Rezort financií neodpovedá, ako Matovič dospel k 900 miliónovému výpadku v pláne obnovy

Na snímke podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO). [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Hoci Igor Matovič ešte ako premiér sám zahlasoval za kritériá rozdeľovania peňazí z plánu obnovy, už na Európskej rade, kde sa prijímali, ich označil za riziko. Slovensko zrejme príde o časť peňazí z predpokladaného 6,3 miliardového balíčka, no nie je jasné, akými výpočtami Matovič získal výpadok takmer jednej miliardy eur.

„Dnes nám Európska komisia slávnostne oznámila, že nám schválila Plán obnovy v hodnote 6,3 miliardy eur. Nuž s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou to bude výrazne menej – dnešné prepočty hovoria o výpadku cca 900 miliónov,“ napísal na Facebooku v pondelok (21. júna) minister financií Igor Matovič (OĽaNO) krátko po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v Bratislave oznámila, že slovenský reformný plán splnil Úniou požadované kritériá.

Matovič sa vo svojom statuse, ktorý nazval „900 miliónový trest za úspech“ odvoláva na „dnešné prepočty“, no viac informácií k nim neuvádza. O výpočtoch nič viac nepovedalo ani ministerstvo financií po otázkach portálu EURACTIV Slovensko.

Rezort sa aj na dvakrát vyhol otázkam o tom, kto výpočty vypracoval, na základe akých údajov, a či skutočne ukázali na sumu 900 miliónov eur. V reakcii sa odvoláva iba na všeobecne známe európske nariadenie, ktoré určuje kľúč, podľa ktorého sa peniaze z plánu budú rozdeľovať.

Rozhodujúce sú dve kritériá. Sedemdesiat percent grantov členské krajiny získavajú podľa počtu obyvateľov, prevrátenej hodnoty HDP na obyvateľa a relatívnej miery nezamestnanosti. Zvyšných 30 percent sa vypočíta až v roku 2022, na základe hospodárskych výsledkov za roky 2021 až 2022. Rozhodujúcim ukazovateľom bude zmena reálneho HDP v rokoch 2020 až 2021.

Za čo ide bojovať premiér Matovič na videosummite o pláne obnovy EÚ

Igor Matovič pred slovenskými poslancami už nehovoril o súdržnosti V4 pri rokovaniach európskej dvadsaťsedmičky o pláne obnovy EÚ po koronakríze. Podľa vlády je dôležité, aby sa kritéria prerozdeľovania peňazí z krízovej pomoci nemenili v neprospech Slovenska. 

Suma 6,3 miliardy eur, na ktorú slovenská vláda napasovala reformy a investície, je vypočítaná podľa ekonomických prognóz Európskej komisie z jesene 2020. Ide teda od začiatku o orientačné číslo. „Výšku celkovej alokácie preto dlhodobo uvádzame ako približnú. Finálne alokácie preto budú známe až v júni 2022 tak, ako uvádza spomínané nariadenie,“ odpísali zo sekcie Plánu obnovy a odolnosti.

Slovensko má tak z plánu obnovy istých 4,4 miliárd eur. Ak by sa domáce hospodárske ukazovatele vyvíjali podľa predpovedí Komisie, získa ďalších 1,9 miliardy eur. Podľa Matoviča sa ale ekonomike darí natoľko, že o Slovensko o polovicu predpokladanej alokácie „príde“.

„Pokles slovenskej ekonomiky v minulom roku bol výrazne nižší ako v priemernej EÚ krajine. Inak povedané – naša pomoc ekonomike zabrala lepšie ako v iných EÚ krajinách, viac sa jej tým pádom darilo (…) a preto dostaneme cez Plán obnovy pomoc z EÚ menšiu,“ vysvetľuje Matovič na sociálnej sieti.

Problém ale je, že nevieme, z akých údajov minister financií vychádza. Európska komisia v jesennej prognóze z roku 2020 slovenskej ekonomike odhadovala 7,5 percentný prepad. Podľa poslednej predpovede bol ale pokles v roku 2020 na úrovni 4,8 percenta. Obidva výhľady ale zároveň počítajú s rovnakým rastom v roku 2021 – 4,8, respektíve 4,7 percenta. Veľmi podobne vývoj ekonomiky vidí aj Národná banka Slovenska (4,5 percenta).

Ak by bola pravda, čo hovorí Matovič, celkovo by Slovensko z plánu obnovy získalo o 15 percent menej prostriedkov oproti pôvodným predpokladom. To je napríklad viac peňazí, ako Slovensko v reformnom pláne vyčlenilo na oblasť vzdelávania, čo je podľa jeho autorov jeden z najdôležitejších komponentov celého plánu.

Premiér Matovič: Je to riziko

Kľúč rozdeľovania peňazí bol jednou z najspornejších otázok, keď EÚ rokovala o prijatí 750 miliardového Plánu obnovy. Výsledné kritériá napokon vzišli z dohody lídrov členských štátov na letnom summite EÚ v roku 2020. Za toto nastavenie tak ešte ako predseda slovenskej vlády zdvihol ruku aj Igor Matovič.

Pravdou však je, že Matovič už vtedy naviazanie peňazí na postpandemické ekonomické výsledky kritizoval a označil to za „riziko, ktorého sa obáva“.

Michelov kompromis o pláne obnovy EÚ je pre Slovensko menej výhodný, hovorí Matovič

Premiér Igor Matovič sa obáva, že zohľadnenie hospodárskych dopadov koronakrrízy pri delení peňazí z plánu obnovy Slovensku zníži alokáciu. Únia podľa neho takýmto spôsobom potrestá krajiny, ktoré sa najviac snažia zmierňovať ekonomické dôsledky pandémie. 

„Mňa mrzí, že je to trochu zvláštna motivácia – snažte sa čo najmenej a dostanete čo najviac. Preto sa mi pohľad do minulosti zdá spravodlivejší,“ zhodnotil vtedy Matovič kompromisný návrh predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

Európska komisia vo svojom pôvodnom návrhu zasa dávala väčšiu váhu predkrízovým socioekonomickým ukazovateľom, čo sa nepozdávalo viacerým členským štátom – napríklad Česku a Maďarsku. Slovenská vláda, naopak, od začiatku považovala takto nastavené kritériá za priaznivé pre Slovensko.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8