Radičová: Slovensko Grécku pri reformách pomôže

Foto: grécky premiér; zdroj: TASR; autor: AP/Geert Vanden Wijngaert

Prvý deň summitu Európskej rady sa niesol v duchu dvoch ekonomických tém – hodnotenia európskeho semestra a situácie v Grécku. V rámci posilnenia hospodárskeho riadenia členské krajiny vo svojich národných reformných programoch Komisiu informovali o spôsoboch ako reagujú na dlhovú krízu v Európe. Ako uviedla premiérka Iveta Radičová, exekutíva pozitívne hodnotí najmä konsolidačnú snahu vlády, avšak s upozornením, že musí udržať nastúpený trend a sústrediť sa na nevyhnutné opatrenia v oblasti dôchodkov.

Výhrady sa týkajú najmä aktívnych opatrení trhu práce a rastu zamestnanosti. Premiérka poukázala na to, že v súčasnosti sa pripravujú projekty zamestnanosti najmä pre dlhodobo nezamestnaných, ktoré by mali spustiť na jeseň.

Ako poukázala Radičová, rezonuje najmä otázka, či sa podarí udržať krízu pod kontrolou a nedôjde k ohrozeniu krehkého rastu a pracovných miest a ich tvorby. Opätovne zdôraznila, že sa nemožno tváriť, že problémy Grécka, Írska, Portugalska, Španielska, Belgicka, Talianska či ďalších krajín sa Slovenska netýkajú. „Kam budeme vyvážať autá, ktoré na Slovensku vyrábame, kam budeme vyvážať elektroniku vyrobenú v slovenských firmách. Do krajín, ktoré majú ekonomické problémy?“

Pripomenula, že aj po páde investičnej banky Lehman Brothers sa zdalo, že sa to Slovenska netýka. Krajina však nakoniec doplatila na vedľajšie dôsledky finančnej krízy, ktoré sa odrazili najmä na výraznom poklese priemyselnej produkcie. Prijímali sa protikrízové opatrenia v podobe skrátených pracovných časov, šrotovného a nezamestnanosť prudko rástla. „Ak dnes rozhodujeme ako máme postupovať, tak rozhodujeme o zamestnanosti v Slovenskej republike,“ vysvetlila premiérka.

„Nechceme, aby nám skolaboval export a nechceme, aby sa nezamestnanosť vrátila opäť do vysokých čísel, napriek tomu však chceme, aby každá krajina spĺňala prísne konsolidačné opatrenia,“ pokračovala. Podľa slov premiérky nie je iná možnosť, no vlády v Európe narážajú na rastúci odpor a nespokojnosť občanov.

Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek sa na lídrov obrátil so žiadosťou, aby sa pokúsili občanom vysvetliť, že šetrenie je jediné riešenie. V tomto podľa Radičovej existuje zhoda aj medzi hlavami štátov a vlád, bez ohľadu na politickú príslušnosť.

Podotkla, že ju zaujal írsky prístup ku škrtom vo výdavkoch a najmä v príjmoch verejnej a štátnej správy, vrátane sudcov. Keďže to nebolo priechodné, vyhlásili referendum, v rámci ktorého Íri rozhodli aj o tom, o koľko sa platy znížili (v tomto prípade o 30 %). Aj na Slovensku ústavný súd tiež rieši platy sudcov a ústavných činiteľov. Podľa Radičovej sú teda dve východiská – zmena ústavného zákona alebo referendum.

Oči všetkých na summite sa sústreďujú najmä na gréckeho premiéra Jorgosa Papandreuoa, ktorý vyhlásil, že jeho krajina je odhodlaná prijímať reformy. Prvý úverový balík pomoci situáciu v krajine nestabilizoval, pripravuje sa nový záchranný program. Podľa Radičovej sú členské štáty pripravené Aténam pomôcť, ak národný parlament príjme zásadné opatrenia.

Upozornila však, že Gréci za uplynulý rok neurobili žiadne reálne úspory, opatrenia, ktoré prijali, sa prejavia najskôr o 20 rokov. Bilaterálne pôžičky, ktorými eurozóna vlani reagovala na grécke problémy, označila za nesprávny krok, pretože situáciu v krajine ešte zhoršili. "Každým prílevom financií len narastal dlh a neboli prijaté žiadne hĺbkové reformy a preto Gréci predkladajú nový program,“ pokračovala.

Slovensko sa do prvého programu pomoci nezapojilo, podľa premiérky to bolo správne rozhodnutie. „Slovenská republika sa rozhodla správne. Pôžička nepomohla. Prvé rozhodnutie o pomoci bolo nesprávne a dnes to už vedia všetci. Ten prvý krok mal byť úplne iný, ale už sa stalo. Všetci konštatujú a dávajú nám za pravdu, ale musím povedať, že ma to veľmi neteší,“ dodala Radičová. Prvý program podľa nej vznikol bez hlbšej analýzy situácie. Druhý balík však už počíta s prísnejšou kontrolou a monitoringom, preto je Slovensko ochotné sa k nemu pridať.

Uznala však, že pozícia gréckeho premiéra je veľmi zložitá. Opäť sa chystá generálny štrajk a v uliciach už bezprecedentne štrajkovali ešte aj bankári. Papapandreou lídrov požiadal o rady pri rýchlej príprave reforiem. Radičová uviedla, že aj Slovensko chce Grékom pri zmenách pomôcť.

Zároveň pripustila, že existuje päť scenárov, ako by to mohlo so zadlženou krajinou dopadnúť. EÚ sa podľa jej slov drží toho pozitívneho a teda, že sa Aténam podarí konsolidačný program presadiť a pomoc príde. Zvyšné špecifikovať nechcela. Možnosť, že by Slovensko uvažovalo o vystúpení z eurozóny zamietla.

Diskusii na národnej úrovni dominuje vytvorenie stáleho Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) a posilnenie záruk v rámci dočasného eurovalu (EFSF). Koaličná SaS avizovala, že nástroje v parlamente nepodporí. Podľa Radičovej je v prípade ESM nevyhnutné, aby minister financií podpísal tento návrh, lebo bez jeho podpisu by nebolo v ostatných krajinách možné začať s procesom ratifikácie.

„Slovensko nebude a nemôže byť brzdou možnosti ratifikácie tohto mechanizmu v iných krajinách. To by bolo absolútne nezodpovedné, nemôžeme rozhodovať za ostatné krajiny,“ vysvetlila. Zároveň dodala, že to však neznamená, že si môže dovoliť vyhlásiť, ako ratifikačný proces dopadne v slovenskom parlamente. Plánuje ďalej rokovať.

Summit dnes (24. júna) pokračuje druhým dňom. Na programe sú témy ako vstup Chorvátska do EÚ, migrácia a Schengen.