Ružička: Ak chce byť Únia silná, nemôže mať slabý rozpočet

OLYMPUS DIGITAL CAMERA [Rada EÚ.]

Členské krajiny sa stále rozchdázajú v názoroch na veľkosť budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Kým časť krajín vrátane Slovenska požaduje jeho navýšenie, Nemecko, najväčší prispievateľ do rozpočtu, odmieta ísť nad hranicu jedného percenta HDP EÚ.

Fínske predsedníctvo v Rade EÚ pracovalo s členskými krajinami aj počas leta v snahe posunúť rokovania o pozíciách jednotlivých krajín týkajúcich sa budúceho viacročného finančného rámca Únie, teda sedemročného rozpočtu EÚ po roku 2020.

Uviedol pre TASR štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička v rámci pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Ružička pripomenul, že na októbrovom summite EÚ (17. až 18. októbra) bude podoba budúceho sedemročného rozpočtu Únie jednou z hlavných diskusných tém premiérov a prezidentov. Dovtedy by podľa jeho slov politickí lídri už mali predstaviť určité parametre rozpočtu, aby sa dalo hovoriť o konkrétnych číslach a rokovať o nich v rámci celého rozpočtového balíka.

Fínske predsedníctvo v pondelok Radu ministrov informovalo o svojich prvotných rokovaniach s 27 členskými krajinami. Tytti Tuppurainen, fínska šéfka diplomacie povedala, že ich hlavným cieľom je dosiahnuť dohodu ešte do konca tohto roku.

Navyšovanie rozpočtu je správne

„Čiže, ak chce byť Európska únia silná, nemôže mať slabý rozpočet,“ vysvetlil situáciu. Ružička tak v Bruseli potvrdil schválenú slovenskú pozíciu, ktorá požaduje nárast celkovej výšky finančného rámca. Slovenská vláda preto „požaduje za správne“, aby členské štáty po roku 2020 prispievali do rozpočtu viac ako doposiaľ.

To je podľa Ružičkových slov základné východisko pre dosiahnutie rovnováhy medzi starými politikami, ako sú kohézia (eurofondy) či spoločná poľnohospodárska politika, a novými výzvami. K tým okrem iného patrí digitalizácia, nástup nových technológií, nový obchodný poriadok vo svete, ale aj boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

„Popri nových výzvach, do ktorých je potrebné smerovať adekvátne financie, musíme zabezpečiť, aby EÚ investovala dostatočné finančné zdroje aj na odstránenie zostávajúcich rozdielov medzi regiónmi a ich obyvateľmi. Taktiež musíme zvýšiť flexibilitu pre čerpanie prostriedkov z EÚ fondov, aby sme mohli efektívnejšie reagovať na potreby jednotlivých členských štátov,“ zdôraznil štátny tajomník.

V oblasti poľnohospodárskej politiky tiež poukázal na potrebu vytvorenia férových podmienok pre farmárov v rámci celej EÚ a zohľadnenia vidieckeho charakteru danej krajiny pri rozdeľovaní prostriedkov na rozvoj vidieka.

„Takže budúci rozpočet by mal byť rovnovážny, či už pôjde o nárast alebo o pokles spoločného rozpočtu,“ dodal slovenský diplomat.

Nemecko požaduje skromnejší limit

V otázke celkového objemu rozpočtu sa ale názory členských štátov stále rozchádzajú. Ako v pondelok informoval bruselský portál Politico, Nemecko odmieta akékoľvek navyšovanie rozpočtu oproti súčasnosti. Tá je v aktuálnom sedemročnom období nastavená na približne jedno percento HDP. Komisia minulý rok na ďalších sedem rokov navrhla rozpočet na úrovni 1,11 percenta HDP Európskej únie, teda 1 279,4 miliárd eur. Európsky parlament tento rok schválil vlastnú pozíciu do ďalších rokovaní, ktorá dokonca vyžaduje nárast rozpočtu na 1,3 percenta HDP.

Europoslanec Pollák: Orbánov Fidesz nemá v Európskej ľudovej strane čo hľadať

PETER POLLÁK by podporil aktiváciu článku 7 voči Maďarsku, pretože Viktor Orbán sa nespráva demokraticky. V europarlamente sa chce venovať eurofondom. Tie slovenská vláda podľa neho nedokázala dobre využiť, čím zvýšila napätie medzi Rómami a Nerómami. 

Nemecko je najväčší čistým prispievateľom do spoločného rozpočtu. Podobnú pozíciu ale zastáva napríklad aj Rakúsko, či severské krajiny ako Švédsko alebo Holandsko. Hlavným argumentom proti zvyšovaniu rozpočtu je odchod Veľkej Británie a s ňou aj jej príspevky z EÚ. „Strata Spojeného kráľovstva, jedného z najväčších čistých prispievateľov do VFR znamená, že národné príspevky už aj bez navyšovania rozpočtu výrazne narastú,“ píše sa vo vládnom dokumente, ktorý cituje Politico.

Koniec rabatov

Ružička zároveň zdôraznil, že pri určovaní podoby svojho budúceho dlhodobého rozpočtu by Únia mala byť ambiciózna a zároveň realistická, pričom Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré chcú vidieť viac flexibility pri narábaní s eurorozpočtom.

„Každá krajina má nejakú predstavu o tom, akým smerom by sme sa mohli hýbať a hľadať prienik, aký bude objem rozpočtu, ako budú rozpočtové prostriedky rozdelené a aké nástroje sa nájdu na to, aby boli efektívnejšie využité,“ povedal Ružička. Dodal, že to platí aj pre spôsob, akým budú využité flexibility, alebo čo spraviť s rabatmi, čiže rôznymi zľavami zo spoločného rozpočtu. Netreba pri tom zabudnúť, že odchodom Británie, ktorá si v roku 1984 ako prvá rabat vymohla, zástancovia týchto zliav stratia „matku svojich rabatov“.

Hlasovanie o zmrazení eurofondov štátom podkopávajúcim právny štát rozdelilo europarlament

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala proti návrhu podmieňovať prístup k peniazom z rozpoštu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Nový sankčný mechanizmus podporili len Eduard Kukan a Boris Zala. 

Na otázku TASR, či sú diskusie o kondicionalite čerpania rozpočtu spájané aj s pravidlami právneho štátu, Ružička uviedol, že tieto podmienky treba nastaviť tak, aby boli spravodlivé a plnili svoje ciele a implementovali sa len v prípade porušenia spoločných pravidiel.

„Patrí tam aj táto podmienka. Väčšina krajín sa vyjadrila, že si vedia predstaviť túto kondicionalitu, s tým, že budú jasne stanovené podmienky a v prvom rade bude preventívna a bude sa týkať takých opatrení, ktoré budú naviazané na efektivitu čerpania rozpočtu,“ vysvetlil Ružička.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press