Remišovej rezort navrhuje premiestniť miliardu eur z budúcich eurofondov do bratislavského kraja

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Ministerstvo regionálneho rozvoja navrhuje využiť flexibilitu v eurofondových pravidlách, ktoré umožňujú presúvať európske peniaze na projekty z chudobnejších do bohatších regiónov. Ak by Remišovej návrh prešiel, Bratislavský samosprávny kraj by v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ mohol namiesto 20 miliónov eur čerpať až vyše miliardy eur.

Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja informatizácie (MIRRI) chce presunúť miliardu eur z budúcich eurofondov do Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý má podľa eurofondových pravidiel obmedzené možnosti čerpania peňazí z európskych fondov.

Vyplýva to z informatívneho materiálu k príprave návrhu Partnerskej dohody, ktorý ministerstvo predložilo na stredajšie (28. apríla) rokovanie vlády.

Prečo Bratislava dostáva menej

Bratislavský samosprávny kraj má dlhodobo oveľa menšie možnosti čerpať eurofondy ako ostatné slovenské regióny. Dôvodom je model prideľovania peňazí, ktorý už vyše dvadsať rokov uplatňuje Európska únia. Stručne sa dá charakterizovať tak, že najviac peňazí z fondov EÚ získavajú najchudobnejšie regióny.

Rozhodujúcim ukazovateľom pre rozdeľovanie eurofondového balíka je výška Hrubého domáceho produktu (HDP) na hlavu. Podľa neho pravidlá kohéznej politiky EÚ rozlišujú tri typy regiónov. Najviac peňazí získavajú takzvané menej rozvinuté regióny s HDP na obyvateľa nižším ako 75 percent únijného priemeru.

Do tejto kategórie spadajú všetky slovenské kraje s výnimkou bratislavského. Ten patrí do kategórie „rozvinutejšie regióny“ s HDP na hlavu nad 90 percent priemeru Únie, ktoré majú najobmedzenejší prístup k európskym dotáciám. EÚ rozoznáva aj takzvané prechodné regióny; na Slovensku ale kritériá tejto kategórie nespĺňa žiadny.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

Bratislavský samosprávny kraj tento ukazovateľ dlhodobo kritizuje. Bratislava sa na základe neho už tradične v rôznych rebríčkoch umiestňuje medzi najbohatšími regiónmi celej EÚ. Župan Juraj Droba požadoval do kritérií zaradiť takzvaný Social Progress Index (SPI), no to sa mu pre budúce programové obdobie napokon nepodarilo. V tomto ukazovateli je bratislavský kraj na 181. mieste spomedzi 272 porovnávaných regiónov EÚ.

„Samotná Európska komisia uznala, že kategorizovanie výlučne na základe HDP neodráža realitu v regiónoch a do návrhu nariadenia z roku 2018 sa nám podarilo presadiť, aby regióny mohli ťažiť z 15 percentnej flexibility, čo v našom prípade predstavuje slušný balík peňazí,“ povedal Droba v rozhovore pre portál EURACTIV Slovensko.

Flexibilitu, ktorú Droba spomína, umožňujú eurofondové pravidlá. Uplatňuje sa už aj v súčasnom programovom období (ktoré oficiálne skončí v roku 2023). V rámci eurofondov mohol členský štát medzi kategóriami regiónov premiestniť tri percentá alokácie. Slovensko túto možnosť využilo. Bratislavský samosprávny kraj mal pôvodne na sedem rokov získať iba 44 miliónov eur. Po presune sa jeho alokácia nakoniec zvýšila na 328 miliónov eur.

Trikrát viac ako doteraz

Podľa návrhu ministerstva, ktoré vedie Veronika Remišová (Za ľudí), by ale týchto peňazí pre bratislavský kraj malo byť oveľa viac. Nové pravidlá totiž umožňujú od ostatných krajov presunúť prostriedky až do výšky 15 percent národnej alokácie. To znamená, že Slovensko môže z menej rozvinutých regiónov presunúť do Bratislavského samosprávneho kraja takmer 1,6 miliardy eur.

Ministerstvo regionálneho rozvoja, ktoré o rozdelení peňazí stále rokuje s Európskou komisiou, chce na projekty v bratislavskom kraji presunúť desať percent prostriedkov z eurofondov (z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu), čo je 1,05 miliardy eur. Kraj by tak na sedemročný rozvoj získal viac ako trojnásobok prostriedkov ako v súčasnom programovom období. Keby Slovensko presun nevyužilo vôbec, BSK by na sedem rokov z eurofondov dostal iba 20 miliónov eur.

Toto rozhodnutie by tiež znamenalo, že o rovnakú sumu sa zníži suma prostriedkov z fondov EÚ pre ostatné kraje. Zvyšných sedem krajov si tak namiesto 10,5 miliardy eur rozdelí necelých 9,5 miliardy eur.

Droba k budúcim eurofondom: Flexibilita je kľúčová, s vysokým spolufinancovaním by mal pomôcť štát

Štátu ako celku vyhovuje status quo, kde je hlavným kritériom pre financovanie z eurofondov HDP. Je preto na ňom, aby vykompenzoval kraj, ktorý je finančne poddimenzovaný a zabezpečuje služby pre celé Slovensko, hovorí bratislavský župan JURAJ DROBA (SaS)

Či bratislavský kraj bude môcť v skutočnosti počítať s takouto veľkou sumou peňazí zatiaľ nie je isté. Bude to záležať aj od ďalších presunov peňazí medzi jednotlivými fondmi EÚ. Zároveň to bude závisieť aj od postoja Európskej komisie. Tá síce možnosť takéhoto presunu sama navrhla vo svojich pravidlách, no v prípade krajín s veľkými regionálnymi rozdielmi, čo je aj prípad Slovenska, odoberanie peňazí menej rozvinutým regiónov považuje za problém.

Bratislavský kraj bude môcť veľkú väčšinu presunutých peňazí investovať iba do dvoch oblastí, ktoré si EÚ pre budúce eurofondové obdobie zvolila za prioritné: ide o projekty digitálnej a zelenej transformácie. MIRRI presun peňazí zároveň navrhuje podmieniť vyššou mierou spolufinancovania projektov zo strany žiadateľov z bratislavského kraja. Inými slovami, štát na seba zoberie menšiu časť financovania.

Presun peňazí medzi kategóriami môže krajina vykonať iba na začiatku programového obdobia, prípadne počas strednodobého prehodnotenia v roku 2024.

Z bratislavského kraja ťaží celé Slovensko

MIRRI v návrhu aj vysvetľuje, prečo chce dať Bratislave viac eurofondov. Argumentuje tým, že na území bratislavského kraja vzniká takmer 30 percent HDP, pričom z neho vo veľkej miere ťažia aj ostatné regióny. „V rámci BSK žije a pracuje veľká časť populácie SR a pôsobia tú významní zamestnávatelia, ako aj inštitúcie celoštátneho významu,“ píše MIRRI v návrhu.

Rezort tiež tvrdí, že súčasný ukazovateľ HDP na obyvateľa neodzrkadľuje skutočnú hospodársku úroveň, či stav životného prostredia v kraji.

Dodáva tiež, že bratislavský kraj je slovenským centrom rozvoja vedy a výskumu. V kraji sa nachádza viac ako 50 percent celoslovenských vedecko-výskumných kapacít a tvorí viac ako 70 percent všetkých vedeckých výstupov.

„Má preto najvhodnejšie predpoklady pre komercionalizáciu výsledkov výskumu a vývoja, z ktorej môžu benefitovať podniky vo všetkých regiónoch Slovenska,“ vysvetľuje návrh MIRRI.

Ministerstvo tiež pripomína, že bratislavský kraj nie je iba Bratislava. Takisto čelí vnútroregionálnym rozdielom a „vážnym štrukturálnym výzvam“ vo viacerých oblastiach. Materiál menuje napríklad veľké množstvo environemntálnych záťaží, nelegálnych skládok, potrebu rozvíjať zdroje čistej energie. Kraj ďalej podľa MIRRI musí vyriešiť aj zlú dopravnú situáciu, dobudovať električkové trate, či vysporiadať sa s nedostatočnými kapacitami v materských škôlkach.

Partnerská dohoda je z pohľadu eurofondov kľúčovým dokumentom, ktorý určuje investičnú stratégiu pre celé programové obdobie. Slovensko bude môcť v nasledujúcich siedmich rokoch z fondov EÚ čerpať 12,8 miliardy eur.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8