Rastliny od farmárov infúziu nepotrebujú, ekofarmy by mali byť poľnohospodárskym normálom

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Uživí ekologické poľnohospodárstvo Slovensko?

Ekologické poľnohospodárstvo je na Slovensku dnes na okraji záujmu poľnohospodárskych politík. Zmenu môže priniesť nové poľnohospodárska politika a potravinová stratégia Z farmy na stôl.

Rok 2021 bude v mnohých ohľadoch kľúčový pre európske, ale aj slovenské poľnohospodárstvo. Po niekoľkých rokoch rokovaní sa všeobecne očakáva, že Európska únia konečne dotiahne do konca reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Európska komisia by počas nasledujúcich dvanástich mesiacov súčasne mala pretaviť do legislatívnej podoby ciele potravinovej Stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), ktorú predstavila minulý rok.

To umožňuje znovuotvoriť diskusie o tom, čo spoločnosť od poľnohospodárstva a potravinárstva očakáva. Smerovanie na európskej úrovni je jasné: celý systém potravinovej produkcie musí brať väčší ohľad na prírodu a klímu.

Stratégia Farm to Frok preto pred európsku dvadsaťsedmička postavila niekoľko ambicióznych cieľov. Jedným z najdôležitejších je podporiť ekologické poľnohospodárstvo – konkrétne zvýšiť jeho výmeru na 25 percent celkovej poľnohospodárskej pôdy.

„Ekologické poľnohospodárstvo treba ďalej podporovať; má pozitívny vplyv na biodiverzitu, vytvára pracovné miesta a motivuje mladých poľnohospodárov začať svoju činnosť. Spotrebitelia uznávajú jeho hodnotu,“ píše sa v stratégii F2F.

EURACTIV Podcast | Keby každý farmár prešiel na ekoprodukciu, nikto nezomrie od hladu

Vypočujte si záznam z diskusie portálu EURACTIV Slovensko o ekologickom poľnohospodárstve na Slovensku.

Európska komisia minulý rok predstavila dlhodobú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá má zásadným spôsobom prekopať celý poľnohospodársky a potravinový systém v EÚ. Jej zámerom je zaistiť, …

Čo priniesla stratégia

Stratégia F2F je zatiaľ iba rámcovým materiálom, ktorý do prijatia konkrétnych legislatívnych návrhov nie je pre členské štáty záväzný. Slovenských poľnohospodárov minulý rok vystrašila správa, že cieľové hodnoty bude musieť splniť rovnako každý členský štát. Dokument totiž obsahuje aj záväzné ciele pre zníženie používania pesticídov a ich rizík o polovicu a používanie  hnojív o polovicu oproti súčasnému stavu. Na Slovensku je totiž používanie chemických vstupov nižšie ako je priemer EÚ.

Komisia ale medzitým upresnila, že ide o hodnoty, ktoré sa budú počítať priemerne za celú EÚ. Európska komisia bude cieľové hodnoty nastavovať individuálne pre všetky členské štáty na základe ich možností a potrieb.

„Keby sme povedali, že každá krajina teraz zníži spotrebu aplikovaných chemických ochranných prostriedkov o polovicu, tak by to znevýhodnilo tie, ktoré z akýchkoľvek dôvodov znížili používanie ochranných látok už v minulosti,“ vysvetľuje pozíciu Komisie vedúci jej zastúpenia na Slovensku Ladislav Miko.

V súčasnosti sa síce ekologické poľnohospodárstvo v EÚ rozširuje, no nie takým tempom, aby sa naplnili ambície F2F. Jeho výmera ročne rastie v priemere o 6,5 percenta, pričom v roku 2018 sa zastavila na hodnote 8,5 percenta celkovej poľnohospodárskej plochy v EÚ. Cieľovú hodnotu Únia do roku 2030 Únia splní, ak sa ročné tempo zvýši minimálne na 10,3 percenta.

Jedinou krajinou, ktorej sa doteraz podarilo prekročiť cieľovú 25-percentnú hranicu, je Rakúsko. Podiel ekologických fariem v susednej krajine Slovenska medzi rokmi 2018 až 2019 narástol z 24 na 25,3 percenta.

Od obezity po pesticídy: Nová stratégia EÚ rieši problémy celého potravinového cyklu (INFOGRAFIKA)

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Cieľ Komisie je tak v tejto chvíli veľmi ďaleko. Aby ho Únia dosiahla, bude musieť splniť aspoň jeden z dvoch nevyhnutných predpokladov, no najlepšie oboje súčasne. Jednou možnosťou je, že ekologické poľnohospodárstvo výrazne pokročí v krajinách, kde dnes najviac zaostáva. Na chvoste štatistík je napríklad Poľsko a Írsko, teda dva štáty si silnou poľnohospodárskou tradíciou a v prípade Poľska aj s veľkou rozlohou agrárnej pôdy s potenciálom konverzie.

Druhou cestou je zamerať sa na krajiny s najväčšími výmerami poľnohospodárskej pôdy v ekologickom režime: Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Nemecko.

To ale neznamená, že k celkovému rozvoju ekologického poľnohospodárstva nebudú musieť prispieť všetky krajiny. „Je veľmi dôležité, aby nešlo len o zníženie rizík používania nebezpečných prípravkov na ochranu rastlín, ale aj o zníženie ich celkového množstva. Ale aby to neznamenalo, že pomôžeme iba tým, ktorí majú najviac čo znižovať, ale bude dôležité, aby sa aj slovenským poľnohospodárom dostali do rúk nástroje na znižovanie používania pesticídov a syntetických hnojív,“ dodáva europoslanec Martin Hojsík (Renew/Progresívne Slovensko).

To, že stále nie je dotiahnutá reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale Únii splnenie ambicióznych cieľov veľmi skomplikuje. Nové agrodotačné pravidlá začnú až v roku 2023, dovtedy farmári pôjdu podľa súčasného nastavenia, ktoré nie je naklonené podpore ekofariem.

Koľko ekofariem zvládne Slovensko

Keď Európska komisia predstavila stratégiu Z farmy na stôl, slovenský agrorezort ocenilo snahu Európskej komisie rozvíjať ekologické poľnohospodárstvo. „S takýmto cieľom sa dá len súhlasiť, ekologické poľnohospodárstvo je významná oblasť hospodárenia a je potrebné zavádzať systémy na jeho podporu,“ odpísal vtedy rezort pôdohospodárstva.

Súčasne ale cieľ zvýšiť jeho výmeru na štvrtinu poľnohospodárskej pôdy, označil za „príliš ambiciózny“. Výmera ekologického poľnohospodárstva na Slovensku je dnes podľa údajov Eurostatu na úrovni 197 tisíc hektárov. Podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP), ktorý dozoruje ekologickú výrobu, je v súčasnosti na Slovensku 1037 prevádzkovateľov ekopoľnohospodárstva.

Keby Slovensko malo splniť 25-percentný cieľ, musela by sa táto plocha viac ako zdvojnásobiť – až na 470-tisíc hektárov. Ministerstvo dosiahnutie tohto míľnika finančne vyčíslilo na 350 až 400 miliónov eur.

Ekologické poľnohospodárstvo v Únii a na Slovensku (INFOGRAFIKA)

Aby Slovensko splnilo cieľ potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl, muselo by rozlohu ekofariem zvýšiť o takmer 300 tisíc hektárov. Dnes sa ekologickým spôsobom hospodári na 197 tisíc hektároch, čo je asi 10 percent ornej pôdy.

Aké sú teda ambície Slovenska?

Výmeru ekologického poľnohospodárstva rieši aj Envirostratégia, ktorú v roku 2018 pripravilo Ministerstvo životného prostredia. Podľa tej ekologická poľnohospodárska výroba bude zaberať aspoň 13,5 percenta celkovej agrárnej plochy.

Envirostratégiu ale prijala ešte predošlá vláda a podľa súčasného štátneho tajomníka envirorezortu Michala Kiču nie sú tieto hodnoty dostatočné. „V nadväznosti na stratégiu Z farmy na stôl budeme musieť upraviť naše strategické dokumenty, tomto prípade aj Envirostratégiu, ktorá má malo ambiciózne ciele aj vo vzťahu k požiadavkám EÚ,“ povedal Kiča.

Podľa agrorezortu reálnym cieľom v ekologickom režime má byť 16 percent poľnohospodárskej plochy, čo by predstavovalo asi tristo tisíc hektárov.

„K tomuto budeme orientovať aj finančné zdroje v rokoch 2023 až 2027,“ uviedol Rudolf Trebatický z ministerstva pôdohospodárstva na decembrovej konferencii Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend.

Podpora nefunguje

V súčasnosti je ekologické poľnohospodárstvo na okraji záujmu poľnohospodárskych politík, myslí si Maroš Kminiak zo Zväzu Ekotrend.

Poľnohospodárska politika je v súčasnosti podľa neho orientovaná jednostranne v prospech konvenčného poľnohospodárstva, čoho výsledkom je, že sa neprodukujú kvalitné potraviny a nerastie zamestnanosť na vidieku.

„Sú poľnohospodári, ktorí sa starajú o pôdu a tá pôda sa následne postará o rastliny a našu výživu. Konvenční poľnohospodári ale rastlinám dávajú infúziu. Je to neprirodzený spôsob fungovania tak ako v nemocnici: mrzák bude vždy iba mrzákom,“ vysvetľuje Kminiak.

S tým súhlasí aj Ladislav Miko. Na Slovensku vidí pretrvávajúci rozpor medzi slovami o podpore ekologického poľnohospodárstva a skutočným nastavením poľnohospodárskych politík. Pri ich tvorbe podľa neho stále rozhoduje dôraz na produkciu. Budúcnosť ekologického poľnohospodárstva preto závisí aj od prehodnotenia, čo je poslaním poľnohospodárov.

„Nehovorme, že treba vyrábať stále viac a viac. Logika by mala byť, že úlohou poľnohospodára nie je iba vyprodukovať dostatočné množstvo kalórií a potravín, ale aby aj dal do poriadku krajinu,“ hovorí Miko.

Čo ďalej

Ako by sa teda podpora ekologického poľnohospodárstva dala v budúcnosti zlepšiť?

Nádejou pre súčasných a budúcich ekofarmárov môže byť spomínaná reforma agropolitiky EÚ. Jej súčasťou budú aj takzvané ekoschémy, čiže dotácie, ktoré získajú poľnohospodári za činnosti, ktoré budú okrem produkcie mať prospech aj pre životné prostredie. Väčšiu porciu dotácií tak pri správnom nastavení môžu dostať aj ekologickí farmári – napríklad za extenzívnu pastvu, vytváranie priestoru pre opeľovače a vtáky, alebo za nahrádzanie pesticídov prírodnými spôsobmi rastlinnej ochrany. Nastavenie ekoschém je plne v kompetencii agrorezortu.

Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča si myslí, že ekoschémy budú vôbec najdôležitejším nástrojom podpory ekologického poľnohospodárstva. „Kľúčom úspechu je nastavenie takých ekoschém, ktoré budú pre farmárov uskutočniteľné a finančne motivujúce, aby farmári sami mali záujem plniť tieto ciele,“ myslí si Kiča.

Zároveň vidí priestor na zlepšenie kontroly dodržiavania kondicionalít v priamych poľnohospodárskych platbách. Ide o to, že podľa súčasných pravidiel agropolitiky musí každý farmár spĺňať určité základné environmentálne požiadavky, aby mohol čerpať európske dotácie. Kontrolu týchto povinností by podľa neho mohla vykonávať Štátna ochrana prírody a Slovenská inšpekcie životného prostredia.

Únia nemeria a neznižuje dostatočne riziká používania pesticídov, tvrdia audítori EÚ

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

„Nechceme ísť cestou represie, ale skôr navádzaním poľnohospodárov na lepšiu prax. Ministerstvo životného prostredia ponúka svoje kapacity a už o tom komunikujeme s rezortom pôdohospodárstva,“ uviedol Kiča.

Maroš Kminiak súhlasí, že správne nastavené dotácie zvýši počet záujemcov o ekopoľnohospodárstva, no dáva, že to má aj riziká. „Ľudia, ktorí sú v ekológii len pre peniaze tak pri prvom znížení dotácií z nej ujdú. Veľa žiadateľov si to rozmyslí, lebo zistia, že to má viac rizík ako výhod a za tie isté peniaze to robiť nebudú. Preto je efektívnejšie podporiť tých, ktorí už v ekologickom poľnohospodárstve sú, aby mohli expandovať,“ vysvetľuje.

Veľa farmárov často aj chce znížiť závislosť svojej produkcie od chemických vstupov, ale nevedia, ako na to. Podľa Martina Hojsíka by im preto mal štát dať jasné návody, ktoré im pomôžu. „Nemôžeme im povedať: ‚vypnite pesticídy a je to na vás´. Musíme im dať do ruky nástroje, aby vedeli napríklad využiť integrovanú ochranu proti škodcom (udržateľné použitie ochranných prostriedkov),“ myslí si europoslanec.

Ladislav Miko si myslí, že štát má v rukách dve hlavné formy odpory: podporu miestnych výrobcov, vrátane potravinárov a informovanie a výchova spotrebiteľov.