Rovnaké pravidlá, no menej peňazí: Únia dolaďuje prechodné obdobie poľnohospodárskej politiky

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Cicsai (vpravo). [Rada Európskej únie]

Únijní ministri odsúhlasili jednoročné prechodné obdobie pre agropolitiku EÚ po roku 2020. Malo by sa riadiť súčasnými pravidlami, no dotácie pre farmárov sa zrejme znížia. Chorvátske predsedníctvo sa na prechodných pravidlách chce dohodnúť do konca marca.

Európski farmári sú už dávnejšie zmierení s tým, že na únijné agrodotačné pravidlá budú musieť čakať dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Nejasnosť ohľadom budúceho sedemročného rozpočtu EÚ totiž stále paralyzuje rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politika EÚ (SPP).

Európska komisia preto v októbri minulého roka navrhla predĺžiť súčasné dotačné obdobie do 1. januára 2022. To tento týždeň (27. januára) definitívne posvätila Rada EÚ pre poľnohospodárstvo (AGRIFISH). Ani tento dátum však zrejme nebude konečný, pretože členské štáty a platobné agentúry žiadajú viac času na prípravu na nové pravidlá.

Ministri majú teraz pred sebou druhú, náročnejšiu úlohu dohodnúť sa, akými pravidlami sa bude riadiť prechodné obdobie.

Reforma únijnej agropolitiky tak skoro nebude, poľnohospodárov čakajú roky neistoty

Európska komisia navrhuje odložiť reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2021. Podľa odborníkov je však realistickým scenárom až rok 2023 alebo 2024. Slovenskí poľnohodpodári sa zrejme musia pripraviť na nižšie hektárové dotácie počas prechodného obdobia.  

Predĺženie bez zmeny pravidiel

Rada EÚ zatiaľ schválila len prvé z dvoch nariadení týkajúce sa odkladu, ktoré má „zabezpečiť istotu a kontinuitu poskytovania podpory európskym poľnohospodárom v roku 2020“. Očakáva sa, že oveľa väčšie výhrady budú mať ministri voči druhému nariadeniu, ktoré okrem toho, že predlžuje platnosť dnešných pravidiel SPP zároveň do nich prináša niekoľko prechodných zmien.

Zástupcovia členských ale na pondelkovom stretnutí odmietli veľké zásahy do súčasných noriem počas preklenovacieho obdobia. Rovnaký názor na Rade odprezentoval aj tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Csicsai (Most-Híd).

„Súhlasíme s tým, aby sa nariadenia nezavádzali nové prvky v porovnaní so súčasnými pravidlami. Súčasne sme presvedčení, že počas prechodného obdobia je potrebné nastaviť také finančné mechanizmy, ktoré umožnia predísť výpadkom vo vyplácaní platieb,“ tlmočil slovenské stanovisko Csicsai.

Zásadnou zmenou ale je, že sa počas prechodného režimu zmenia výšky priamych platieb a zdrojov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka pre jednotlivé členské krajiny. Ich veľkosť už bude v súlade s návrhom rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, ktorý počíta s krátením rozpočtu pre poľnohospodársku politiku.

Ako vyplýva z príloh k nariadeniu, v porovnaní s rokom 2020, si všetky členské štáty (s výnimkou Chorvátska) pohoršia. Slovensku sa priame platby znížia o tri percentá, eurofondy v Programe rozvoja vidieka o 15 percent.

Národné alokácie z SPP na rok 2021 podľa nariadenia o prechodnom období [Zdroj: Alan Matthews/capreform.eu]

Zbližovanie úrovne platieb

Princíp „staré pravidlá, menej peňazí“ na Rade EÚ kritizovalo viacero ministrov. V novembri sa k nim kriticky vyjadrila aj najväčšia európska organizácia Copa-Cogeca. V tlačovej správe tvrdí, že priame platby pre farmárov od októbra klesnú o 11 percent, pričom sa v roku 2021 budú ešte viac znižovať.

„Ako máme farmárom vysvetliť, že pri dodržiavaní starých pravidiel dostanú menej peňazí,“ pýta sa organizácia.

Gabriel Csicsai v pondelok zároveň pripomenul aj ďalší problémový bod obdobia – zbližovanie úrovne priamych platieb na hektár v jednotlivých členských krajinách počas prechodného obdobia. Slovensko je dnes v tomto ukazovateli na úrovni 78 percent priemeru EÚ. Priame platby na Slovensku vlani dosahovali 206 eur. Európski farmári naproti tomu v priemere na hektár dostávajú zhruba o 65 eur viac.

Podľa návrhu Komisie by dotácia na hektár pre slovenského farmára mala v roku 2027 dostať na 84 percent únijného priemeru.

„Toto tempo považujeme za málo ambiciózne a požadujeme urýchlenie tohto procesu a to aj v kontexte prechodných pravidiel,“ uviedol Csicsai.

Jednoročný odklad nebude stačiť

Kedy poľnohospodári spoznajú nové pravidlá pre čerpanie agrodotácií, zatiaľ nie je známe, pretože okrem členských štátov ich musí schváliť aj Európsky parlament. Podľa spravodajkyne Parlamentu k návrhu Komisie Elsi Katainen (RE) by tak europoslanci mali spraviť do konca apríla.

Chorvátska ministerka poľnohospodárstva Amrija Vučkovič na stretnutí ministrov povedala, že úspešné dokončenie prechodného obdobia je prioritou chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Spoločnú pozíciu členských krajín by podľa slov Vučkovič rezortní ministri mohli odhlasovať na ďalšom zasadnutí, teda 23. až 24. marca. Chorvátsko bude EÚ predsedať do konca júna. Až následne budú môcť predstavitelia Komisie, Parlamentu a Rady EÚ na rokovaniach v rámci Trialógu dotiahnuť končenú podobu nariadenia. To sa dá očakávať najskôr v priebehu letných mesiacov.

Matečná: S dobrovoľným stropovaním problém nemáme, môže očistiť sektor od neproduktívnych fariem

Podľa mladých farmárov dozrel čas na stropovanie agrodotácií, no neveria, že ho Slovensko uplatní, ak nebude povinné pre všetky členské štáty. Zástupcovia veľkých fariem tvrdia, že by ho nemalo zavádzať v žiadnom prípade. 

Hlavné výhrady národných delegácií a platobných agentúr sa týkajú dĺžky prechodného obdobia. Väčšina členských štátov tvrdí, že odklad SPP o jeden rok nie je dostatočný na kvalitnú prípravu Strategických plánov, ktoré nastavia národné agropolitiky na najbližších sedem rokov. Argumentujú tým, že stále nie sú vyriešené dôležité otázky týkajúce sa reformy SPP, ako výška priamych platieb alebo nové environmentálne požiadavky na farmárov.

„Strategický plán musí vznikať zdola podľa toho, čo potrebujú farmári a nie úradníci. Musíme ho nastaviť dobre, lebo bude úplne iný – bude zelenší. Platobné agentúry, ale aj farmári potrebujú čas na to, aby sa oboznámili s tým, čo ich čaká,“ vysvetľovala na diskusii portálu EURACTIV.sk ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS).

Rovnako tak Európsky parlament požaduje odložiť reformovanú agropolitiku EÚ aspoň o dva roky, teda až do začiatku roku 2023. „Odklad o jeden rok, ktorý navrhuje Komisia, vyzerá čoraz menej realisticky,“ myslí si europoslankyňa Katainen. „Členské štáty potrebujú aspoň dvanásť mesiacov na prípravu strategických plánov a Komisia ďalších šesť mesiacov na to, aby ich schválila“, dodáva.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia