Ministri predstavili priority slovenského Plánu obnovy v energetike a klimatickej politike. Kedy návrh uvidí verejnosť nie je jasné. Minister financií Eduard Heger ho chcel na rokovanie vlády predložiť ešte začiatkom septembra, čo však nespravil.
Štyrmi prioritami slovenského národného plánu obnovy a odolnosti v energetike, klimatickej politike a ekológií sú vodné hospodárstvo, čisté ovzdušie, odpadové hospodárstvo a klíma. Oznámila to ministerka pre inovácie a rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí) na pondelkovej tlačovej konferencii v rámci Stredoeurópskej energetickej konferencie (Central European Energy Conference – CEEC).
S týmto plánom sa Slovensko bude uchádzať o financie z nástroja Next Generation EU.
Remišová označila „zelenú ekonomiku” za „prierezovú prioritu”, na ktorú by vláda mala brať ohľad pri všetkých investíciách v ďalších oblastiach. Zelená transformácia je podľa nej zdrojom príležitostí, rozvoja a tvorby nových pracovných miest.
Spolu s Remišovou o prioritách hovorili minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO), minister dopravy Andrej Doležal (Sme Rodina) a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS).
Kedy návrh uvidíme stále nie je jasné
Plán obnovy a odolnosti schválila Európska rada na júlovom summite. Z balíka 750 miliárd eur, ktoré si Európska únia požičia na finančných trhoch, by Slovensko malo dostať 7,5 miliardy.
Na využitie týchto peňazí nemá Slovensko veľa času. Väčšinu z nich (70 percent) musí použiť do konca roku 2022. Zvyšok do konca roku 2023. Doležal naznačil, že si nie je istý, čo táto požiadavka znamená. V prípade, že ide o vyčerpanie prostriedkov do stanoveného termínu, Slovensko, podľa neho, môže mať problém. „Ešte stále s Európskou komisiou diskutujeme, či do roku 2023 musíme peniaze vyčerpať, zazmluvniť alebo len alokovať,” povedal.
V porovnaní so štandardnými eurofondmi majú tieto prostriedky výhodu, že štát na projekty nemusí prispieť zo svojho rozpočtu. Celé ich zaplatí Únia.
Vláda by prvú verziu národného plánu mala predložiť Európskej komisii do 15. októbra. Šéf zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko však počas svojho príspevku na konferencii pripomenul, že 15. október nie je záväzný termín.
Ešte na minulotýždňovom zasadnutí výboru pre európske záležitosti Miko uviedol, že je veľmi dôležité, aby sa na vzniku dokumentu podieľala aj široká verejnosť. Dodal, že dokument by sa nemal predkladať bez verejnej diskusie.
Kedy verejnosť návrh plánu uvidí však stále nie jasné. Na otázku, kedy ho vláda zverejní Remišová odpovedala, že „máme viac ako pol roka na to, aby sme tento plán pripravili a vydiskutovali s verejnosťou…Času máme dosť, plán je jasný, pracujeme”.
Heger (OĽaNO) po pondelkovom rokovaní s prezidentkou uviedol, že návrh chce verejnosti predložiť ešte tento týždeň. Už 3.9. však oznámil, že návrh Plánu predloží na ďalšej koaličnej rade. To sa však neudialo.
Dlhy z minulosti
Remišová rozdelila investície z Plánu obnovy do troch oblastí – dlhy minulosti, reformy súčasnosti a investície do budúcnosti. Zelené témy nájdeme vo všetkých. Komisia žiada, aby na nich z balíka išlo 37 percent.
Remišová potvrdila v otázkach energetiky, klimatickej politiky a ekológie štyri priority.
Prvou je pitná voda, kde má Slovensko podľa Remišovej investičný dlh z minulosti. Až 40 percent slovenských obcí totiž nemá kanalizáciu. Ako konkrétne opatrenia spomenula výstavbu verejných vodovodov, čističiek odpadových vôd, ochranu vodných zdrojov či monitorovanie kvality podzemnej vody.
Plán obnovy je pre Slovensko príležitosťou, potrebujeme reformy a ich financovanie nie je jednoduché. Na úrovni EÚ zatiaľ nie je schválená žiadna legislatíva ani pravidlá, rokovania prebiehajú. Program nemá kopírovať eurofondové projekty, ale podporovať reformné ukazovatele. 1/3 https://t.co/Y0Mi34Oo58
— Veronika Remišová (Za ľudí) (@Veronika_Remis) September 18, 2020
Druhou je čisté ovzdušie, kde má Slovensko podľa Budaja problém so starými environmentálnymi záťažami. Riešiť ich chce najmä modernizáciou technológií. To znamená výmenu zastaralých kotlov v domácnosti prostredníctvom kotlíkovej dotácie a výmenu uhoľných kotlov v elektrárňach alternatívnou energiou.
Stavať sa budú aj nové monitorovacie stanice ovzdušia. Tie sa dnes financujú aj z európskeho programu LIFE.
Slovensko čaká nový zákon o odpadoch
Predstavitelia vlády chcú peniaze naliať aj do odpadového hospodárstva. Remišová a Budaj sa zhodli, že Slovensko má problém so skládkovaním a nízkou mierou recyklácie. Investície by preto mali smerovať do podpory zberu a zhodnotenia triedeného odpadu, dotrieďovacích liniek a podpory vzdelávania a informovanosti v tejto oblasti.
Budaj tiež naznačil investície do energetického zhodnocovania odpadov, teda výroby elektriny a tepla zo spaľovania odpadu.
„Energetické zhodnocovanie musí na Slovensku na nejakú dobu stúpnuť, aby sa ukončila éra skládkovania. Musíme spieť k úplnému zastaveniu skládkovania. Som presvedčený, že sa to stane v dohľadnej dobe, ale práve preto bude prechodne stúpať zhodnocovanie,” povedal.
Zároveň vyhlásil, že ruka v ruke s rastom zhodnocovania musí ísť obmedzovanie tvorby odpadov. „Najlepší odpad je taký, ktorý sa nikdy nevyrobí,” povedal.
Ministerstvo bude v tejto súvislosti predkladať zákony, ktoré by mali výrobcov obalov motivovať k prechodu od vysoko obalových technológií k ľahko rozložiteľným materiálom.
Budaj vyhlásil, že Slovensko čaká ďalšia úprava zákona o odpadoch. Tá posledná podľa neho riešila len akútne problémy súvisiace s koronavírusovou pandémiou. Ďalšia novela by mala podľa neho priniesť aj konkrétny dátum konca skládkovania.
Klasická cestná infraštruktúra sa z plánu financovať nebude
V súvislosti s klimatickou zmenou chce vláda investovať do zelenej energie, zvyšovania energetickej efektivity, zatepľovania verejných aj súkromných budov a do zozelenenia verejnej dopravy. To znamená aj podporu cyklodopravy a železničnej dopravy.
Doležal uviedol, že Slovensko by mohlo z plánu obnovy financovať aj cestné obchvaty niektorých menších miest. Aj tie sa podľa neho dajú chápať ako prínos zelenej ekonomike. Minister dopravy zároveň priznal, že Komisia pravdepodobne neschváli čerpanie financií na klasickú cestnú infraštruktúru. Doležal chce tieto projekty financovať buď z Operačného programu Slovensko, alebo zo štátneho rozpočtu. Poslednou možnosťou sú PPP projekty.
Hovorca rezortu dopravy Ivan Rudolf pre TASR povedal, že na zozname reforiem a konkrétnych investičných projektov financovateľných z plánu obnovy ministerstvo intenzívne pracuje. „Je dôležité zdôrazniť, že sa nezameriavame len na projekty dopravnej infraštruktúry (cesty, železnice), ale aj na podporu bytovej výstavby, mestského rozvoja, energetickú efektívnosť a iné reformy a investičné projekty, ktoré spadajú do kompetencie nášho ministerstva,” dodal.