Samosprávy sa pomaly zoznamujú so svojimi cudzincami

Archívna ilustračná snímka. Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca v aule Univerzity Komenského v Bratislave. [TASR/Dano Veselský]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Otvorené regióny a mestá

Projekt KapaCITY pomáha samosprávam pochopiť, ako pristupovať k cudzincom na svojom území. Je to skôr maratón ako šprint, hovorí Elena Gallová Kriglerová.

Integrácia cudzincov prebieha predovšetkým na miestnej úrovni. Viaceré slovenské samosprávy sa postupne zoznamujú s odpoveďou na otázku, prečo je aktívna práca s cudzincami dôležitá.

„Kým si samosprávy tú potrebu vôbec uvedomia, trvá to dlhšie. Na začiatku projektu sa ukázalo, že samosprávy ani nemali informácie o tom, koľko cudzincov u nich žije,“ hovorí pre EURACTIV.sk Elena Gallová Kriglerová z Centra pre etnicitu a kultúru (CVEK), ktoré sa na realizácii projektu podieľa.

Projekt KapaCITY spája štyri samosprávy – mestá Bratislavu, Trnavu, Banskú Bystricu a Košický samosprávny kraj. Podporila ho aj Únia miest Slovenska. Jeho hlavným cieľom je podpora integrácie cudzincov na lokálnej úrovni a financuje ho Fond pre azyl, migráciu a integráciu Európskej únie.

Koordinátorom projektu je Liga za ľudské práva (HRL), podieľajú sa na ňom aj ďalšie mimovládne organizácie s bohatými skúsenosťami s integračnými politikami – spomínané Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), ale aj občianske združenie Marginál a Nadácia Milana Šimečku.

Eurofondy pomáhajú zavádzaniu participácie v slovenských samosprávach

Kraje aj mestá sa zapájajú do projektov participatívnej tvorby politík financovaných z európskych fondov, najmä z operačného programu Efektívna verejná správa. EURACTIV.sk zmapoval snahy o systematické zapájanie verejnosti na úrovni krajov a miest.

Na začiatku projektu bolo mapovanie a analýza potrieb na strane cudzincov aj samospráv. „Samosprávy často fungujú tak, že hasia problémy, ktoré vznikajú. Hovorili nám: ‘Nemáme s cudzincami žiadny problém, takže sa tomu nepotrebujeme venovať’,“ popisuje začiatky Kriglerová.

Podobnú skúsenosť popisuje aj riaditeľka Ligy za ľudské práva Barbora Meššová. „Samospráva a cudzinci sú dve skupiny, ktoré o sebe až tak veľa nevedia. Na začiatku prevládalo vnímanie cudzincov ako turistov, v rámci rozvoja cestovného ruchu. Až v druhom slede to bol fakt, že sú to vlastne aj obyvatelia.“

Projekt KapaCITY posúva vzájomné pochopenie ďalej, hoci pozvoľna.

„V niektorých mestách to ide lepšie, v niektorých horšie. Je to dlhý proces, je to skôr maratón ako šprint. Nedá sa to zmeniť z týždňa na týždeň, ani z roka na rok. V podstate už len uvedomenie témy je veľmi dôležité a to v tých samosprávach nastalo,“ myslí si Kriglerová.

Alfa a omega: Informovanosť

Jednou z najvýraznejších potrieb cudzincov, ktorí žijú na Slovensku, sú dostupné informácie. „Vidíme to aj teraz pri plošnom testovaní, všetky informácie sú v slovenčine,“ spomína ilustratívny príklad Meššová.

Cudzinci nevedia, čo má samospráva v kompetencii a nevedia, s čím sa na ňu môžu obrátiť. Na druhej strane, samospráva často nevie, aké má kompetencie voči cudzincom.

Jedným z výstupov projektu by mal byť aj základný welcome package, teda základný súbor informácií v cudzích jazykoch, nie len v slovenčine, ktorý by samosprávy vedeli poskytnúť.

V ňom by mali vysvetliť, aké majú kompetencie a aké životné situácie môže obyvateľ – cudzinec – na úrade riešiť. Sú to najmä oblasti školstva, sociálnych vecí a zdravotníctva. Samospráva môže totiž napríklad určiť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

V druhom slede sú to informácie o platení miestnych poplatkov alebo o účasti na voľbách, v ktorých môžu voliť aj cudzinci.

Dnes väčšina samospráv nemá na svojich stránkach informácie v inom než slovenskom jazyku. Banská Bystrica takúto podstránku už má, ostatné ju v spolupráci s partnerskými organizáciami doťahujú.

Medzikultúrne zručnosti

Elena Gallová Kriglerová vysvetľuje, že pre CVEK bolo dôležité budovanie interkultúrnych zručností samospráv. „Veľmi často k tomu samosprávy pristupujú spôsobom: Všetkým obyvateľom rovnako. Že oni nerozlišujú, či to sú alebo nie sú cudzinci. To sme na tréningoch s nimi prechádzali. Cudzinci môžu mať veľa špecifík, či už jazykových, kultúrnych alebo aj právnych vyplývajúcich z ich právneho statusu.“

Zástupcovia slovenských samospráv absolvovali v rámci projektu študijnú cestu do Prahy a Brna, ktoré sú v téme integrácie cudzincov ďalej. Využívajú napríklad komunitné tlmočenie. „U nás sa tlmočenie neráta ako sociálna služba, tým pádom sa to nerieši v rozpočtoch. V Čechách majú interkultúrnych pracovníkov, čo sú zástupcovia komunít, starostlivo vyberaní ľudia, ktorí sú mostom medzi krajinou a vedia tlmočiť aj kultúrne koncepty,“ vysvetľuje Meššová. „U nás je to v plienkach,“ dodáva.

Je podľa nej dôležité, aby si samosprávy vedeli takýchto kultúrnych mediátorov zabezpečiť, keďže to bude čoraz viac potrebné.

Zvládate to? Slovenskí primátori na stope utečencov v Nemecku

Slovenských komunálnych politikov počas návštevy Bavorska naviac zasiahlo ľudské a profesionálne nasadenie Nemcov v práci s utečencami. Lepšie raz vidieť ako trikrát počuť, hovorí jeden z účastníkov.

Zahraniční študenti

Dnes už viaceré samosprávy vyvíjajú vlastné aj aktivity. Hoci v Banskej Bystrici, na rozdiel od Bratislavy či Trnavy, cudzincov až tak nevidieť, mesto sa začína v oblasti školstva zaujímať o to, aké deti tam chodia do škôl a ako by ich mohli podporiť.

Hlavné mesto Bratislava ide ďalej a má plány na vytvorenie platformy cudzincov ako poradného zboru. Zapája ich aj do rôznych paticipatívnych aktivít.

Košický samosprávny kraj má iné kompetencie ako mestá, skôr vie metodicky zastrešovať túto tému pre samosprávy. Kraj na základe analýzy a podrobnému výskumu situácie cudzincov na svojom území uznal, že je predpoklad, že počet cudzincov bude v kraji narastať. Stal sa prvým z krajov, ktorý si spravili regionálnu stratégiu pre cudzincov. „Košický samosprávny kraj má spracovanú regionálnu integračnú koncepciu,“ napísala hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.

V košickej župe sa cudzinci koncentrujú v meste Košice. Aj mesto sa preto téme otvorilo a dnes už napríklad má na stránke informácie v angličtine, má aj integračnú politiku.

Tretina všetkých zahraničných obyvateľov na Slovensku žije v Bratislavskom kraji. „Bratislava vždy bola priateľská voči cudzincom a chcem, aby to pod mojím vedením tak bolo aj naďalej,“ hovorí pre EURACTIV.sk župan Juraj Droba (SaS).

Otázka pobytu cudzincov bola jedna z tém, ktorú BSK riešil v koncepcii sociálnej inklúzie kraja. Plánuje preložiť časti webstránky do angličtiny alebo iného jazyka a chystá tiež prieskum, aké majú cudzinci a ich deti potreby v školstve. „Informácie z tohto prieskumu budú užitočné pre základné, ako aj stredné školy. Samozrejme, budeme riešiť aj kurzy slovenského jazyka,“ dodáva župan.

Vedci zo zahraničia sú na Slovensku stále „exotikou“

Ministerstvo školstva už tri roky prevádzkuje program návratov. Rozvoju medzinárodnej vedeckej spolupráce na Slovensku by však pomohla aj zmena prístupu ministerstva vnútra, odznelo na Noci výskumníkov.

Atraktivita a rozvoj

Vzťah samosprávy k cudzincom ovplyvňuje aj atraktivitu daného mesta pre prípadnú kvalifikovanú pracovnú silu. „Máme anekdotický príklad, kedy chcel do mesta prísť zamestnávateľ a pýtal sa, či majú politiky na integráciu zamestnancov. Keď sa ukázalo, že nie tak si vybrali inú krajinu, ktorá to mala,“ hovorí Kriglerová. Pre rozvoj mesta je podľa nej dôležité, aby bolo atraktívnym pre cudzincov. „Obávam sa, že v našom kultúrnom kóde to úplne nie, že by si to uvedomovali, ale podľa mňa je to otázka času.“

Predseda BSK Droba hovorí, že začali diskusie o možnosti založiť centrum, ktoré by mohlo sčasti riešiť cudzincov, niečo ako expat center, podobne ako to robí napríklad Viedeň.

„Rakúsko motivuje ‘mozgy’ z tretích krajín, aby k nim prišli pracovať a žiť. Keď prídu do Viedne aj s rodinami, dostanú sa do centra, ktoré sa postará o všetko. Vyrieši bývanie, školu pre dieťa, zamestnanie pre manželku či manžela. Národné podnikateľské centrum už niektoré tieto služby poskytuje v angličtine. Uvidíme, či sa prispôsobíme trendu ako Viedeň alebo Brno,“ hovorí župan.