Samosprávy čakajú, koľko uvidia z plánu obnovy

Budova Európskeho výboru regiónov v Bruseli. [CoR]

Slovenskí členovia Európskeho výboru regiónov oceňujú jeho platformu na zdieľanie skúseností zo zvládania pandémie. Chvália EÚ za reakciu na koronavírus, no pri očakávaniach, čo sa z financií z plánu obnovy dostane do regiónov, sú opatrní.  

Mestá a župy, ktorých hlavní predstavitelia sú členmi slovenskej delegácie v Európskom výbore regiónov (EVR), si chvália platformu výboru pre zdieľanie dobrej praxe protikoronavírosvých opatreniach.

Európsky výbor regiónov je poradný orgán EÚ, cez ktorý sa zástupcovia samospráv vyjadrujú k otázkam prejedávaným na európskej úrovni s vplyvom na samosprávy. Výbor odhaduje, že ide až o 75 percent európskej legislatívy.

Informácie z európskej platformy na Slovensku samosprávam sprostredkováva aj ZMOS.

Európsky výbor regiónov má nového predsedu, občanov chce viac zapojiť do rozhodovania

Nový predseda výboru regiónov obhajuje väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do rozhodovacieho procesu v Bruseli. Ľudia podľa neho najviac dôverujú regionálnym politikom. 

Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč hovorí, že ich považuje za pridanú hodnotu, pravidelne ich sleduje a mesto ich využívalo aj v rámci činnosti krízového štábu a niektoré z nich aj uplatnili.

Platfomu vníma veľmi pozitívne aj Jaroslav Hlinka, starosta mestskej časti Košice-Juh. Páči sa mu, že pomáha zdieľať nie len skúsenosti ale aj argumenty v prospech obhajovania záujmov samospráv.

„Pre mňa osobne bolo zaujímavé sledovať opatrenia miest a obcí Európy v oblasti miestnej ekonomiky ako pomáhali samosprávy ‘prežiť’ miestnym podnikom – odpustením miestnych daní a poplatkov a podporu lokálnej kúpyschopnosti obyvateľstva,“ hovorí Hlinka.

„Taktiež v oblasti kultúry, kde som bol až prekvapený, ako sa dokážu samosprávy mobilizovať. V pamäti mi ostal Vilnius, v ktorom samospráva prázdne stoličky v reštauráciách, ktoré museli ostať voľné vzhľadom na sociálne odstupy, posadila figuríny oblečené v odevoch od miestnych módnych návrhárov,“ dodáva.

Mesto Bratislava oceňuje, že na rozdiel od iných, platforma Európskeho výboru regiónov slúži aj na zozbieranie informácií o potrebách a požiadavkách miest o zmierňovaní dopadov koronakrízy, ktoré sú potom cez výbor tlmočené inštitúciám EÚ.

Košický samosprávny kraj tvrdí, že sa do iniciatívy zapojil ako jeden z prvých. „Európski partneri sa zaujímali o viaceré aktivity košickej župy, napríklad o využitie zamestnancov škôl, ktorí v čase pandémie a uzávery škôl pomáhali so šitím rúšok a výrobou ochranných štítov na 3D tlačiarňach,“ konštatuje Andrea Štefanová k z komunikačného oddelenia kraja.

Platformu a aktivity Európskeho výboru regiónov sledujú aj v trnavskom kraji. „V súvislosti s blížiacim sa otvorením kancelárie Trnavského samosprávneho kraja v Bruseli máme ambíciu zapájať sa do tejto a podobných iniciatív čoraz viac,“ hovorí predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Výmena podľa neho prebieha aj vo V4, kde sa nedávno konalo prvé stretnutie všetkých županov, na platforme SK8 aj s Asociáciou krajov Českej republiky, resp. s konkrétnymi partnerskými regiónmi.

Vedúci slovenskej delegácie v Európskom výbore regiónov, bratislavský župan Juraj Droba, využíva iniciatívu ako doplnkový zdroj informácií o aktuálnej situácii a opatreniach. „COVID-19 musíme zvládnuť na regionálnej úrovni, už si nemôžeme dovoliť uzatvárať hranice a robiť plošné opatrenia ako v úvode pandémie. Ekonomicky by nás to úplne položilo,“ hovorí Droba.

Vysvetľuje, že pandémia v úvode ochromila fungovanie aj samotného Výboru, ktorý dlhodobo neinvestoval do digitalizácie.

„Predseda Výboru pri nástupe pandémie inicioval deklaráciu k európskej reakcii na krízu spojenú s pandémiou COVID-19, ku ktorej slovenská delegácia predložila viacero pozmeňovacích návrhov, o ktorých sme nakoniec nemali možnosť hlasovať, pretože neexistoval spôsob ako na diaľku takéto hlasovanie zrealizovať,“ spomína Droba.

S viacerými kolegami z Výboru si podľa neho vymieňali informácie, ako si počas pandémie nastavia rokovania zastupiteľstiev.

Samotnú deklaráciu bratislavský župan nepodporil, nakoľko z jeho pohľadu smerovala „k prílišnej federalizácii EÚ, navrhovala presunúť niektoré kompetencie, napríklad v oblasti zdravotníctva a krízového riadenia z členských štátov na EÚ“.

Momentálne je práca výboru prispôsobená nepredvídateľnej situácii v Európe, rokovania je možné absolvovať online aj z domu, no obmedzený jazykový režim podľa Drobu niektorých regionálnych politikov diskvalifikuje.

„To nevnímam príliš pozitívne hlavne kvôli tomu, že na jeseň sa budú schvaľovať kľúčové nariadenia z hľadiska budúcich investícií v mestách a regiónoch,“ uviedol predseda bratislavskej župy.

Budúcnosť EÚ a jej zotavenie po kríze bude závisieť od jej regiónov, miest a obcí

Kríza vyvolaná ochorením COVID-19 neznamená koniec projektu európskej integrácie, je naopak príležitosťou dať Európe novú podobu, píše APOSTOLOS TZITZIKOSTAS a PAVEL BRANDA z Európskeho výboru regiónov.

Finančné dopady na samosprávy

Pre samosprávy je kľúčový ako budúci sedemročný európsky rozpočet Únie na roky 2021-2027, tak aj zdroje z plánu obnovy EÚ (Nástroj EÚ pre budúce generácie). Mestá  a regióny postihla kríza spôsobená novým koronavírusom špecifickým spôsobom. Okrem nečakaných výdavkov na preventívne hygienické opatrenia sa samosprávy boria s výpadkami z príjmov v prímestskej doprave, z organizácie kultúrnych alebo športových akcií, či poplatkov rodičov za materské školy.

Veľmi citeľné sú najmä výpadky na podiele z dane z príjmu fyzických osôb, ktoré putujú samosprávam. Vláda na podnet ministerstva financií v auguste schválila pôžičky pre samosprávy, ktorými chce tieto daňové výpadky pre mestá a samosprávy dofinancovať.

Trnavský župan Jozef Viskupič tento krok síce víta, ale nepovažuje ho za systémový. Podobne to vidí aj starosta mestskej časti Košice-Juh Jaroslav Hlinka, podľa ktorého pôžičky celkom nevyhovujú, pretože samosprávy nemajú disponibilné zdroje na ich splatenie. Hlinka kritizuje aj fakt, že zdroje z európskeho finančného nástroja SURE na udržanie zamestnanosti sa netýkajú aj komunálnych podnikov, ktoré sú takisto podnikateľským subjektom, ktorých kríza zasiahla čiastočným alebo úplným obmedzením.

Európska komisia už v počiatočných štádiách pandémie presmerovala prostriedky z dobiehajúceho európskeho rozpočtu 2014-2020 na sanovanie bezprostredných dopadov krízy (je to najmä Investičná iniciatíva v reakcii na koronvírus). Samosprávy čakajú, že si časť nákladov budú môcť s týchto prostriedkov refinancovať.

Mesto Liptovský Mikuláš sa prostredníctvom výzvy ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie uchádza o 15 tisíc eur, ktoré by mu pomohli vykryť niektoré straty, hovorí jeho primátor Ján Blcháč. Nové výzvy na projekty zamerané na sanáciu dopadov koronakrízy cez existujúce operačné programy oceňuje aj Bratislava.

Podobne ako pre mesto Bratislava aj pre Bratislavský samosprávny kraj je zaujímavý najmä druhý balík opatrení Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII+), ktorý dopĺňa flexibilitu s možnosťami presunov medzi troma fondmi politiky súdržnosti, presunmi medzi kategóriami regiónov. Oceňuje aj možnosť 100 percentnej miery spolufinancovania EÚ.

Vďaka tejto flexibilite presunu zdrojov z eurofondov Bratislavský samosprávny kraj plánuje vyriešiť svoj dlhodobý problém s nedostatočnou kapacitou základných škôl na území kraja.

Plán obnovy: Samosprávy čakajú

Viacero zástupcov samospráv sa na budúce finančné toky z EÚ, najmä tie z plánu obnovy, zatiaľ pozerá s opatrnosťou.

Košický samosprávny kraj tvrdí, že samosprávy sú pripravené dobre, no je otázne, aké budú mať prístup k európskym nástrojom, keďže tieto sú smerované na národnú úroveň. Problémom môže byť podľa nich termín, do ktorého treba projekty predložiť.

Starosta mestskej časti Košice-Juh Jaroslav Hlinka oceňuje európske finančné nástroje, ale ako hovorí, od určitého bodu je to o tom, ako sa Slovensko chopí šance.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sa podľa Hlinku už prostredníctvom ZMOS informovalo, aké návrhy majú samosprávy vypracované. Dúfa, že tieto vyzbierané návrhy budú aj v rámci programu REACT-EU (súčasť plánu obnovy) podporené.

Bratislava sa tiež s nádejou sa pozerá na pokračovanie programov na sanáciu koronakrízy v podobe REACT-EU. Jeho výhodou z pohľadu samosprávy je, že môže preplácať 100 percent výdavku bez potreby spolufinancovania z mestského rozpočtu. V súčasnosti sa na národnej úrovni rozhoduje, do ktorých operačných programov tieto financie pôjdu.

„Odkomunikované bolo, že polovica z tejto sumy pôjde na podpory Kurzarbeitu cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. O ďalšom osude REACT financií zatiaľ nemáme podrobnejšie informácie. Avšak už v októbri by malo byť známe, ktoré operačné programy vyhlásia nové výzvy, do ktorých by sme sa mohli potenciálne zapojiť,“ konštatuje za mesto Bratislava hovorkyňa Katarína Rajčanová.

Bratislavský kraj vidí ako kandidáta pre prípadné financovanie z iniciatívy REACT-EU okrem  už spomínaného školstva aj podporu verejnej osobnej dopravy.

Aké reformy?

Ďalším potenciálnym zdrojom pre samosprávy je časť plánu obnovy nazvaná Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Financovať má národné reformy. Ak by sa podľa Jaroslava Hlinku rozhodlo o financovaní reformy verejnej správy, samosprávy z toho budú profitovať. Hlinka však zároveň krotí svoje očakávania a myslí si, že v tejto pokrízovej situácii si vláda vyberie dôležitejšie reformy, daňovú alebo dôchodkovú.

Z pohľadu mesta Bratislava je výhodou časti plánu obnovy, ktorá smeruje na reformy, že nerozlišuje viac a menej rozvinuté regióny, preto by podľa mesta Bratislavy tieto zdroje mohli byť použité napríklad pre vedeckú obec v Bratislave.

O tom, do akých reforiem sa s pomocou Mechanizmu Slovensko pustí sa ešte diskutuje. Slovensko musí návrh národného plánu reforiem predstaviť odoslať na posúdenie Európskej komisii do 15. októbra.

Regióny a mestá o pláne obnovy Únie: Musíme sa vyhnúť centralizácii

Zástupcovia európskej miestnej a regionálnej samosprávy oceňujú, že pokrízové extra zdroje z fondu obnovy EÚ posilnia aj kohéznu politiku, celkovo ale žiadajú menej centrálneho míňania. Viaceré výhrady majú k Fondu spravodlivej transformácie.

Bratislavský župan Juraj Droba tvrdí, že ešte v máji počas diskusie s generálnym riaditeľom DG REGIO (generálne riaditeľstvo Európskej komisie zodpovedné za regionálnu politiku) žiadal, aby Komisia zaviedla ako povinnosť vypracovať takýto plán v úzkej spolupráci s regiónmi.

„Z môjho pohľadu na to, aby boli reformy úspešné, potrebujú mať silný územný rozmer. Tiež som upozornil na význam časového aspektu, aby Komisia nastavila termíny čerpania, pri ktorých sa dajú financie reálne minúť. Inak môžeme hovoriť iba o marketingovom nástroji EÚ,“ hovorí predseda BSK.

Trnavský župan Jozef Viskupič sa odvoláva na rokovania s ministerkou a podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou o tom, že sa samosprávy budú snažiť využiť čo najviac prostriedkov z balíka obnovy a odolnosti. „Ako jednu z prvých, do ktorej sa budeme môcť zapojiť, očakávame výzvu ministerstva zdravotníctva, ktorej cieľom by malo byť zlepšenie chodu ambulancií,“ tvrdí Viskupič.

Podľa Juraja Drobu budú finančné prostriedky z EÚ pre bratislavský kraj v dobre po koronakríze ešte dôležitejšie. Takisto však vníma, že väčšina opatrení na obnovu po pandémii je však navrhnutá pre členské štáty, zatiaľ čo mnohé kompetencie, napríklad v oblasti starostlivosti o seniorov, sú v rukách regiónov.

„Budem v Bruseli aj cez Výbor regiónov presadzovať, aby sa na jeseň dohodli  jednoduché a flexibilné pravidlá, ktoré zabezpečia rýchly prístup k finančným prostriedkom pre regióny. Teraz sme v bode, ktorý bude mať vplyv na naše budúce generácie,“ uzavrel Droba.