Rozpočet eurozóny nemôže preberať funkcie celoúnijného rozpočtu

Šéf euroskupiny Mario Centeno v spoločnosti eurkomisárov Gunthera Oettingera a Valdisa Dombrovskisa. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Rozpočtový nástroj pre eurozónu musí podporovať rast produktivity a zbližovať hospodárske cykly jednotlivých členských krajín eurozóny, tvrdia analytici nemeckého think-tanku Jacques Delors Institute.

Lídri členských krajín EÚ na decembrovom eurosummite poverili Euroskupinu, teda ministrov financií eurozóny, aby do leta pripravili detailný plán na vytvorenie „rozpočtového nástroja na podporu konvergencie a konkurencieschopnosti eurozóny“.

V preklade ide o kompromisnú podobu samostatného rozpočtu pre eurozónu, o ktorom sa v EÚ hovorí už niekoľko rokov.

Svoj pohľad na to, ako by nový rozpočtový nástroj mohol vyzerať ešte pred prvým tohtoročným  (11. februára) zasadnutím Euroskupiny predstavil nemecký think-tank Jacques Delors Institute.

Nový nástroj musí pomôcť celej eurozóne

V ňom sa jeho autori odrážajú od dohody dosiahnutej na decembrovej Európskej rade. Podľa nej by rozpočet eurozóny mal byť súčasťou rozpočtu EÚ a jeho hlavnou úlohou má byť posilnenie konkurencieschopnosti a konvergencie v menovej únii.

Ako tvrdia, ich návrh sa riadi jednou hlavnou zásadou: akýkoľvek nový nástroj musí zlepšiť fungovanie eurozóny ako celku. „Toto je v prvom rade jediný spôsob, ako obhájiť zavedenie rozpočtového nástroja eurozóny,“ argumentujú.

Maratón rokovaní dal zelenú reforme eurozóny. Na čom sa (ne)dohodli financmajstri EÚ?

Devätnásť ministrov financií sa po dlhých rokovaniach dohodlo na nových nástrojoch, ktoré eurozóne dajú viac možností brániť sa pred budúcimi hospodárskymi krízami. 

Decembrová dohoda lídrov EÚ nepočíta s tým, že rozpočet eurozóny bude plniť aj stabilizačnú funkciu. Za to, aby finančne pomáhal krajinám čeliacim hospodárskym výkyvom bojovalo predovšetkým Francúzsko, proti boli hlavne severské štáty na čele s Holandskom.

Rozpočet by tak zatiaľ mal podporiť investície do vedy a výskumu a zvýšiť tak konkurencieschopnosť eurozóny. Súčasne má pomôcť znižovať socioekonomické rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami. Berlínsky think-tank ponúka konkrétnejšie návrhy, ako tieto dva ciele naplniť.

Nový rozpočet, nové funkcie

Zvyšovanie konkurencieschopnosti v eurozóne si podľa autorov dokumentu vyžaduje rast produktivity. Ten, ako píšu, zabezpečuje vyššie daňové príjmy, znižuje mieru zadlženia a zároveň rozväzuje ruky Európskej centrálnej banke (ECB) v jej menovej politike.

„Snaha o zvýšenie konkurencieschopnosti si vyžaduje zamerať sa na rast produktivity eurozóny ako celku a venovať špeciálnu pozornosť na krajiny, ktoré zaostávajú,“ vysvetľujú v dokumente.

Čo sa týka konvergenčnej funkcie, cieľom rozpočtu eurozóny by nemalo byť približovanie životných úrovní, s ktorými dnes už členským štátom v rámci rozpočtu celej dvadsaťosmičky pomáhajú eurofondy.

Tvrdia, že rozpočtový nástroj eurozóny by mal skôr zbližovať hospodárske cykly štátov platiacich eurom. To znamená, že striedajúcimi obdobiami hospodárskych rastov a prepadov budú prechádzať spoločne.

Krízu eurozóny podľa nich nespôsobili príjmové rozdiely krajín či nedostatočná rýchlosť v zbližovaní ich HDP, ale skutočnosť, že spoločné menová politika EÚ nebola optimálna pre všetky krajiny. Spôsob, akým sa prerozdeľujú finančné prostriedky z rozpočtu EÚ pritom podľa autorov dokumentu ešte prehĺbil rozdiely v hospodárskych cykloch, nakoľko eurofondy smerovali do krajín, ktoré rástli výrazne nad úrovňou svojho potenciálu.

„To je dôvod, prečo by nový rozpočtový nástroj nemal kopírovať funkciu rozpočtu EÚ, ale skôr sa sústrediť na to, čo nedokáže splniť, teda na zbližovanie hospodárskych cyklov,“ stojí v ich návrhu.

Dôležitá podpora reforiem

Z týchto funkcií autori návrhu rozpočtu eurozóny odvodzujú, kam by mali smerovať jeho výdavky.

Jedna časť z nich by mala ísť do podpory rastu produktivity. Tieto peniaze by v praxi mali pomôcť štátom s prijímaním dôležitých reforiem a smerovaním verejných investícií tam, kde sú najpotrebnejšie.

Slovensko zatiaľ nemá jasné stanovisko k 22-miliardovému fondu na podporu reforiem

Európska komisia chce z európskeho rozpočtu vyčleniť peniaze na motiváciu členských štátov, aby v reformných politikách zohľadňovali jej odporúčania. Navrhuje tiež 30-miliardový fond pre krajiny zasiahnuté krízou. 

Prikláňajú sa k novému nástroju (Reform delivery tool), ktorý minulý rok navrhla Európska komisia. V rámci neho sa krajiny na dobrovoľnej báze môžu uchádzať o peniaze na uskutočnenie nevyhnutných reformných opatrení, ktoré im Európska komisia odporúča v rámci Európskeho semestra.

Výška finančnej podpory by mala závisieť od miery ambicióznosti reforiem a ich predpokladaného prínosu nielen pre dotknutú krajinu, ale aj eurozónu ako celok.

Pomoc so spolufinancovaním eurofondových projektov

Ako opatrenie na zbližovanie hospodárskych cyklov autori navrhujú, aby časť zdrojov z rozpočtu eurozóny nahradila peniaze, ktoré členské štáty doplácajú pri eurofondových projektoch.

Podľa európskych pravidiel sa dnes členské štáty spolupodieľajú na financovaní projektov podporených z fondov EÚ piatimi až pätnástimi percentami ich hodnoty v závislosti od kategórie regiónu, v ktorom sú realizované.

Národné spolufinancovanie v pomere k HDP. Zdroj: Jacques Delors Institute.

 

V prebiehajúcom programovom období 2014 až 2020 krajiny eurozóny takto dohromady vynaložia 123 miliárd eur. Najviac peňazí na spoluúčasť ročne minú predovšetkým menšie členské štáty. Na Slovensku je úroveň národného spolufinancovania v pomere k HDP dokonca najvyššia z celej eurozóny (1,8 percenta). Krajinám v problémoch by sa z rozpočtu eurozóny preplatila časť týchto peňazí. V prípade závažnejších hospodárskych otrasov aj celá suma.

„Nahradením týchto peňazí v čase ekonomického výkyvu by sa preto z krátkodobého hľadiska mohla výrazne zlepšiť fiškálna pozícia, čo by pomohlo synchronizácii hospodárskych cyklov“.

Príjmy rozpočtu

K zbližovaniu hospodárskych cyklov by podľa dokumentu mohla pomôcť aj výdavková strana rozpočtového nástroja. Riešením má byť vytvorenie novej európskej „dane citlivej na cyklické vplyvy“. Autori ale priznávajú, že dohoda na takejto dani je politicky a právne veľmi komplikovaná. Ponúkajú preto aj náhradné riešenie.

Tým je zavedenie spoločného základu dane z príjmov fyzických osôb. Príspevky členských štátov by sa vypočítavali podobne ako v prípade tradičného vlastného zdroja rozpočtu EÚ založeného na DPH.

Presná výška odvodov by sa určovala každý rok. Na tomto základe by krajiny v lepších časoch do rozpočtu odvádzali viac peňazí, v horších, naopak, zase menej.

„To zabezpečí, že sa veľkosť finančného balíku v priebehu času nebude meniť a rozpočet bude vždy vždy vyrovnaný,“ približujú svoje návrhy analytici

Veľkosť rozpočtu

Hoci dnes existuje dohoda na vytvorení samostatného rozpočtového nástroja pre 19 krajín eurozóny, zatiaľ nie je jasné, aký by mal byť jeho objem. To by malo byť predmetom ďalších rokovaní európskych financmajstrov.

Rovnako tak návrh nemeckého inštitútu necháva túto otázku otvorenú. Podľa nemeckých analytikov je v prvom rade dôležité, aby peniaze rozpočtu boli využité efektívne. „Rozpočtový nástroj bude dávať zmysel, len ak krajiny dajú na stôl viac peňazí, ako sú v súčasnosti ochotné prispievať,“ píšu v návrhu.

Eurozóna by mohla mať vlastný rozpočet už v roku 2021

Rozpočet pre eurozónu by podľa francúzsko-nemeckého návrhu mal byť súčasťou rozpočtu EÚ. Jeho hlavnou funkciou bude podpora zbližovania národných ekonomík eurozóny. Slovensko návrh Paríža a Berlína privítalo. 

V navrhovanom Viacročnom finančnom rámci, teda rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027 totiž na nový nástroj nie je dostatok financií. Súčasne tvrdia, že rozpočet eurozóny by nemal vzniknúť na úkor tradičných rozpočtových politík, nakoľko „nie je priechodné a ani žiadúce, aby sa značná časť peňazí presunula z východnej Európy do krajín eurozóny, odoberali peniaze príjemcom zo západných členských krajín, alebo zastavili peniaze určené na rozvoj zaostávajúcich regiónov v eurozóne,“ tvrdia nemeckí analytici.