Remišovej ministerstvo už vie, ako využije nové eurofondy na boj s COVID-19

Na snímke zľava predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) a podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí) počas 37. rokovania vlády SR v Bratislave 16. septembra 2020. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Väčšinu dodatočných eurofondov z plánu obnovy EÚ chce ministerstvo regionálneho rozvoja využiť na kurzarbeit a mzdy pre ľudí z najpostihnutejších sektorov, ako kultúra a šport. Dodatočné peniaze dostanú aj samosprávy na investície do dopravy.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) zadefinovalo oblasti, v ktorých chce využiť dodatočné eurofondy z nového nástroja Európskej únie REACT-EU. Podľa informatívneho materiálu, ktorý vypracovalo by do roku 2023 na boj s koronavírusom malo získať z eurofondov nových 780 miliónov eur. Rozdelí ich medzi štyri operačné programy.

Nové eurofondy

Balík peňazí REACT-EU schválili lídri členských štátov na júlovom summite Európskej rady ako súčasť plánu obnovy EÚ po koronakríze. Členské štáty si vďaka tomu z fondov EÚ rozdelia 47,5 miliardy eur predovšetkým na sanáciu socioekonomických škôd spôsobených koronavírusom.

Podľa predbežnej dohody by Slovensko z nástroja k dispozícii 780 miliónov eur. „Presná suma bude závisieť od nastavenia alokačných kritérií vo finálnej verzii nariadenia k REACT-EU. Dodatočné finančné prostriedky sa využijú na doplnenie zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, ako aj Európskeho fondu pomoci pre najodkázanejšie osoby,” píše sa v materiáli MIRRI.

Dodatočné eurofondy majú ísť hlavne do regiónov a odvetví, ktoré boli najviac postihnuté pandémiou Covid-19. Ako určuje návrh nariadenia, členské štáty by ich mali investovať do podpory zamestnanosti, systémov zdravotnej starostlivosti a kultúry. Musia súčasne ale myslieť aj na investície do priorít Európskej zelenej dohody, či digitálnej transformácie.

Na využitie mimoriadnych eurofondov ale krajiny EÚ nemajú veľa času – tak ako štandardné eurofondy ich musia vyčerpať do konca roku 2023. Z pohľadu členského štátu je oproti štandardným eurofondom výhodou, že nemusia na projekty prispievať zo štátneho rozpočtu. EÚ preplatí 100 percent sumy projektu.

Prilepšia si štyri programy

Ministerstvo, ktoré vedie podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) sa pri výbere investičných zámerov radilo s ostatnými rezortmi, predstaviteľmi samospráv a splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Dopyt po investíciách niekoľkonásobne prevýšil sumu peňazí dostupných pre Slovensko z nástroja REACT-EU. Oslovení aktéri zhromaždili projekty v hodnote takmer osem miliárd eur.

„Od leta sme pracovali na tomto návrhu. Oslovili sme všetky rezorty, samosprávy, regióny a uskutočnili sme desiatky konzultácií,“ vysvetlila vicepremiérka Remišová. „Na základe týchto vstupov sme vypracovali návrh, ktorý sme predložili po schválení koaličnými partnermi na vládu,“ dodala.

Okrem podmienok Európskej komisie sa ministerstvo pri výbere projektov zohľadňovalo hlavne to, či sa dajú v požadovanom čase stihnúť. Medzi kritériami preto bolo, či je projekt dostatočne rozpracovaný, či nie je príliš časovo náročný a či je v oblasti, kde vie Slovensko úspešne čerpať eurofondy.

Z toho ministerstvu vyšlo, že dodatočné eurofondy najlepšie využije v Operačnom programe ľudské zdroje na preplácanie časti miezd v oblastiach, ktoré silno zasiahla pandémia ochorenia Covid-19. Štát teda z eurofondov pomôže zamestnancom v zdravotníctve, športe, kultúre a materských školách. Zdroje programu narastú o takmer 450 miliónov eur.

Ministerstvo sa rozhodlo pridať prostriedky 194 miliónov eur aj do regionálneho operačného programu (IROP), hoci ide jeden z programov s najväčšími problémami s čerpaním. V programe sa z dostupnej 1,7 miliardy eur od roku 2014 podarilo využiť iba štvrtinu prostriedkov z fondov EÚ. V minulosti už program, ktorý má slúžiť hlavne na rozvoj zaostávajúcich regiónov, pre pomalé čerpanie prišiel o milióny eur, takzvaný decomitment mu hrozí aj tento rok.

Ako eurofondy pomáhajú v boji proti COVID-19

Výnimočné situácie vyžadujú výnimočné rozhodnutia. Tak sa určite dajú nazvať zmeny čerpania eurofondov, ktoré predstavila eurokomisia. Úprava predpisov umožňuje Slovensku na boj s koronavírusom použiť 4,1 miliardy eur z fondov EÚ.

Finančnú podporu z IROP získajú pandémiou najviac zasiahnuté regióny a menej rozvinuté regióny. Samosprávy môžu peniaze využiť na investície do verejnej dopravy, cyklotrás, zatepľovania, ale aj na refundáciu vstupného na športové a kultúrne podujatia.

Tieto peniaze pomôžu tiež samosprávam s prípravou infraštruktúrnych projektov, ktoré sa budú hradiť z budúcich eurofondov na obdobie 2021 až 2027.

Ďalších 113 miliónov eur chce MIRRI nasmerovať do Operačného programu Efektívna verejná správa (OP EVS). Z týchto peňazí sa pokryjú náklady zdravotníckeho personálu a ozbrojených a bezpečnostných zložiek v boji proti koronavírusu. Peniaze z programu dostanú aj samosprávy na zlepšenie vlastných administratívnych a analytických kapacít. Tie by im mali napríklad pomôcť vypracovať kľúčové dokumenty a projekty pre budúce programové obdobie.

Zvyšných 24 miliónov eur MIRRI plánuje využiť v Operačnom programe potravinovej a základnej materiálnej pomoci (OP FEAD) cez distribúciu potravinových a hygienických balíčkov pre najodkázanejšie skupiny.

Napriek požiadavke Únie, aby doplňujúce financie z fondov EÚ prispeli k zelenej obnove ministerstvo nepočíta s rozšírením Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP). Zelené investície sú naplánované iba v rámci OPĽZ.

Zmeny v operačných programoch si teraz ministerstvo ešte musí obhájiť v rokovaniach s Európskou komisiou. Zelenú im musia dať aj monitorovacie výbory jednotlivých operačných programov, ktoré dohliadajú na čerpanie eurofondov. Zastúpenie v nich majú predstavitelia rezortov, samospráv, či mimovládneho sektora.