Rybníček o eurofondoch: Ak vláda do projektov nezapojí samosprávy, dopadne to zle

Na snímke prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. [FOTO TASR/Martin Baumann]

Projekty v regiónoch financované z budúcich eurofondov musia byť podľa predsedu Únie miest Slovenska Richarda Rybníčka vznikať na základe integrovaných územných stratégií, čiže v spolupráci vlády, krajov, miest a obcí.

Nový európsky rozpočet je obrovská príležitosť pre Slovensko a jeho vládu, ako minúť peniaze v úzkej spolupráci s regionálnou a územnou samosprávou. Pre TASR to uviedol prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor Trenčína Richard Rybníček s tým, že ak to vláda neurobí dôsledne, neskončí to dobre.

„Treba byť opatrný, ako sa k celému balíku peňazí postaví slovenská vláda. Som hlboko presvedčený, že to nedopadne dobre, pokiaľ nebudú projekty financované cez takzvané integrované územné stratégie. To znamená v úzkej spolupráci vlády s vyššími územnými celkami, mestami a obcami,“ skonštatoval Rybníček.

V novom programovom období budú o regionálnych eurofondoch rozhodovať samosprávy

Rozhodovanie o eurofondoch má byť jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k občanom. 

Pokiaľ bude štát rozhodovať len na úrovni vlády a bez úzkej konzultácie so samosprávami, tak to podľa jeho slov nedopadne dobre. „My sme najbližšie občanom. Presne vieme, čo v danom území treba. Pri integrovanej územnej stratégii sa môžu peniaze veľmi efektívne a rozumne minúť na stredne veľké a veľké projekty,“ poznamenal prezident ÚMS.

Rybníček označil za dobrú správu pre samosprávy, ak sa naplnia slová predsedu parlamentného európskeho výboru Tomáša Valáška (Za ľudí). Ten na sociálnej sieti k novému európskemu rozpočtu okrem iného uviedol, že je dobré, že mestá a obce budú mať menšiu finančnú spoluúčasť na eurofondových projektoch.

Dohodu víta aj Bratislava

Mesto Bratislava, ktorého primátor Matúš Vallo je viceprezidentom ÚMS, víta, že financovanie projektov z kohézneho fondu zostane na 85 percentách zo strany EÚ, pôvodne sa uvažovalo o 50 percentách.

„Bude sa to týkať nového programového obdobia 2021 až 2027, a teda projektov, ktoré sa budú z neho financovať. Bratislave aj ostatným mestám to umožní realizovať viac projektov s menším dosahom na dlh mesta,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.

Päť oblastí, ktoré sa oplatí sledovať v rokovaniach o budúcich eurofondoch

Napriek urgenciám Európskej komisie krátko pred štartom nového programového obdobia stále chýba politická dohoda štátu s predstaviteľmi krajov, miest a obcí o spôsobe využitia budúcich eurofondov určených na regionálny rozvoj. 

Bratislava z tohto hľadiska nový rozpočet EÚ víta, mrzí ju však pokles alokovaných prostriedkov na boj s klimatickou krízou, na podporu zdravotníctva a výskumu oproti pôvodným návrhom.

Lídri EÚ dosiahli na mimoriadnom samite v Bruseli v utorok (21. júla) nadránom dohodu o záchrannom balíku pre ekonomiky po pandémii nového koronavírusu a o rozpočte Únie na obdobie rokov 2021 až 2027. Súhlasili s fondom obnovy po pandémii vo výške 750 miliárd eur, ktoré si vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek rozdelia krajiny tvrdo zasiahnuté pandémiou. Okrem toho lídri dosiahli aj dohodu o sedemročnom rozpočte EÚ vo výške jedného bilióna eur.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8