Európsky parlament nateraz neodmietol návrh nového európskeho rozpočtu. Od predsedníčky eurokomisie dostal prísľub, že regióny dostanú pri rokovaniach aspoň miesto pri stole. „Nie je to dosť dobré, ale ideme sa rozprávať ďalej,“ komentuje podpredseda europarlamentu Martin Hojsík.
Nový rozpočet EÚ nateraz zostáva na stole. Európsky parlament nenaplnil vyhrážku, že úplne odmietnu návrh Európskej komisie.
Európske inštitúcie začínajú rokovania o viacročnom finančnom rámci, ktorý určí financovanie EÚ na roky 2028-2034. Európsky parlament mal s návrhom viaceré problémy. Napríklad s tým, že by po novom mali o eurofondoch rozhodovať členské štáty s Európskou komisiou a do veľkej miery tak obísť samosprávy.
Po výnimočnom stretnutí šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyen a predsedníčky europarlamentu Roberty Metsoly však bola rebélia zažehnaná. Von der Leyen totiž prisľúbila regiónom miesto pri stole, keď sa bude rozhodovať o osude európskych peňazí.
„Nie je to dostatočne dobré, regióny mohli komunikovať s Komisiou aj doteraz. Ideme ďalej rokovať,“ povedal podpredseda europarlamentu Martin Hojsík (PS, Obnovme Európu) s tým, že pokračovanie rokovaní neznamená, že „berieme to, čo je na stole“.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EPP) by napríklad chcela v rozpočte stanoviť konkrétne percento eurofondov, ktoré pôjde priamo regiónom, a koľko budú spravovať vlády.
Eurofondy ako plán obnovy
O tom, na aký účel budú použité eurofondy, doteraz rozhodovali najmä európske inštitúcie. Parlament, členské štáty a Európska komisia rozdelili rozpočet na jednotlivé fondy – pre infraštruktúru, sociálne veci, alebo poľnohospodárstvo – a vlády potom mohli eurofondové plány písať iba v rámci týchto mantinelov.
Regióny mali navyše v poslednom programovom období na Slovensku výnimočnú pozíciu. Viac ako miliarda eur z 13-miliardového balíka bola vyčlenená na takzvané regionálne eurofondy, o ktorých rozhodovali špeciálne útvary vytvorené z radov samospráv.
Plán obnovy, ktorý tiež financuje projekty z európskych peňazí, však v bol v roku 2020 nakreslený úplne inak. Dokument, ktorý rozhodoval o tom, na čo budú peniaze v tomto fonde použité, v praxi tvorila iba vláda členskej krajiny s Európskou komisiou. Europarlament sa podieľal na tvorbe iba veľmi všeobecných mantinelov, teda minimálnych percent, ktoré mali byť určené na digitálne a zelené priority, a regióny boli delegované iba na prijímateľov.
Keď Európska komisia pri oznamovaní návrhu nového rozpočtu vyhlásila, že po novom by aj eurofondy mali riadiť podobné dokumenty, Národné a regionálne plány partnerstva, vyvolalo to veľkú vlnu nevôle.
Veľkými kritikmi boli aj samotné samosprávy. „Ak to aj nebol zámer, výsledkom by bolo, že viacročný finančný rámec odreže EÚ od jej regionálneho a miestneho rozmeru. A to je neprijateľné,“ povedal predseda Komisie pre politiku územnej súdržnosti a rozpočtu EÚ Európskeho výboru regiónov, Vasco Alves Cordeiro.
Aspoň miesto pri stole
Europoslanci teda bojujú za to, aby dostali regióny v týchto plánoch väčšiu moc. „Mnohé krajiny dokážu úspešnejšie čerpať eurofondy, ak sa o nich rozhoduje v regiónoch, pretože tie si vedia najlepšie povedať, čo potrebujú,“ myslí si europoslanec Ľudovít Ódor (PS/Obnovme Európu).
Podľa medializovaných informácií šéfka eurokomisie zatiaľ prisľúbila, že by regióny mali byť súčasťou vyjednávaní o tom, ako sa koláč peňazí v danej krajine rozdelí. Tento ústupok nateraz stačil na to, aby europarlament stiahol svoje plány hlasovať o úplnom odmietnutí návrhu. Detaily však ešte nie sú známe.
„Regióny si budú naďalej priamo vymieňať informácie s eurokomisiou. Preto navrhujeme regionálnu kontrolu, ktorá zabezpečí, aby miestne podmienky boli jadrom plánov, a špecifické záruky na zabezpečenie kontinuity investícií v prechodných regiónoch a rozvinutejších regiónoch,“ povedala Von der Leyen v európskom parlamente.
Europoslankyňa Lexmann tiež kritizuje, že by vyplácanie eurofondov malo byť podmienené tým, že národné vlády prijmú dohodnuté reformy tak, ako to fungovalo pri pláne obnovy.
„Ak vláda nebude robiť reformy a plniť míľniky, tak sa všetci staneme vazalmi jej neschopnosti,“ hovorí Lexmann.
Prvotný návrh rozpočtu sa nepáči ani väčšine členských štátov. Slovenská vláda v svojej pozícii, ktorú prijala aj po konzultáciách so samosprávami, odmietala, aby sa eurofondy začali podobať na plány obnovy.
Zároveň však vláda nedávno schválila Návrh koordinácie prípravy Národného a regionálneho partnerského plánu, ktorým sa už pripravuje na to, že eurofondom budú šéfovať centralizované plány dohadované s eurokomisiou. S tou by malo rokovať najmä Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie, v spolupráci s rezortmi pôdohospodárstva, vnútra a úradom podpredsedu vlády pre plán obnovy.
