Riadenie IT projektov po novom: Štát ako prieberčivý zákazník, no s radom vlastných IT-čkárov

Premiér Igor Matovič a podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. [TASR/Martin Baumann]

Peňazí z Fondu obnovy na informatizáciu verejnej správy bude na Slovensku dostatok. Odborníci sa zhodujú, že by ich štát nemal utratiť na externých konzultantov. Na zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov sa má v rozpočte každého informatizačného projektu vyčleniť až 15 percent financií.

Vláda dnes (14. októbra) schválila dokument z dielne rezortu informatizácie, ktorým chce nastaviť nové princípy pre realizáciu IT projektov z verejných, ale aj európskych peňazí.

Zvyšovať efektívnosť a transparentnosť riadenia IT v štátnych inštitúciách plánuje na základe piatich hlavných zásad: budovaním kvalitných odborných kapacít, zabezpečením prenosu duševného vlastníctva, transparentnosťou prípravy a riadenia projektov, a to všetko s dôrazom na využiteľnosť týchto projektov.

„Každý jeden princíp predstavuje odpoveď na doterajšiu netransparentnú a neefektívnu realizáciu IT projektov,“ prízvukuje Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) v tlačovej správe.

Remišová: Chyby štátu pripravili Slovensko o 600 miliónov eur z európskych fondov

Finančné opravy projektov financovaných z eurofondov mali za posledných 14 rokov hodnotu takmer miliardu eur. Väčšinu pochybení majú podľa podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej na svedomí štátne orgány. Štát musí tieto korekcie zaplatiť zo svojho rozpočtu. 

Hoci má krajina s nastavovaním štátnych IT projektov roky problémy, podľa Jána Bačkuliaka, poradcu premiéra pre informatizáciu, sa to tentokrát môže podariť aj pre to, lebo nové pravidlá majú „najvyššiu politickú podporu“. „Napriek tomu, že je to pre niektoré rezorty bolestivé a pýtajú sa, prečo nám má MIRRI pozerať na prsty, ide o dôkaz, že táto vláda to myslí vážne,“ vysvetľoval Bačkuliak počas online diskusie organizácie Slovensko.Digital.

Až 15 percent rozpočtu IT projektov pôjde na ľudské zdroje

Budovanie efektívnej a digitalizovanej verejnej správy (eGovernmentu) chce mať štát podľa expertov nastavený porovnateľne s trhom. Správne fungovať bude preto musieť byť interne, ale aj voči okoliu, používateľom, či sieti dodávateľov.

Už budovanie interných kapacít, teda prvý a podľa niektorých aj najzásadnejší princíp, však môže naraziť na viacero prekážok. „Reálne chýbajú ľudia a nie je ich jednoduché zohnať,“ uviedol v diskusii platformy Slovensko.Digital Peter Škodný, dlhoročný expert na IT a ľudské zdroje a v súčasnosti aj poradca premiéra, ktorý v prvej vlne pandémie pôsobil aj ako predseda permanentného krízového štábu.

Podľa nových vládnych princípov, by mali rezorty a ostatné ústredné orgány štátnej a verejnej správy „disponovať dostatočnými internými kvalifikovanými odbornými kapacitami na riadenie a implementáciu IT projektov“. Na ich zabezpečenie, by sa po novom malo vyčleniť až 15 percent rozpočtu každého informatizačného projektu, či už bude financovaný zo štátneho rozpočtu alebo z európskych fondov.

Fond obnovy a slovenská digitalizácia: Ako podporiť inštitúcie, organizácie a firmy?

Desiatka expertov a združení radí, ako digitalizovať Slovensko financiami z európskeho plánu obnovy. Základom bude dobudovanie infraštruktúry, prepájanie výskumu na vzdelávacích inštitúciách s priemyslom, IT vzdelávanie a menej byrokracie.

Štát podľa Jána Hargaša, poradcu vicepremiérky Veroniky Remišovej, bude musieť byť schopný ľudí „nájsť a zamestnať v každom prípade“. „Inú cestu nemáme,“ tvrdí.

Prízvukuje, že dôležitá nebude len kvantita zamestnancov, ale aj kvalita, čo si automaticky vyžiada aj navýšenie zdrojov na mzdy. Štátna správa totiž doteraz neponúkala odborníkom dostatočne konkurencieschopné podmienky, ktoré by expertov z IT sektora dokázali prilákať. Navyše, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v IT pociťuje dlhodobo aj samotný súkromný sektor. Vzhľadom na nové financie, ktoré by Slovensko malo vďaka plánu obnovy získať, nebude už otázka peňazí podľa Hargaša prekážkou.

„Na MIRRI vzniká tím, ktorý sa má venovať budovaniu ľudských kapacít (v oblasti IT, pozn. red.) na rezortoch, a to nielen na rezorte informatizácie, ale dopĺňať zamestnancov má pomáhať aj ostatným ministerstvám,“ doplnil Hargaš.

„Ak dokážeme na strane štátu zamestnať dostatočný počet ľudí, tak sme možno schopní zvládnuť (množstvo súčasných výziev, pozn. red.), ak nie, tak to za nás nikto neurobí,“ dodáva Gabriel Lachmann, výkonný riaditeľ Slovensko.Digital.

Externých konzultantov ubudne

Kým si však štát zabezpečí dostatok kapacít, mnoho úloh ostane stále na pleciach externých dodávateľov. „Peniaze máme, no je len na ministroch, aby ich všetky neminuli na externé dodávky,“ hovorí Hargaš.

Pripravované slovenské projekty eGovernmentu, financované z eurofondov, sú pod paľbou kritiky

Štyri nové digitálne projekty za viac ako 100 miliónov eur z eurofondov, ktoré majú byť schválene koncom júla, kritizujú odborníci pre cenu aj netransparentnosť.

Podľa poradcu vicepremiérky prechádza štátna a verejná správa v kontexte transformácie akousi „redukčnou diétou“: „Štát sa musí rozhodnúť, ktoré z  dlhodobých strategických iniciatív chce primárne realizovať prostredníctvom interných zamestnancov, a ktoré sa budú následne dopĺňať (externými) konzultantami. Nemalo by to ísť naopak,“ vysvetľuje dlhoročný expert na digitalizáciu.

MIRRI prízvukuje, že už nechce, aby bol štát v IT oblasti závislý na dodávateľoch. Po zlých skúsenostiach, ktoré súviseli najmä s netransparentnosťou verejných obstarávaní, či šití zákazok na mieru konkrétneho dodávateľa, však ostalo na Slovensku množstvo konzultačných spoločností, či veľkých IT firiem stigmatizovaných, na čo upozorňujú aj experti.

Kým teda štát nedoplní chýbajúce kapacity, funkcie budú musieť preberať externí hráči. V tejto fáze však podľa zodpovedného rezortu musí byť štát schopný riadiť minimálne také IT riešenia či produkty, ktoré dodá externá spoločnosť.

Štátny tajomník Antal: Prvá etapa informatizácie iba zafixovala papierové procesy, my ich chceme zrevidovať

Zlepšenie vzdelávacieho systému a podpora digitálneho priemyslu sú podľa štátneho tajomníka rezortu informatizácie kľúčové pre budúcnosť digitalizácie Slovenska. V projektoch z multimiliardového Fondu obnovy by rád videl zameranie na zdravotníctvo. Otvárať chce aj tému digitálneho zdaňovania techgigantov.

Zároveň si však musí vyriešiť aj vlastníctvo vyvinutých a využívaných produktov, čo prízvukuje aj druhý z princípov v novom dokumente, schválenom vládou.

„Je nemysliteľné aby štát zaplatil za vyvinutie IT projektu a následne nevlastnil duševné práva, ktoré ostávajú dodávateľovi. Takýto stav totiž len maximalizuje závislosť štátu na dodávateľovi,“ vysvetľuje vicepremiérka Veronika Remišová.

Štát ako dobrý zákazník

Zo štátu sa musí stať aj dobrý zákazník pre dodávateľov, zhodujú sa MIRRI aj experti. So zákazníckou skúsenosťou príde podľa odborníkov aj reálna digitálna transformácia, ktorá sa prirodzene deje aj v komerčnom sektore.

„Štát ako zákazník musí dobre nastaviť parametre svojich potrieb a zároveň vydať signál trhu, že potrebuje a chce nakupovať, ale za férové ceny a vo férovom prostredí,“ hovorí Ján Bačkuliak. Čím kompetentnejšie však bude podľa neho štát ako zákazník vystupovať, tým menej budú externé služby potrebné.

„Pokiaľ sa informatizácia a digitalizácia nestanú biznisovými projektami, ale budú z pohľadu jednotlivých rezortov stále chápané ako technologické projekty, tak sa z miesta nikdy nepohneme,“ hovorí Peter Škodný. Dodáva, že štát, ktorý je orientovaný na občana, musí fungovať nadrezortne a neduplikovať požiadavky.

Digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou, po nej budú ešte dôležitejšie

Mimoriadna situácia počas koronakrízy u nás nastavila zrkadlo elektronizácii. Verejná správa bola na rozdiel od súkromného sektora evidentne nepripravená, občas až paralyzovaná. Čo to hovorí o krajine a jej pripravenosti na pokrízové obdobie, píše MATEJ STUŠKA.

Ministerstvo informatizácie pre jednoduché uplatňovanie pätice princípov pripravilo aj vzorové zmluvy pre štátne inštitúcie. S ich uplatňovaním by chceli začať čo najskôr.

Funkčný slovenský eGovernemnt má ale pred sebou ešte dlhú cestu. Podľa odpočtu plnenia Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy sa v tomto roku podarí splniť 19 cieľov, ktoré si rezort informatizácie v tejto oblasti stanovil. Dva ciele splní len čiastočne a až 18 ďalších míľnikov nedosiahne do konca roka pravdepodobne vôbec.

Vláda chcela v roku 2020 napríklad zvýšiť podiel počtu obyvateľov a podnikateľov, ktorí využívajú služby eGovernmentu, čo pravdepodobne alebo aspoň čiastočne splní.

Problematické je najmä zavádzanie aplikácii do verejnej správy, teda softvérov respektíve programového vybavenia, ktoré vykonáva špecifické činnosti alebo rieši úlohy a na komunikáciu s užívateľom využíva väčšinou grafické alebo textové rozhranie, či príkazový riadok. V tomto roku chcela mať vláda k dispozícii 200 aplikácií, ktoré kreatívne využívajú otvorené dáta, ako aj otvorené rozhranie pre programovanie aplikácií (API). Na data.gov.sk sú však dnes aktuálne zaregistrované len štyri takéto aplikácie.

Slovensko bolo podľa minuloročného digitálneho indexu DESI v informatizácii na 21. mieste z posudzovaných 28 členských krajín EÚ.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8