Rakúske predsedníctvo chce nakopnúť budovanie bankovej únie aj diskusie o rozpočte EÚ

Predseda Európskej rady Donald Tusk a rakúsky kancelár Sebastian Kurz počas udalosti venovanej preberaniu predsedníctva v Rade EÚ. [EPA-EFE/MICHAEL GRUBER]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Rakúske plány na čele EÚ

V hospodárskej a finančnej oblasti čaká na rakúske predsedníctvo v Rade EÚ viacero veľkých výziev, ktorých riešenia sa v posledných rokoch odsúvali.

Hoci programu rakúskeho predsedníctva dominujú témy týkajúce sa bezpečnosti, migrácie a obrany, medzi širšími prioritami Viedne nechýbajú ani témy z hospodárskej a finančnej oblasti.

Rakúska vláda chce posunúť ďalej rozpracovanú reformu eurozóny a „v čo najväčšej možnej miere“ postúpiť v rokovaniach o dlhodobom rozpočte po roku 2020. Prioritou programu v daňovej oblasti je spravodlivé zdaňovanie digitálnej ekonomiky.

Rakúsko má tak ambiciózny plán primäť členské štáty k dohode na opatreniach, ktoré sa niekoľko rokov nachádzajú na mŕtvom bode.

Pokračujúca diskusia o budovaní bankovej únie

Rakúsko preberá predsedníctvo v Rade EÚ krátko po dôležitom summite Európskej rady, na ktorom sa okrem iného rozhodovalo aj o ďalšej integrácii Hospodárskej a menovej únii.

Jednou z diskutovaných tém, na ktorú sa chce ďalej sústrediť aj rakúska vláda, je dobudovanie bankovej únie. Počas svojho predsedníctva chce Rakúsko dosiahnuť dohodnu na opatreniach pre znižovanie rizík v bankovom sektore. Európska komisia predstavila „bankový balík“ na posilnenie odolnosti európskych bánk už v roku 2016. Prijatie dôležitých opatrení sa kvôli nezhodám členských štátov už niekoľkokrát posunulo.

Ministri financií sa pritom na stretnutiach Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) či Euroskupiny tradične zhodujú na tom, že dobudovanie bankovej únie by malo byť prioritou.

Totožné ciele, ako má rakúske predsedníctvo, už obsahoval program bulharského ale aj slovenského predsedníctva v druhej polovici roku 2016. To svedčí o tom, že zásadný pokrok v tejto oblasti zatiaľ nenastal. Na výraznom posune sa nedohodli ani predsedovia vlád na minulotýždňovom, kľúčovom summite Európskej rady.

Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle

Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.

Viedeň sa chce sústrediť predovšetkým na prijatie Európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), ktorý je na stole už od roku 2015. Zavedením EDIS chce Európska komisia chrániť vklady do výšky 100 tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke.

Niektoré členské štáty, vrátane Nemecka a Holandska, však najprv požadujú zníženie objemu nesplácaných úverov v súvahách európskych bánk. Viedeň chce preto „osobitnú pozornosť“ venovať balíku opatrení zameraných na prevenciu hromadenia „toxických úverov“ a znižovanie tých, ktoré dnes ležia na účtoch bánk. Brusel ho predstavil v marci tohto roku.

Dohoda o nástroji, ktorý má chrániť úspory Európanov, preto ostáva zamrznutá na mŕtvom bode aj po minulotýždňovom Eurosummite. Európski lídri v spoločnom vyhlásení iba konštatujú, že majú pokračovať politické rokovania o „cestovnej mape“ pre EDIS, avšak bez uvedenia konkrétnych termínov.

Na december sa tiež posunuli rokovania o spoločnom zabezpečovacom mechanizme pre Jednotný rezolučný fond (SRF), ktorému by mal úverovú linku poskytovať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, tzv. trvalý euroval). Pred Rakúšanmi bude stáť náročná úloha nájsť zhodu na spôsobe riadenia nového mechanizmu, ohľadom ktorého sa členské štáty zatiaľ rozchádzajú.

Disciíplina pri dodržiavaní fiškálnych pravidiel

K ďalším reformným plánom pre eurozónu sa program rakúskeho predsedníctva vyjadruje stručnejšie.

Čo sa týka ďalších krokov zameraných na prehĺbenie Hospodárskej a menovej únie, Viedeň chce na Rade pokračovať v diskusiách, ktoré odštartoval reformný balík Komisie z decembra minulého roku. Ako je uvedené v programe, aj „vďaka“ finančnej kríze je Únia pripravená čeliť budúcim hospodárskym prepadom lepšie ako kedykoľvek predtým.

Napriek tomu je podľa Viedne potrebné zaistiť lepšie vynucovanie dodržiavania existujúcich pravidiel prijatých predovšetkým v rámci Paktu stability a rastu.

Ministerstvo financií: Rozpočet eurozóny by mal plniť stabilizačnú funkciu

Slovensko dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov, tvrdí slovenský rezort financií. 

„V záujme ďalšieho posilnenia Hospodárskej a menovej únie by sme sa mali zamerať na politické opatrenia so skutočnou a viditeľnou pridanou hodnotou pre Európsku úniu z hľadiska stability, odolnosti a konvergencie“.

S rovnakým zámerom nedávno nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhli vytvorenie samostatného rozpočtu pre eurozónu. Takisto sa dohodli na posilnení role Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Z pohľadu rakúskeho predsedníctva bude preto dôležitý decembrový summite EÚ, na ktorom by sa malo ďalej rozhodovať o budúcnosti trvalého eurovalu.

Spravodlivé a účinné dane

V daňovej oblasti sa chce Rakúsko zamerať na zvýšenie efektívnosti a spravodlivosti daňového systému, ktorý je „kľučový pre udržateľnosť verejných financií, hospodársky rast a zamestnanosť“. „Mimoriadny význam“ Viedeň prikladá zdaňovaniu digitálnej ekonomiky. Európska komisia v marci predstavila návrh, ktorý ponúka dlhodobé ale aj okamžité riešenie úniku daní v digitálnom sektore.

Aj tu však na Rakúsko vo vedení Rady EÚ čaká veľmi ťažká úloha. Časť členských krajín s nízkym daňovým zaťažením právnických osôb, ako napríklad Írsko alebo Luxembursko, ktoré sú do veľkej miery závislé na daňových príjmoch od digitálnych firiem, iniciatívu Komisie odmieta. Ďalšia skupina krajín sa zas obáva reakcie Spojených štátov, keďže nová daň by postihla najmä amerických digitálnych gigantov ako Facebook alebo Google. Tieto krajiny volajú po celosvetovom postupe pri zdaňovaní internetových spoločností.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

Rakúsko chce posunúť ďalej aj „nekonečnú“ diskusiu o Spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), čím chce zaviesť jednotný súbor pravidiel pre výpočet zdaniteľného firemného zisku. To by daňovým subjektom malo skomplikovať vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Prvý návrh tejto smernice Komisia predstavila už v roku 2011. Aj v tomto prípade však skupina krajín z obavy o vlastnú konkurencieschopnosť odmieta navrhovanú legislatívu.

V návrhu viacročného finančného rámca Komisia počíta s príjmami z CCTB ako s novým vlastným zdrojom rozpočtu EÚ po roku 2020.

V oblasti priamych daní sa Rakúsko chce sústrediť na modernizáciu pravidiel v oblasti dani z pridanej hodnoty. Od spustenia Akčného plánu v oblasti DPH, Brusel predstavil viacero návrhov, ktorými chce dospieť k jednotnému európskemu priestoru v oblasti DPH.

Posun v rokovaniach o rozpočte

Počas rakúskeho predsedníctva sa očakávajú náročné rokovania ohľadom budúceho Viacročného finančného rámca. V máji a júni Komisia postupne predstavila všetky dôležité návrhy dlhodobého rozpočtu po roku 2020. Na ťahu sú preto teraz členské štáty, ktoré konečný návrh rozpočtu musia odsúhlasiť jednomyseľne. Jednotlivé krajiny by po lete mali mať pripravené národné pozície pre ďalšie diskusie o budúcnosti európskych financií.

Rakúsko počíta s intenzívnymi rozhovormi, pričom si dáva za cieľ postúpiť v rokovaniach „v čo najväčšej možnej miere“.

„Sme si vedomí, že nás čakajú veľmi náročné rokovania, ale tak je to vždy. Tentokrát však budú predsa len o niečo komplikovanejšie, keďže do nich vstupuje brexit,“ uviedol rakúsky veľvyslanec na Slovensku Helfried Carl počas oficiálneho predstavenia rakúskeho predsedníctva v Bratislave.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Brusel sa chce na novom, dlhodobom rozpočte EÚ dohodnúť ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019. „Toto sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí,“ priznal veľvyslanec. Dohoda na novom dlhodobom rozpočte tak zrejme vznikne až pod novým vedením európskej exekutívy a so súhlasom novozvolených europoslancov.

Rokovania podľa očakávaní oživia tradičné deliace línie medzi členskými štátmi. Krátko po zverejnení návrhu Komisie viaceré vlády odmietli jeho navrhovaný rozsah, zvyšovanie národných príspevkov, zavedenie nových vlastných zdrojov eurorozpočtu, či nové podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.

Samotné Rakúsko, ktoré patrí medzi najväčších čistých prispievateľov do spoločnej európskej kasy, odmieta nárast celkového rozpočtu, ako aj zvyšovanie príspevkov zo strany členských krajín.

Zmeny v politike súdržnosti

Najvášnivejšie diskusie sa dajú tušiť pri téme budúcnosti kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tradičné kohézne krajiny už stihli vyjadriť nespokojnosť s navrhovanými krátením v ich národných obálkach. Škrty v dvoch najvýznamnejších politikách EÚ súvisí s výpadkom britských príspevkov po brexite a s posilňovaním financovania nových priorít.

Témou v politike súdržnosti budú aj jej investičné priority či nové alokačné kritériá. Brusel navrhuje, aby sa eurofondy do regiónov neprideľovali len podľa ukazovateľa HDP na obyvateľa, ale aj na základe kvality vzdelávania, integrácie migrantov, kvality životného prostredia či miery dlhodobej nezamestnanosti.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

„Dôležitou súčasťou zmien v kohéznej politike je aj jej zjednodušenie, väčšie zameranie na výsledky, proporcionalita a diferenciácie,“ píše sa v programe rakúskeho predsedníctva.

Zástupcovia vlád členských krajín budú o legislatívnom návrhu kohéznej politiky v rokoch 2021 až 2027 diskutovať 30. novembra na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti.