Regióny a mestá o pláne obnovy Únie: Musíme sa vyhnúť centralizácii

Ilustračný obrázok. Stretnutie vedenia Európskeho výboru regiónov s šéfmi národných delegácií. [Flickr/Európsky výbor regiónov]

Zástupcovia európskej miestnej a regionálnej samosprávy oceňujú, že pokrízové extra zdroje z fondu obnovy EÚ posilnia aj kohéznu politiku, celkovo ale žiadajú menej centrálneho míňania. Viaceré výhrady majú k Fondu spravodlivej transformácie.

„Musíme zabezpečiť, že plán obnovy bude implementovaný efektívne, aby sme sa vyhli centralizácii,“ povedal na margo post-covidového plánu EÚ prezident Európskeho výboru regiónov Apostolos Tzitzikostas.

Výbor regiónov je poradný orgán EÚ, ktorý združuje predstaviteľov miestnych a regionálnych samospráv z členských štátov EÚ a do rozhodovacieho procesu na európskej úrovni prináša ich pohľad a priority.

„Princípy subsidiarity a partnerstva sú pre regionálne a miestne samosprávy kľúčové a ako kompetentné orgány členských štátov musia byť plne zapojené do nasmerovania investícií, tam kde sú najviac potrebné,“ dodáva Tzitzikostas.

Diskusie o podobe plánu sú podľa neho legitímne, ale malo by sa urobiť všetko preto, aby nedošlo k časovým prieťahom. Lídri EÚ sa už koncom týždňa stretnú v Bruseli, aby sa snažili nájsť kompromis nie len o 750-miliardovom pláne obnovy ale aj o tradičnom rozpočte Únie na nasledujúcich sedem rokov. Očakávajú sa ťažké rokovania.

Miestne a regionálne samosprávy v Európe zodpovedajú za jednu tretinu verejných výdavkov v EÚ a dve tretiny verejných investícií.

Okrem toho zavádzajú do praxe 70 percent všetkých právnych predpisov EÚ. Na ich pleciach tiež stojí 70 percent opatrení na zmiernenie zmeny klímy a 90 percent adaptačných opatrení.

Na návrhu plánu obnovy, tak ako ho predložila Európska komisia, samosprávy oceňujú, že jeho súčasťou sú aj zdroje, ktoré posilňujú tradičnú kohéznu politiku (Nástroj REACT-EU) a to, že súčasťou návrhu je aj posúdenie koronovej krízy na regionálnej úrovni v EÚ.

Župan Viskupič: Kraje budú po kríze vedieť zacieliť eurofondy lepšie ako štát

Predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič vysvetľuje, kde budú samosprávy po koronakríze potrebovať prostriedky z fondov EÚ najviac a ako by im ich čerpanie mal zjednodušiť a urýchliť štát. 

Výbor ale „ľutuje, že časť finančných prostriedkov je určená na opatrenia na úrovni členských štátov a nie na opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni, pričom mnohé z právomocí v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnych opatrení a odolnosti prislúchajú miestnej a regionálnej úrovni“.

Podľa členov výboru je treba rešpektovať zásady partnerstva a a zdieľaného riadenia.

Pokiaľ ide o Mechanizmus na podpory obnovy a odolnosti (objemom najväčšiu časť Fondu obnovy) výbor žiadala, aby sa investície neduplikovali, čomu by malo zabrániť tak, že národné plány obnovy budú koherentné.

Nesúhlasí s napojením financovania z tohto mechanizmu na Európsky semester (koordinácia hospodárskych a rozpočtových politík v EÚ), a plnenie jeho špecifických reformných odporúčaní pre krajiny. Z pohľadu regiónov a miest to totiž znamená väčšiu centralizáciu míňania peňazí. Jasné naviazanie na Európsky semester naopak požadujú tzv. šetrné krajiny. Vidia v ňom záruku, že sa prostriedky minú na užitočné reformy v členských štátoch.

Výbor regiónov dlhšie volá po tom, aby mal Európsky semester aj územný rozmer, respektíve, aby boli do tohto procesu viac zapojené miestne a regionálne samosprávy.

Fond pre spravodlivú transformáciu

Špeciálne stanovisko Výbor regiónov prijal aj k Fondu pre spravodlivú transformáciu, ktorý má silný regionálny rozmer.

Fond s rozpočtom 40 miliárd eur je čiastočne financovaný z klasického rozpočtu a čiastočne zo zdrojov fondu obnovy. Je jedným z troch pilierov tzv. Mechanizmu spravodlivej transformácie. Má pomôcť regiónom, ktoré sú zvlášť závislé od uhlíkovo intenzívneho priemyslu pretransformovať sa na udržateľnejší ekonomický model bez toho, aby dochádzalo k nárastu nezamestnanosti alebo iným sociálnym problémom.

Na Slovensku budú môcť z tohto fondu čerpať horná Nitra (TSK) a Košice (KSK).

Výbor regiónov navrhuje vytvoriť platformu pod vedením Európskej komisie, kde si štáty a regióny budú môcť vymieňať skúsenosti pri príprave územných plánov transformácie rôznych odvetví. Prevádzkové náklady by sa hradili z technickej pomoci.

Súčasťou výmeny skúseností by malo byť aj výročné fórum regiónov zapojených do spravodlivej transformácie organizované Európskym výborom regiónov.

Europoslanec Hajšel: Slovensko môže cez Fond pre spravodlivú transformáciu získať až miliardu eur

Vláda môže podľa europoslanca Roberta Hajšela požiadať o zaradenie do financovania aj pre regióny zo západného a stredného Slovenska. Zatiaľ sa ráta s hornou Nitrou a Košicami. 

Do pravidiel Fondu spravodlivej transformácie chcel výbor doplniť podmienku, aby členský štát, ktorý získal podporu, musel vrátiť peniaze, ak sa do 10 rokov od konečnej platby otvorí nová alebo dočasne odstavená uhoľná baňa, lignitová baňa alebo baňa na ťažbu roponosnej bridlice alebo sa otvorí pole na ťažbu rašeliny. Regióny sa tiež podľa výboru mali explicitne v plánoch transformácie prihlásiť k cieľom Parížskej klimatickej dohody.

Výbor silno kritizuje fakt, že Komisia chce financovať programy z fondu na úrovni regiónov NUTS 3, čo sú v ponímaní európskych politík menšie regióny, v slovenských podmienkach kraje (VÚC). Tvrdí, že by bolo lepšie programy a plány transformácie nastaviť na NUTS 2, o ktoré sa opiera aj kohézna politika EÚ. Na Slovensku by to bola oblasť západného, stredného a východného Slovenska.

Výbor sa obáva, že podpora z Fondu spravodlivej transformácie môže meškať, najmä tam, kde je financovanie z fondu podmienené spolufinancovaním z tradičných európskych fondov – Európskeho sociálneho fondu alebo Európskeho fondu regionálneho rozvoja.