočne kritickej situácii a v prísne vymedzenom rozsahu a trvaní".

Chorvátsko – 28. členská krajina EÚ

Hlavy štátov a vlád zároveň potvrdili, že Chorvátsko sa stane v poradí 28. členským štátom EÚ. Po piatich rokoch sa tak v piatok (24. júna) oficiálne skončili prístupové rokovania. Ku konečnému podpisu prístupovej dohody by malo dôjsť do konca tohto roka. Do EÚ by krajina mala potom vstúpiť 1. júla 2013. Pričlenenie Chorvátska do Únie musia ešte ratifikovať všetky členské štáty.

Radičová musela reagovať na národnú diskusiu

Premiérka Radičová musela po summite reagovať najmä na záležitosti týkajúce sa nástrojov na riešenie dlhovej krízy v eurozóne. Na národnej úrovni začiatkom minulého týždňa rezonovala najmä otázka posilnenia garancií dočasného eurovalu (Európskeho finančného stabilizačného nástroja – EFSF) a vytvorenia stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Koaličná strana Sloboda a solidarita (SaS) avizovala, že ani jednu zo záležitostí v parlamente nepodporí. Predseda SaS Richard Sulík v piatok (24. júna) zároveň vyhlásil, že sa pokúsi zúžiť mandát ministrovi financií Ivanovi Miklošovi pri rokovaniach o novom úverovom programe pre Grécko.

Radičová poukázala najmä na informačný chaos, ktorý vzniká v spojení s jednotlivými nástrojmi riešenia dlhovej krízy v eurozóne. V prvom rade išlo o bilaterálne úvery Grécku, do ktorých sa Slovensko nezapojilo. Lídri sa potom dohodli na vytvorení tzv. eurovalu (EFSF), ktorý funguje na princípe garancií a doň už Slovensko vstúpilo. Grécko zatiaľ z neho pomoc nečerpá. Inou záležitosťou je trvalý ESM, tzv. euroval 2.

V súčasnosti sa rokuje aj o novom balíku pomoci Grécku, keďže prvý úverový program nepriniesol žiadané výsledky. „Keď sa to dá do jedného vreca, tak nastáva totálny chaos a vytvára to navyše priestor pre populistické výklady typu – A my tým Grékom na tie vysoké dôchodky požičiavať nebudeme,“ skonštatovala. „Trpezlivo vysvetľujem právne, medzinárodné a iné súvislosti týchto postupov a budem vysvetľovať.“

Zopakovala, že Národná rada SR rámcovú zmluvu o eurovale 1 schválila naprieč celým politickým spektrom ešte v auguste 2010 a za bolo 140 poslancov. „Preto otvárania otázky, či vôbec euroval 1, akosi nie je na mieste, pretože táto zmluva je schválená. Otázkou je naplnenie záväzkov, ktoré sme už dali,“ zdôraznila a zároveň poukázala na to, že boli splnené všetky podmienky, ktoré vláda dala ešte minulý rok v júli – posilnenie Paktu stability a ratu, zainteresovanie privátneho sektora a spoluúčasť Medzinárodného menového fondu. Teraz ide podľa jej slov len o naplnenie rok starého záväzku.

„Ak poslanci aj napriek tomu, že za to hlasovali, napriek tomu, že bol schválený zákon odmietajú naplniť tento záväzok, v takom prípade je to rozhodnutie poslancov, ktoré ja môžem následne len politicky vyhodnotiť,“ pokračovala. Podľa jej slov sú rôzne postupy, pokiaľ by napriek rokovaniu poslanci prišli k záveru, že neodhlasujú slovenské záruky v už ratifikovanej zmluve. „Bolo by to z ich strany takým rozporom s tým, s čím predtým súhlasili,“ poukázala Radičová, ktorá je odhodlaná ďalej vysvetľovať tieto postupy.

To isté platí aj v prípade stáleho protikrízového mechanizmu ESM. Minister financií Ivan Mikloš má mandát na to, aby návrh podpísal. Podľa Radičovej Slovensko nebude blokovať ratifikačný proces v ostatných krajinách.

Pokiaľ ide o novú pomoc Grécku, o tej sa rozhodne na najbližšom stretnutí ministrov financií, ktorí sa zídu 3. júla.