Rumuni nedokážu čerpať eurofondy

Revitalizácia a modernizácia v zaostávajúcich regiónoch (Rumunsko)

„Situácia v Rumunsku je alarmujúca,“ varovala Violeta Alexandruová, šéfka Inštitútu pre verejné politiky pri zverejnení správy „Štrukturálne fondy – od príležitosti pre rozvoj k rozpočtovému trápeniu“, ktorá detailne poukazuje na extrémne nízke čerpanie prostriedkov vyčlenených na zotretie rozdielov medzi Rumunskom a zvyškom EÚ.

Osobitne poukazuje na nedostatok transparentnosti na strane rumunskej administratívy pri nakladaní so štrukturálnymi fondmi. Bukurešť doteraz vyčerpala len 3,4 % z 20 miliárd z európskych fondov alokovaných na obdobie 2007 – 2013. Potvrdil to Ton Van Lierop, hovorca komisára pre regionálnu politiku Johannes Hahn.

Inštitút zdôraznil, že Rumunsko ďaleko zaostáva za Bulharskom spolu s ktorým vstúpili do Únie 1. januára 2007. Rumunský premiér Emil Boc pripustil, že čerpanie eurofondov v krajine je na kriticky nízkej úrovni. Opozícia dokonca vládu vyzvala k rezignácii za takého „katastrofálne výsledky“.

Mimovládne organizácie a európski experti krajinu vyzvali, aby  vytvorila mandát ministra, ktorý by bol zodpovedný za koordináciu a čerpanie európskych fondov. Bulharsko tak urobilo ešte v roku 2008 a výrazne zlepšilo svoj výkon.

Podľa predstaviteľov EÚ sú rumunské problémy systémové. Zároveň dodali, že plynú z korupcie, slabej legislatívy, neefektívneho manažmentu a kontroly, byrokracie a konfliktov záujmov.

Rumunský prezident Trajan Basescu tiež nedávno upozornil, že pri kontrole niektorých projektov financovaných z eurofondov odhalili viacero nezrovnalostí a preto hrozí, že budú musieť vrátiť prostriedky späť do Bruselu. Prezident poukázal, že najviac problémov súviselo s fondmi, ktoré mali na starosti miestne samosprávy.

„Vyzývam všetkých miestnych úradníkov, aby opatrne zaobchádzali s prostriedkami z ministerstva pre regionálny rozvoj, ministerstva poľnohospodárstva a ministerstva práce. Rešpektujte procedúry, pretože signály, ktoré doteraz máme sa ukazujú ako dostatočne vážne,“ varovala hlava štátu počas rozhlasového vystúpenia.

Nemecký liberálny poslanec Jorgo Chatzimarkakis nedávno v rozhovore pre EurActiv uviedol, že Grécko, Rumunsko a Bulharsko by mali pozvať zahraničných expertov, aby im pri čerpaní fondov EÚ pomohli. „Všetky tieto krajiny majú jeden veľký problém – sú príliš hrdé – a takýto krok považujú za stratu suverenity, čo však samozrejme v tomto prípade nie je pravda,“ vysvetlil poslanec.

Spôsoby ako zrýchliť čerpanie eurofondov hľadá aj Slovensko, ktoré je v súčasnosti siedmou najhoršie čerpajúcou krajinou. Aktuálny stav využitia úniových finančných prostriedkov z celkovej alokácie na obdobie 2007 – 2013 je na úrovni necelých 17 %.

Vláda teda prijala súbor opatrení, ktoré by proces čerpania mali zrýchliť. Ako však uviedol zdroj blízky rokovaní o takýchto pravidlách, či budú naozaj účinkovať sa ukáže najskôr koncom tohto a začiatkom budúceho roka.

Opatrenia sa týkajú štyroch hlavných oblastí – administratívnej náročnosti prípravy projektov, objektívnosti a transparentnosti schvaľovania predložených projektov, administratívnej záťaže prijímateľov a realizácie a kontroly verejného obstarávania.