Rehn: Tempo konsolidácie môže zvoľniť

Komisár Olli Rehn, Zdroj: TASR/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Ako Rehn informoval členov Výboru EP pre hospodárske a menové záležitosti snahy o zníženie deficitov tento rok dosiahnu 0,75 % HDP EÚ, čo je polovica minuloročného tempa konsolidácie na úrovni 1,5 % HDP, kým napríklad v USA je nastavená na 1,75 %. Reagoval tak na prudkú kritiku, ktorej čelil počas minulotýždňového vystúpenia v pléne, že úsporné opatrenia sú príliš drsné a spomaľujú hospodársku obnovu.

V Európe v súčasnosti totiž rezonuje spor o ceste z krízy. Samotný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v pondelok (22. apríla 2013) pripustil, že Európa zrejme narazila na politické limity toho, ako ďaleko možno zájsť v hospodárskej politike orientovanej na úspory. Politiku úspor dokonca označil za politicky a sociálne neudržateľnú. Napriek tomu však Komisia popiera, že spochybňuje jej správnosť.

Vzhľadom na to, že rozpad eurozóny už nie je témou dňa, sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po zmiernení úsporných opatrení, keďže aj finančné trhy sú pokojnejšie a nemali by na ústup v oblasti šetrenia reagovať negatívne. Tento postoj zastáva aj Medzinárodný menový fond a odporúča ho zaujať jednak vo Veľkej Británii a tiež v eurozóne. Iný názor však má napríklad Nemecko či Európska centrálna banka.

Prvý námestník výkonnej riaditeľky MMF David Lipton včera (25. apríla 2013) počas konferencie v Londýne vyhlásil, že ak Európa neprijme rozhodné kroky na posilnenie rastu, riskuje dlhodobú stagnáciu s rozsiahlymi dôsledkami pre firmy a občanov.

Člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen pri rovnakej príležitosti však európske vlády vyzval k pokračovaniu v súčasnom tempe reforiem a konsolidácie. „Odkladanie fiškálnej konsolidácie nie je vhodným riešením. Ak by bolo, už dávno by sme ho prijali," zdôraznil Asmussen.

Investori neustále dúfajú, že ECB by ešte mohla pristúpiť k ďalšiemu zníženiu hlavnej úrokovej sadzby. "Situácia v eurozóne si bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie nekonvenčné opatrenia zo strany ECB," uviedol Lipton.

Podľa Asmussena však menová politika ECB nie je "všeliekom" na krízu v eurozóne a dodal, že prípadné zníženie úrokovej sadzby krajinám eurozóny, ktoré sú v recesii, príliš nepomôže, pretože ani súčasná rekordne nízka úroková sadzba sa do situácie obyvateľov a podnikov v týchto štátoch veľmi nepremieta. Naopak mimoriadne nízke úrokové sadzby by mohli zmierniť tlak na vlády a banky, aby sa snažili vyriešiť svoje problémy.

Podľa Rehna reformy, ktoré krajiny doteraz prijali znamenajú, že tempo fiškálnej konsolidácie by sa mohlo zmierniť. Zdôraznil však, že treba ku krajinám pristupovať individuálne a v náprave verejných financií treba pokračovať. Okrem toho, podľa jeho slov sú štáty, ktoré sú pripravené pokračovať v rýchlych reformách.

Podľa niektorých stredopravých europoslancov škrty nefungujú a už nemajú ani politickú či sociálnu podporu. Niektorí poukázali, že krajiny potrebujú nové podnety a nie len spomalenie reforiem.

Rehn uznal, že zmäkčenie úsporných opatrení by bolo opodstatnené najmä v krízových krajinách, no upozornil na politické obmedzenia vyplývajúce z bohatších krajín, preto je podľa neho ťažké k nim pristúpiť.

(EurActiv/TASR/Reuters)