Rozloženie rizika pri projektoch regionálneho rozvoja má pomôcť štátom z krízy

„S týmto návrhom sa zameriavame na najvážnejšie problémy, s ktorými sa vyrovnávajú členské štáty a obzvlášť Grécko. Navýšenie súkromného financovania pri implementácii projektov infraštruktúry a produktívnych investícií, pomôže naštartovať ekonomický rast, ktorý je tak zúfalo potrebný na prekonanie krízy,“ vyhlásila spravodajkyňa návrhu v Európskom parlamente Danuta Hübnerová.

„Som presvedčená, že vytvorenie nástrojov zdieľaného rizika ponúka efektívny a rýchly príspevok k maximalizácii úžitkov kohéznej politiky,“ dodala.

Podľa návrhu môžu krajiny, ktoré benefitujú z kohéznej politiky EÚ požiadať o realokáciu časti financií z eurofondov na Komisiu, ktorá navýši objem zdrojov cez nástroje zdieľania rizika.

Komisia vytvorí partnerstvo s Európskou investičnou bankou alebo inou finančnou inštitúciou, ktorá bude ochotná požičať na rozvojové projekty. Schéma by tak mala motivovať súkromných investorov podporiť projekty, financované Európskym fondom regionálneho rozvoja alebo Kohéznym fondom.

Návrh je určený pre krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou a ťažia z kohéznej politiky EÚ (v súčasnosti Grécko, Írsko, Portugalsko a Rumunsko). Záujem o nástroj už prejavilo Grécko.

„Prioritu dostanú projekty v rámci operačných programov, ktoré generujú zisk a zahŕňajú štátnu pomoc,“ povedala Hübnerová.

Členské štáty, ktoré budú chcieť schému využiť, musia o to písomne požiadať Komisiu do 31. augusta 2013. Zároveň musia špecifikovať svoje programy a projekty. Komisia potom do štyroch mesiacov rozhodne o konkrétnych podmienkach.

Podmienkou je tiež, aby príspevok EÚ v rámci schémy neprekročil 10 % alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu pre krajinu.

Objavujú sa hlasy, ktoré so schémou nesúhlasia. „Rozumiem úsiliu Európskej komisie pomôcť novým mechanizmom rozloženia rizika,“ tvrdí slovenský europoslanec Jaroslav Paška a dodáva, že návrh do istej miery obchádza európske pravidlá o poskytovaní štátnej pomoci.

Pomoc európskych inštitúcií môže byť podľa neho neefektívna. „Ak totiž súkromný sektor vyhodnotí investičný projekt ako zmysluplný s potrebnou návratnosťou, vie si na jeho realizáciu nájsť aj sám potrebné finančné zdroje,“ vysvetľuje Paška.

Aby návrh vstúpil do platnosti, musí ho ešte schváliť Európsky parlament a Rada. To by sa mohlo stať už v máji.