Rehn: Neexistuje plán B pre Grécko

Grécky parlament rokuje o dôležitom balíku výdavkových škrtov, zvyšovania daní a privatizácie, ktorého prijatie je podmienkou poskytnutia ďalšej medzinárodnej pomoci zadlženej krajine. Komisár pre menové záležitosti Olli Rehn upozornil, že Brusel nepripravuje žiadne ďalšie možnosti, aby Grécko udržal nad vodou v prípade, že plán neschvália.

„Jedinou cestou pre parlament ako zabrániť okamžitému bankrotu je prijať hospodársky program. Musia ho schváliť, ak má byť uvoľnená ďalšia tranža finančnej pomoci,“ uviedol v stanovisku „Pre tých, ktorí špekulujú o ďalších možnostiach, to poviem jasne: Neexistuje plán B ako sa vyhnúť defaultu,“ tvrdí Rehn.

Potreba plánu B

Potrebu alternatívy zdôraznil guvernér Bank of England Mervy King, ktorý britským poslancom povedal, že sa pripravujú spôsoby ako obmedziť škody v prípade, že Grécko vyhlási default 340-miliardového dlhu.

Podľa jeho slov treba uvažovať o dôsledkoch takejto udalosti. Vyzval k väčšej transparentnosti pokiaľ ide o investície do suverénnych dlhopisov, aby nedošlo k strate dôvery voči európskym bankám, čo by v prípade gréckeho krachu viedlo k novej fiančnnej kríze.

Ulice v okolí gréckeho parlamentu medzitým zaplnili odborári a chcú poslancom zabrániť, aby sa zúčastnili hlasovania o úspornom balíku, ktoré prebehne dnes a zajtra.

Počas 48-hodinového štrajku do ulíc vyšli najmä pracujúci, nezamestnaní a mladí. Situáciu kontroluje päť tisíc policajtov. Skupinku mladých protestujúcich, ktorí do nich hádzali kusy dreva a fľaše, museli včera zahnať pomocou slzného plynu.

Oči sa upierajú na trh

Medzinárodní veritelia od Grécka žiadajú, aby prijalo päťročný úsporný plán, ktorý by mal ušetriť 28,6 miliardy eur, kľúčové zákony pre štrukturálne reformy a predaj štátnych aktív, aby si tak zabezpečilo životne dôležitú 12-miliardovú tranžu pomoci. Bez nej Atény v priebehu nasledujúcich týždňov minú posledné finančné prostriedky.

Náklady na poistenie gréckych dlhopisov voči defaultu a výnosy krátkodobých štátnych obligácií včera opäť stúpli, čo je dôkazom nervozity investorov z výsledku parlamentného hlasovania. Euro však bolo relatívne stabilné, keďže európske vlády pokročili v rokovaniach so súkromnými investormi o dobrovoľnej účasti na riešení gréckeho dlhu.

Premiér Jorgos Papandreou má síce v 300-člennom parlamente väčšinu – 155 kresiel, avšak nemôže sa spoliehať na to, že všetci socialisti zahlasujú za úsporné opatrenia. Viacerí odmietajú podporiť niektoré časti alebo celý balík. 

Nový minister financií Evangelos Venzileos sa ich snažil upokojiť prísľubom, že v septembri bude možné program prerokovať tak, aby sa zameral viac na hospodársky rast.

Aj Rehn Grékov povzbudil v tejto oblasti a uviedol, že podporí vládny plán reformovať daňový systém, rozšíriť daňový základ, zjednodušiť daňové pravidlá a znížiť daňové sadzby fiškálne neutrálnym spôsobom ešte do konca tohto roka.

Ak Grécko legislatívu schváli, ministri financií, ktorí sa v nedeľu stretnú v Bruseli, by následne mali uvoľniť ďalšiu tranžu pomoci. V utorok by ich potom mal nasledovať Medzinárodný menový fond.

Pozornosť sa potom sústredí na detaily druhého záchranného programu, ktorý počíta s 30-miliardovou dobrovoľnou účasťou súkromného sektora, podobnú sumu by mala vyniesť aj privatizácia a zvyšných 55 miliárd by malo pochádzať z nových oficiálnych zdrojov.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy začiatkom týždňa oznámil, že francúzske banky a poisťovne sa zapoja do pomoci Aténam a pristúpia na predĺženie splatnosti gréckych dlhopisov. Francúzske banky po nemeckých najviac investovali do gréckych dlhopisov. Nemeckým bankárom sa tiež pozdáva francúzsky model. Ratingové agentúry ho však nechcú bližšie komentovať.

Standard & Poor’s v pondelok vyhlásila, že je priskoro na odhad merania dôsledkov prípadného predĺženia splatnosti dlhopisov, no nevylúčila, že to bude hodnotiť ako default.

Ďalšie kroky:

  • 29. – 30. jún: Grécky parlament bude hlasovať o úspornom balíku.
  • 3. júl – Mimoriadne stretnutie Euroskupiny, ktorá bude rozhodovať o pomoci Grécku.