Reforma agropolitiky EÚ nemyslí dostatočne na prírodu, varujú tisíce vedcov

Repkové lány. Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Vyše 3 600 vedcov vyzýva Úniu, aby zrušila dotovanie škodlivých poľnohospodárskych postupov. Tie podľa nich dnes vedú k veľkej strate biodiverzity a prispievajú ku klimatickým zmenám.

Európski vedci opäť verejne vyjadrili nespokojnosť s pripravovanou reformou Spoločnej poľnohospodárske politiky EÚ (SPP). Tá súčasná je podľa nich nespravodlivá a nechráni dostatočne prírodu a zvieratá, ktoré v nej žijú.

Pripravili preto 10-bodový návod, ako zmeniť súčasný poľnohospodársky model tak, aby zabezpečil potravinovú bezpečnosť, chránil biodiverzitu a prispel k riešeniu klimatickej krízy.

Výzvu podpísalo viac ako 3 600 vedcov zo 63 krajín, vrátane Slovenska.

Zlomový rok pre agrosektor

Rok 2020 bude pre európske poľnohospodárstvo zlomový.

Očakáva sa, že kľúčové únijné inštitúcie konečne nájdu dohodu na rozpočte a nových pravidlách spoločnej agropolitiky. Európska komisia svoj návrh predstavila už v polovici roku 2018. Európsky parlament zrejme svoju pozíciu odhlasuje v letných mesiacoch. Od členských štátov sa to očakáva až počas nemeckého predsedníctva v druhom polroku.

Vzhľadom na doterajší vývoj rozhovorov ale v oboch prípadoch ide o optimistické scenáre. Už teraz je jasné, že SPP nezačne na začiatku roku 2020, ako sa pôvodne očakávalo, ale až 1. januára 2021.

Konečná podoba SPP vznikne v rámci takzvaného Trialógu, teda rokovaní zástupcov všetkých troch inštitúcií.

Členské štáty medzitým pripravujú národné strategické plány, v ktorých si určia hlavné priority a pravidlá čerpania agrodotácií na najbližších sedem rokov.

Reforma únijnej agropolitiky tak skoro nebude, poľnohospodárov čakajú roky neistoty

Európska komisia navrhuje odložiť reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2021. Podľa odborníkov je však realistickým scenárom až rok 2023 alebo 2024. Slovenskí poľnohodpodári sa zrejme musia pripraviť na nižšie hektárové dotácie počas prechodného obdobia.  

Vedci preto európskych politikov a úradníkov žiadajú, aby sa pritom riadili vedeckými poznatkami a skúsenosťami z predošlých reforiem agropolitiky a zabránili „ďalšiemu neefektívnemu využívaniu daňových poplatníkov“.

„Veda hovorí jasnou rečou – súčasné nastavenie SPP je cestou do pekla pre prírodu aj farmárov,“ hovorí Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorá sa pridala k výzve vedcov.

Gúgh od novej slovenskej vlády očakáva, že zabojuje, aby nová agropolitika EÚ bola zelenšia.

„Ak chceme pomôcť prírode a pritom podporovať farmárov, ktorí hospodária zodpovedne a chránia prírodu, bude nevyhnutné značnú časť priamych platieb presmerovať na cielené opatrenia, ktoré vrátia život do krajiny, spolu so silným balíkom účinných opatrení zo zdrojov druhého piliera. To je jediná cesta ako presmerovať zdroje z rúk agrobarónov smerom k tým, čo prinášajú úžitok celej spoločnosti,“ dodáva slovenský ornitológ.

Prečo je to problém

  • Poľnohospodárstvo je podľa vedcov najväčším zdrojom pustošenia životného prostredia v Európe. Jeho intenzifikácia spôsobuje stratu biologickej rozmanitosti, znehodnocuje prírodný kapitál, a prispieva tiež ku klimatickým zmenám.

 

  • Organizácie ochranárov ešte minulý rok upozornili na to, že súčasný model poľnohospodárstva, ktorý je do veľkej miery výsledkom nastavenia SPP, od roku 1980 spôsobil 55-percentný úbytok vtáčích populácií. Zo slovenských polí postupne miznú prepelice, škovránky, cíbiky či lastovičky.

 

  • Európski audítori tiež konštatovali, že agrodotačná politika EÚ veľmi neprispieva k zvyšovaniu životnej úrovne poľnohospodárov. Na podporu príjmov farmárov je pritom vyčlenené tretina rozpočtu EÚ.

Vedci kritizujú únijnú agropolitiku: Výsledkom členstva v EÚ nemajú byť tiché lúky a polia

Za posledných 35 rokov z európskych polí a lúk zmizlo 55 percent vtáctva. Európski vedci to pripisujú na vrub Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, ktorá podľa nich farmárov podnecuje k intenzifikácii agrárnej výroby.

  • V tomto programovom období je 30 percent priamych platieb vyčlenených na takzvané ekologizačné platby (takzvaný greening). Je to jediná platba, ktorá sa viaže na udržateľné poľnohospodárske postupy ako striedanie plodín, či vyčlenenie časti pôdy na trvalý trávnatý porast. Podľa správy Európskeho dvora audítorov z roku 2017 greening ke lepšiemu stavu životného prostredia prispieva len minimálne.

 

  • Farmári môžu získať aj rôzne „prémie“ za ekologické poľnohospodárstvo v rámci Programu rozvoja vidieka, teda druhého piliera SPP. Tie sú z hľadiska ochrany životného prostredia podľa vedcov efektívnejšie ako priame platby.

Čo vedci vyčítajú reforme SPP

  • Ako vyplýva z návrhu eurokomisie, veľká väčšina peňazí z SPP sa k farmárom opäť dostane v podobe priamych platieb. Tie sa čerpajú hlavne podľa množstva hektárov a nie verejného úžitku. Tento systém tak neodmeňuje farmárov, ktorí hospodária šetrne, ale tých, ktorí majú najviac pôdy. Ochranári navyše neveria, že avizované stropovanie platieb prerozdelí dotácie spravodlivejšie medzi veľkých a malých farmárov.

 

  • Až 40 percent priamych platieb Európska komisia dopredu označuje za ekologické či klimatické. Podľa vedcov ale na to nie je dôvod a výpočty Komisie nepovažujú za vierohodné.

Z Farmy na stôl: Nová potravinová stratégia EÚ zabúda na nadmernú spotrebu mäsa

Pripravovaná potravinová stratégia EÚ má obmedziť používanie pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve. Podľa európskych mimovládok by však mala vytvárať aj podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu.

  • Znižovanie rozpočtu Programu rozvoja vidieka, ktorý podľa vedcov obsahuje účinnejšie opatrenia na ochranu životného prostredia a klímy. Škrty preto označujú za „kontraproduktívne“.

 

  • Odborníkom sa nepozdáva ani nová zelená architektúra SPP. Avizované opatrenia sú podľa nich príliš vágne, pričom napríklad nie je jasné, ako prispejú k ochrane biodiverzity. Novinkou je systém ekologických režimov (ekoschémy), ktorými majú členské štáty motivovať farmárov k šetrnejším postupom. Ekoschémy sú však pre členské štáty dobrovoľné, čo ochranári kritizujú. Komisia tak chce na jednej strane motivovať členské štáty, aby plnili environmentálne ciele, no zároveň im v tom necháva voľnú ruku.

Čo vedci navrhujú

  • Priame platby by sa mali premeniť na verejnoprospešné platby s priamymi prínosmi pre environmentálnu a socioekonomickú udržateľnosť. Za najdôležitejšie považujú zrušenie viazaných platieb pre intenzívne produkčné systémy.

 

  • Väčší dôraz treba klásť na opatrenia, ktoré sa osvedčili, alebo ktoré majú environmentálny potenciál. Žiadajú preto nasmerovať viac peňazí do agroenvironmentálno-klimatických opatrení, ktoré už dnes fungujú v rámci Programu rozvoja vidieka a na ekologické režimy.

Opozičné strany vo volebných programoch sľubujú väčšiu podporu pre malých farmárov a rodinné farmy

VOĽBY 2020 | Väčšina slovenských politických strán podporuje zavedenie limitu na agrodotácie pre veľké farmy. Najzdržanlivejšie voči stropovaniu priamych platieb je KDH.

  • Reforma musí priniesť zvýšenú finančnú podporu pre ochranu biodiverzity v obidvoch pilieroch SPP. Vedci tiež požadujú, aby sa aspoň 10 percent poľnohospodárskej plochy vyčlenilo pre prírodné stanovištia ako kríky, kvetnaté pásy či úhor.

 

  • Reforma by mala riešiť zmierňovanie klimatickej zmeny, predovšetkým znižovanie emisií v poľnohospodárstve. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využívanie pôdy je zdrojom až 23 percent emisií skleníkových plynov. Na Slovensku je tento podiel jeden z najnižších v EÚ. Na celkovom objeme emisií vyprodukovaných v krajine sa agrosektor podieľa zhruba 7,5 percentami.

 

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia