Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy.

Vedci z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) nedávno zverejnili správu, v ktorej svetu pripomínajú, ako ku klimatickým zmenám prispieva ľudské zaobchádzanie s pôdou. Poľnohospodárstvo, lesníctvo a ďalšie využívanie pôdy je zdrojom 23 percent emisií skleníkových plynov. A ak ľudia nezmenia svoj prístup ku krajine, číslo bude narastať.

Odpoveď na túto výzvu musí čo najrýchlejšie nájsť aj Európska únia. Už v roku 2021 začína nové rozpočtové obdobie a s ním aj nový sedemročný cyklus Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Európska komisia svoju predstavu o reforme agrodotácií zverejnila už minulý rok, pričom sľubuje, že bude postavená na „zelenších základoch“ ako doposiaľ. Tím vedcov v novej analýze pre časopis Science ale tvrdí, že navrhované zmeny s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepšia ochranu životného prostredia. V porovnaní s dnešnou agropolitikou EÚ sa podľa nich dokonca dá hovoriť o „kroku späť“.

Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Jedným z leitmotívov reformy ma byť postavenie SPP podľa novej „zelenej architektúry“. Vyššie ambície v oblasti starostlivosti o životné prostredie napokon sľúbila aj Európska komisia v minuloročnom návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020.

Z návrhu vyplýva, že záujemcovia o priame platby budú musieť spĺňať ešte prísnejšie environmentálne požiadavky týkajúce sa poľnohospodárskych postupov ako v súčasnosti. Novinkou sú takzvané ekologické režimy (eko-schémy), ktorými  členské štáty majú motivovať farmárov, aby využívali zelené opatrenia nad rámec základných požiadaviek. Komisia ako príklad takéhoto režimu uvádza financovanie nulového používania hnojív, čím sa zlepší kvalita vody.

Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Režimy sa majú zaplatiť z časti prostriedkov pridelených na priame platby. Názory na nové eko-schémy sa v EÚ aj preto rôznia. Členské štáty, ktoré musia reformovanú poľnohospodársku politiku schváliť jednomyseľne ako súčasť legislatívneho balíka sedemročného eurorozpočtu, sa napríklad nevedia dohodnúť, či režimy majú byť povinné alebo dobrovoľné.

„Ide o silnú vec, ktorú chcem presadzovať v poľnohospodárstve, keďže teraz je to chémia a žiadny život, čo je neúnosné,“ povedal rozhovore pre portál EURACTIV na margo eko-schém europoslanec Michal Wiezik, ktorý je tiež náhradníkom v poľnohospodárskom výbore Parlamentu (AGRI).

Ekologickejší má byť aj druhý pilier SPP: Program rozvoja vidieka. Každý členský štát musí aspoň 30 percent národnej alokácie pridelenej z fondov druhého piliera vyčleniť na „zelené“ opatrenia. Krajiny súčasne budú môcť z prvého do druhého piliera presunúť 15 percent prostriedkov na výdavky v oblasti klímy a životného prostredia.

Celkový sedemročný rozpočet pre agrosektor bude 356 miliárd eur, čo je takmer o päť percent menej ako v súčasnom programovom období. Slovensku Komisia pridelila takmer 4,4 miliardy eur. Z tohto balíka pôjde na dotácie 2,753 miliardy eur, 41,2 milióna eur na podporu trhu a 1,593 miliardy eur na rozvoj vidieka.

Spiatočnícky návrh

Plány Komisie však okamžite narazil na kritiku mimovládiek a europoslancov. Tí zhodne tvrdia, že reforma SPP zlepšenie zelenej architektúry len predstiera.

Skupina piatich členov Európskeho parlamentu z frakcie Zelených tvrdí, že takto upravená SPP ešte viac poškodí životné prostredie a malých farmárov. Terčom ich kritiky je aj systém eko-schém, na ktorý Komisia podľa nich vyčlenila málo peňazí a navyše oslabí doterajšie podmieňovanie priamych platieb plnením ekologických štandardov pri obrábaní pôdy.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Podľa francúzskeho europoslanca Erica Andrieua (S&D), ktorý bol v predošlom volebnom období členom výboru AGRI, zas návrh unijnej exekutívy nerieši zlepšovanie životných podmienok pri chove zvierat, či znižovanie množstva pesticídov v poľnohospodárstve.

„Čo sa týka životného prostredia a biodiverzity, tak navrhovaný projekt budúcej SPP je oproti tej dnešnej spiatočnícky,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV.com Andrieu.

Návrh eurokomisie sa nepáči ani slovenským neziskovkám. Podľa Greenpeace Slovensko nezaručuje skoro žiadnu ochranu životného prostredia, zdravia a klímy. SOS/BirdLife tvrdí, že reforma SPP je „založená na viere, že ciele EÚ budú naplnené tak, že členské krajiny dajú prednosť verejnému záujmu pred záujmami agro-lobistických skupín“.

Neefektívne nástroje zostávajú

Názory kritikov reformovanej agropolitiky EÚ teraz potvrdil aj tím vedcov v časopise Science. „Navrhovaná nová zelená architektúra vyzerá slabšie ako v dnešnej SPP,“ konštatujú odborníci na základe analýzy 450 vedeckých článkov.

Na výskume pracovala takmer dvadsiatka vedcov z celej Únie, vrátane Slováka Petra Bezáka z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Návrh reformovanej agropolitiky všetkých nepresvedčil

Reforma je založená na viere, že krajiny uprednostnia verejný záujem pred záujmami agro-lobistických skupín, varujú mimovládky.

Výskumníci pripomínajú, že systém priamych platieb pre farmárov, ktorý vznikol v roku 1992 len ako prechodné riešenie, tvorí až 68 percent rozpočtu SPP. EÚ tak farmárom vypláca zhruba 40 miliárd eur výlučne na základe výmery využívanej pôdy. Po roku 2021 by tento podiel mal narásť až na 73 percent.

Priame platby sú pritom z hľadiska napĺňania klimatických cieľov, ako tvrdia vedci, neefektívne a sociálne nespravodlivé. K ich slabému prínosu v ochrane biodiverzity a zmierňovaniu klimatických zmien podľa zistení vedcov veľmi neprispel ani greening, čiže „ozeleňovanie“ dotácií.

„Týmto kompenzačným platbám chýba pevný vedecký základ,“ hovorí jeden z autorov štúdie Sebastian Lakner z Univerzity v Göttingene.

Škrty pre program rozvoja vidieka sú chybou

Rast priamych platieb zákonite znižuje rozpočtové prostriedky pre pilier venovaný rozvoju vidieka – podľa návrhu Komisie až o 28 percent oproti súčasnosti.

Členské štáty navyše môžu presúvať pridelené peniaze medzi jednotlivými piliermi. V ďalšom sedemročnom období budú môcť takýmto spôsobom prelievať maximálne 15 percent pridelených prostriedkov.

To je, ako tvrdia výskumníci, ďalší problém chystanej reformy. Druhý pilier SPP, ktorý je prakticky obdobou systému eurofondov, podľa nich totiž ponúka omnoho lepšie nástroje pre ochranu biodiverzity a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy.

Na Slovensku presun peňazí už tradične smeruje do priamych platieb.

„Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré využívajú možnosť presunu rozpočtu medzi piliermi a v prebiehajúcej SPP znížilo rozpočet druhého piliera o viac ako 20 percent, čo vytvára ešte kritickejšiu situáciu pre zachovanie rozmanitosti slovenskej vidieckej krajiny,“ vysvetľuje slovenské špecifikum Peter Bezák pre agentúru SITA.

V tomto programovom období Slovensko svoj rozpočet na priame platby na úkor programu na rozvoj vidieka zvýšilo o 330 miliónov eur.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia