Rezort financií podporuje vytvorenie európskeho systému ochrany bankových vkladov

Predseda Euroskupiny Pascal Donohoe na tlačovej besede po jednom z videostretnutí ministrov financií eurozóny. [EPA-EFE/Francisco Seco]

Európski lídri na summite poverili ministrov financií, aby pripravili plán na dobudovanie bankovej únie EÚ a vytvorenie spoločného systému ochrany vkladateľov v európskych bankách. Rezort financií ako najschodnejší vidí hybridný model, kedy by existovali národné systémy ochrany súbežne s európskym.

Európsku úniu v posledných rokoch najviac zamestnávali rokovania o sedemročnom eurorozpočte, brexit a nakoniec aj pandémia ochorenia COVID-19. Ministri financií eurozóny sa ale postupne snažia otvárať aj odkladané témy týkajúce sa reformy eurozóny a bankovej únie.

Pred týždňom definitívne schválili reformu trvalého eurovalu (Európsky stabilizačný mechanizmus). Vďaka nej euroval bude kreditnou linkou Jednotného rezolučného fondu, teda jedného z pilierov bankovej únie, ktorý má pomáhať európskym bankám v problémoch.

V reformách chcú ale európski financmajstri pokračovať aj ďalej.

„Členovia Euroskupiny opäť stoja pred zodpovedným rozhodnutím, ako prehĺbiť základy eura a posilniť jeho architektúru,“ povedal pred summitom predseda Euroskupiny, teda zoskupenia ministrov financií eurozóny Paschal Donohoe.

O čo presne ide, spísal v liste lídrom členských štátov. Balík opatrení by podľa neho mal zahŕňať posilnenie únie kapitálových trhov, oslabenie väzieb medzi bankami a ich domovskými štátmi, a posilnenie odolnosti bankového sektora. Írsky minister financií okrem toho vidí priestor, aby sa konečne pohli z miesta rokovania o vytvorení Európskeho systému ochrany vkladov (EDIS).

Prečo EDIS

O tomto kroku sa v EÚ hovorí už od roku 2012, kedy v eurozóne vrcholila finančná kríza. Rokovania o postavení posledného piliera bankovej únie oficiálnym návrhom odštartovala Európska komisia v roku 2015.

Prvými dvomi piliermi sú Jednotný mechanizmus dohľadu na stabilné fungovanie bánk v EÚ a Jednotný rezolučný mechanizmus, ktorý zaisťuje krízovú pomoc zlyhávajúcim bankám.

Ďalším krokom má byť zdieľaná ochrana bankových vkladov pre prípad, že sa niektorá z bánk dostane do takých problémov, že nebude vedieť klientom vyplácať úspory. Tento nástroj má zabrániť, aby vkladatelia nezačali panicky vyberať svoje peniaze z ohrozených bánk.

Klienti budú mať nárok na ochranu svojich vkladov až do výšky 100 000 eur bez ohľadu na to, v ktorej krajine si ich uložili. Systém budú financovaný z odvodov zo strany bánk.

EDIS bude stáť jednak na existujúcich vnútroštátnych systémoch ochrany a následne na jednom spoločnom. Na Slovensku už ochranu bankových vkladov inštitucionálne zastrešuje Fond ochrany vkladov. Konečným cieľom návrhu Komisie bolo, aby do roku 2024 EDIS prebral celé riziko ochrany vkladov klientov európskych bánk.

Takmer po troch rokoch sa Únia dočkala: Lídri dotiahli dohodu o eurorozpočte

Premiéri a prezidenti sa dohodli aj na ambicióznejších emisných cieľoch. Do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov majú znížiť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Premiér Matovič tvrdí, že počas summitu podporil ambicióznejší 65-percentný cieľ. 

Limity zdieľania rizík

Problém ale je, že nie všetky krajiny so zdieľaným systémom ochrany vkladov súhlasia. Predovšetkým Nemecko a Holandsko odmietali prebrať zodpovednosť za banky z iných krajín ako napríklad Španielsko a Taliansko.

Berlín od začiatku hovorí, že princíp, kedy by ma nemecký národný fond garantovať vklady v iných štátoch, je veľkým morálnym hazardom. Svoj súhlas preto podmieňuje odstránením pretrvávajúcich rizík v európskom bankovom sektore.

Tu sú problémom napríklad „zlé úvery“ v portfóliách európskych bánk. Ide o takzvané dlhodobé nesplácané úvery, pri ktorých je veľké riziko, že nikdy nebudú v plnej miere splatené. V roku 2014 mali hodnotu až jeden bilión eur a tvorili zhruba osem percent všetkých úverov. Odvtedy sa ich objem znížil o viac ako polovicu.

Plány strán pre eurozónu: Automatické sankcie, vankúš v prípade šokov a riadený bankrot

VOĽBY 2020 | Strany by chceli zjednodušiť pravidlá Paktu stability a rastu a lepšie ich vymáhať, no výrazne sa líšia v miere ochoty vybaviť eurozónu novými nástrojmi, väčšina strán je skôr opatrná. Dve strany žiadajú zakotviť možnosť bankrotu pre členské krajiny.

Slovensko podľa ministerstva financií vytvorenie EDIS podporuje, no dlhodobo sa radí medzi krajiny, ktoré žiadajú väčšie zníženie rizík v bankovom sektore.

„Pred spustením EDIS požadujeme dostatočné posúdenie rizík v jednotlivých bankových sektoroch. Posudzovaných aspektov je mnoho a pri každom požadujeme mimoriadne obozretný postup hodnotenia. Ochrana vkladov je nesmierne citlivá oblasť, ktorá má dopad na dôveru ľudí v bankový sektor a teda priamy dopad na finančnú stabilitu,“ odpísalo portálu EURACTIV.sk ministerstvo financií.

Slovenská pozícia

O jednotnej ochrane úspor sa tak v eurozóne bezvýsledne diskutuje už viac ako päť rokov. Nádej do rokovaní minulý rok trochu prekvapujúco vlial nemecký minister financií Olaf Scholz, ktorý pripravil vlastný návrh reformy eurozóny. Ten obsahoval aj určitú formu spoločného európskeho mechanizmu poistenia vkladov.

Podľa šéfa Euroskupiny Donohoea je teraz najvyšší čas, aby sa eurozóna v tejto otázke pohla z miesta.

„V Euroskupine je všeobecná zhoda, že v budúcich rokoch budeme potrebovať čo násilnejšie základy jednotnej meny,“ povedal pre denník Financial Times.

Európski lídri napokon na piatkovom summite poverili ministrov financií, aby pripravili „postupný a časovo záväzný pracovný plán pre zostávajúce záležitosti potrebné pre dokončenie bankovej únie“. Takúto cestovnú mapu by mal Donohoe ministrom predstaviť do polovice budúceho roka.

Ako najschodnejšia cesta sa javí hybridný model, kedy by existovali národné systémy ochrany súbežne s európskym. Ide o návrh, ktorý predstavilo Rakúsko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2018.

Tento model je „najperspektívnejším kompromisom“ aj podľa slovenského rezortu financií. Rezort vysvetľuje, že pre štáty, ktoré podporujú rýchle vytvorenie EDIS, vznikne centrálny fond. Váhavejšie krajiny by si ponechali systémy ochrany vkladov a časť prostriedkov na národnej úrovni.

Nemecko by mohlo prestať blokovať spoločný systém ochrany vkladov

Nemecký minister financií Olaf Scholz naznačil, že Berlín by mohol skončiť s odmietaním spoločného systému ochrany vkladov sporiteľov, čo je posledný krok k vytvoreniu bankovej únie v eurozóne.

„Navyše prináša mechanizmus povinných pôžičiek medzi národnými systémami ochrany vkladov spolu s tým, že by malo ísť len o poskytovanie likvidity, čo znamená, že straty by sa znášali len na príslušnej národnej úrovni. Centralizovaná časť fondu by sa vytvorila presunutím časti prostriedkov z národných systémov ochrany vkladov. Napríklad by sa na centrálnu úroveň presunula polovica zdrojov národných systémov ochrany vkladov (polovica minimálnych cieľových úrovní – 0,8 percenta krytých vkladov) a druhá polovica by zostala na národnej úrovni,“ vysvetľuje ministerstvo.

Ďalšou možnosťou je, že rokovania odblokuje Európska komisia úplne novým návrhom EDIS. Bruselský portál EURACTIV.com priniesol informáciu, že exekutíva EÚ tento krok už zvažuje, pretože „si nemôžeme dovoliť, aby táto nerozhodnosť pokračovala“.

„Táto otázka je na mieste, keďže návrh EDIS bol predstavený pred piatimi rokmi a dospeli sme do fázy, keď sa pozornosť zamerala najmä na hybridný model. Európska komisia takýto postup určite zvažuje, avšak ešte s novým kompromisným návrhom neprišla,“ potvrdzuje aj tlačové oddelenie ministerstva financií.