Regióny, ktoré využívajú eurofondy na cezhraničnú spoluprácu, majú vyšší hospodársky rast

Na snímke loď na Baťovom kanáli v prístave Skalica. Projekt bol podporený z programu Interreg. [FOTO TASR/Martin Palkovič]

Eurofondové projekty, do ktorých je zapojených viac členských krajín, sú menej náchylné na korupciu a neefektívne plytvanie peniazmi, tvrdí nová štúdia. Veľké regióny vďaka výmene skúseností zároveň môžu potiahnuť tie menšie, bohatšie zase tie menej rozvinuté.

Mala by Európska únia cez eurofondy finančne pomáhať všetkým európskym regiónom, alebo len tým najviac zaostávajúcim? To je jedna z otázok, ktorú musí únijná dvadsaťsedmička vyriešiť pred štartom nového sedemročného rozpočtového obdobia.

Podľa novej štúdie brusleského ekonomického think-tanku Bruegel má finančná podpora z kohéznej politiky EÚ zmysel aj v najbohatších regiónoch. Dôvod? Cezhraničná spolupráca.

Regióny, kde vznikajú eurofondové projekty, do ktorých je zapojených naraz niekoľko členských krajín, majú lepšie tempo hospodárskeho rastu. Keď sa do projektov zapoja regióny z niekoľkých krajín, sú podľa autorov spravidla odvážnejšie, menej náchylné na podvody a európske peniaze využívajú efektívnejšie.

Venuje sa pohraničným regiónom: Cezhraničná spolupráca je veľkým úspechom Európy

Hranice brzdia hospodársky rozvoj regiónov, ktoré na nich ležia. Európska územná spolupráca (Interreg) pomáha aj periférne regióny meniť na lepšie miesto pre život. Ide o najeurópskejší zo všetkých fondov Európskej únie, hovorí PAVEL BRANDA. 

Cezhraničná, nadnárodná a medziregionálne

Od roku 1990 je súčasťou Politiky súdržnosti EÚ aj takzvaná Európska územná spolupráca (často sa používa názov Interreg). Jej hlavnou úlohou je posilniť väzby medzi európskymi regiónmi bez ohľadu na vzdialenosť a štátnu príslušnosť. V rámci nej existujú programy cezhraničnej spolupráce, ktorá spája regióny z krajín so spoločnou hranicou, ale aj programy medziregionálnej spolupráce, kde hranica nehrá úlohu a môžu sa do nej zapojiť aj krajiny mimo EÚ.

Sedemročný rozpočet územnej spolupráce je v súčasnom programovom období 10,1 miliardy eur, čo predstavuje takmer tri percentá z peňazí v kohéznej politike. Prostriedky zaisťuje najväčší z európskych fondov – Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF). V rokoch 2007 až 2013 na programy územnej spolupráce z ERDF išlo 4,8 percent prostriedkov jeho rozpočtu.

V predošlom programovom období medzi regiónmi vzniklo 9 306 projektov. Veľkú väčšinu z nich – takmer osemtisíc – tvoria projekty cezhraničnej spolupráce. Z 1 348 regiónov (úroveň NUTS 3) sa do nich zapojilo 1 125 verejných a súkromných subjektov, pričom spolu vytvorili 32 541 dvojstranných prepojení medzi regiónmi. Až 25 z 27 krajín EÚ (bez Chorvátska) malo aspoň jeden spoločný projekt s ostatnými únijnými krajinami.

Zdroj: bruegel.org.

Od roku 2014 podľa stránky keep.eu, ktorá zbiera údaje o programoch územnej spolupráce v EÚ, vzniklo ďalších viac ako 4 700 projektov.

Najväčšia koncentrácia medziregionálnych prostriedkov je v strednej Európe. Výrazne sa ale do nich zapájajú tiež škandinávske, francúzske, talianske, či španielske regióny. Na Slovensku podľa keep.eu, doteraz v rámci 1736  spoluprác vzniklo spolu 1 262 projektov. Vedúci partner bol na slovenskej strane v 480 prípadoch.

Autori skúmali projekty, ktoré vznikli v programovom období 2007 až 2013.

Jasný záver: Rast vďaka cezhraničnej spolupráci

Analytici na určenie vplyvu kohéznej politiky na rast použili takzvaný „nevysvetlený hospodársky rast“ a či má niečo spoločné so spôsobom, ako regióny pristupujú k eurofondom.

Čo z týchto údajov zistili? „Jedným z najvýraznejších zistení našej práce je, že existuje pozitívny vzťah medzi prítomnosťou projektov územnej spolupráce a hospodárskym rastom regiónu,“ píšu autori štúdie Zsolt Darvas, Jana Mazza a Catarina Moddes. Výsledok je, že regiónom s veľkým počtom medzinárodných projektov sa darí „výrazne lepšie“, ako predpovedajú faktory jeho regionálneho rastu.

Toto konštatovanie ale neplatí pre všetky projekty rovnako. Zvýšená hospodárska výkonnosť sa spája iba s cezhraničnou spoluprácou. Tam, kde sa do projektov zapájali regióny z jednej krajiny, nie je „výrazné spojenie“ s vyšším rastom, alebo je v niektorých prípadoch tento vzťah dokonca negatívny.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

„Záver našich výpočtov je jasný: projekty cezhraničnej spolupráce prispievajú sú užitočné, zatiaľ čo prínosy čisto národných medziregionálnych projektov až také zrejmé nie sú,“ hodnotia analytici Bruegelu.

V článku zároveň ponúkajú vysvetlenia pozitívneho vplyvu cezhraničnej spolupráce. Tieto projekty majú oproti iným eurofondovým projektom niekoľko výhod. Tvrdia, že keď sa do projektov zapája niekoľko regiónov, zväčša ide o rozsiahlejšie a ambicióznejšie projekty podporené väčšou expertízou. Veľké regióny zároveň vďaka výmene informácií a skúseností môžu potiahnuť tie menšie, bohatšie zase tie menej rozvinuté.

Do projektov sa pritom často zapája hneď niekoľko firiem, mimovládok a iných kľúčových aktérov v regióne. „Títo účastníci vedia do dennodenných aktivít zapojiť svoje vedomosti a vyžmýkať z medzinárodného spojenia čo najviac,“ argumentujú autori.

Ďalším dôvodom je odstraňovanie korupcie a plytvanie peniazmi. „Inštitúcie a firmy zrazu pracujú v neznámom prostredí mimo svojich bežných pracovných väzieb, kde najbezpečnejšou a najrozumnejšou voľbou je dodržiavanie pravidiel,“ píšu v záveroch,

Odporúčanie: Únia by mala viac využívať územnú spoluprácu

Na záver si sami kladú otázku, či je vyšší rast skutočne výsledkom cezhraničných projektov financovaných z fondov EÚ, alebo je len prirodzeným javom v regiónoch, ktoré medzi sebou udržujú dobré vzťahy. „Aj keby to bola druhá možnosť, medziregionálne projekty majú stále zmysel, pretože európska finančná podpora môže vytvárať nové medzinárodné spojenia, ktorá by bez nej inak nevznikli,“ argumentujú. „Preto odporúčame väčšie využitie cezhraničných a medziregionálnych projektov, ako to bolo v rozpočtovom období 2007 a 2013,“ uzatvárajú.

Či sa Únia prikloní k ich názoru zatiaľ nie je jasné. Európska komisia v minuloročnom návrhu sedemročného rozpočtu po roku 2020 navrhla 10-percentné škrty v rozpočte kohéznej politiky, čo sa dotkne aj územnej spolupráce. Súčasne navrhla znížiť podiel peňazí na programy Interreg na 2,5 percenta. Tento krok kritizuje Európsky parlament aj členské štáty vrátane Slovenska.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

„Nespochybniteľná pridaná hodnota EÚS je argumentom na navýšenie alokácie EÚS nad rámec sumy, ktorú navrhuje Európska komisia,“ stojí v oficiálnej rokovacej pozícii Slovenska k rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027.

Podporu by mali dostávať aj bohaté regióny

Programy Európskej územnej spolupráce sú podľa analytikov zároveň „možno jediným“ rozumným argumentom pre to, aby podporu z eurofondov dostávali aj najbohatšie regióny EÚ. Tie už dnes oproti zaostávajúcim regiónom majú len obmedzený prístup k peniazom z kohéznej politiky – na ich súhrnnom HDP sa podieľajú mizivými 0,07 percentami.

Úplné zastavenie eurofondov však analytici nevidia ako dobrý nápad. „Cezhraničná spolupráca, hlavne medzi viac a menej rozvinutými regiónmi, môže ďalej posilňovať výmenu informácií a zvyšovať efektivitu (projektov).“

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press