Samosprávy sa učia spolupracovať, aby čo najlepšie využili nové eurofondy

118419160_2646921802188818_8667036946807189715_o [Facebook/Samosprávne kraje]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ako dostať eurofondy do regiónov

Ministerstvo regionálneho rozvoja samosprávam sľubuje, že o nové eurofondy nebudú musieť súťažiť, ale budú môcť slobodne rozhodovať, ako ich vo svojom území využijú.

Čerpanie eurofondov v slovenských regiónoch viazne. Operačný program, ktorý má podporovať projekty regionálneho rozvoja, v súčasnom programovom období patrí medzi najpomalšie čerpajúce programy.

Program bojuje s množstvom problémov, no medzi tie hlavné podľa samospráv patrí to, že štát nevie, aké sú ich potreby. Preto dlhodobo žiadajú viac kompetencií, aby mohli slobodne rozhodovať, ako sa v ich území využijú európske peniaze. A pred novým programovým období, ktoré začne už v roku 2021, od štátu takýto prísľub aj dostali.

Nový systém riadenia regionálnych eurofondov sa začal rysovať ešte za bývalej vlády. Na konci marca zástupcovia samospráv – Združenia samosprávnych krajov (SK8), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS) – ešte s bývalým podpredsedom vlády Richardom Rašim (SMER-SD) podpísali memorandum, ktoré posilňuje ich rozhodovacie právomoci.

Nová vláda pri tomto prísľube zostala a model čerpania regionálnych eurofondov nastavila podľa svojich predstáv.

Nastavenie implementácie eurofondov pre samosprávy bol hlavnou témou diskusie portálu EURACTIV.sk s názvom Ako dostať eurofondy do územia.

Nový systém

O tom, ako  sa budú využívať prostriedky z európskych fondov v regiónoch nebude rozhodovať štát, ale samotní aktéri z územia združení v takzvaných Radách partnerstva. Tie budú tvoriť integrované územné stratégie (IÚS), teda dlhodobé plány, v ktorých si zadefinujú svoje potreby a priority. Z pohľadu čerpania eurofondov budú stratégie kľúčové. V ďalších siedmich rokoch totiž peniaze z eurofondov pôjdu iba na tie projekty, ktoré budú v IÚS. Najprv sa ale na nich musia dohodnúť všetci aktéri z územia.

„Chceme aby tieto projekty boli výsledkom spolupráce. Aby bol zaistený prístup obcí a miest. Máme pocit, že sa to doteraz robilo len formálne. Preto chceme zlepšiť prístup k operatívnemu strategickému plánovaniu,“ opisuje nový systém štátny tajomník Ministerstva investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Vladimír Ledecký (Za ľudí)

MIRRI nastavilo pravidlá pre Rady partnerstva tak, aby žiadny z účastníkov nemohol o plánoch rozhodovať svojvoľne. Podporené projekty nemôže vybrať iba štát, alebo kraj; pre všetky zámery potrebujú nájsť spoločnú reč aj s ostatnými aktérmi.

V Radách partnerstva bude päť komôr. Zastúpenie v nej musia mať kraje, mestá a obce, štát, podnikatelia a občiansky sektor a jedna komora pripadne územiu Udržateľného mestského rozvoja.

„Myslím si, že ak v Radách partnerstva budú volení zástupcovia podľa týchto váh, tak je to dostatočná záruka, že sa projekty budú hodnotiť objektívne a oveľa efektívnejšie ako to bolo doteraz, keď to robili bežní úradníci a hodnotitelia, ktorí toho o danom regióne veľa nevedeli,“ myslí si Ledecký.

Koncept, kedy si Rady partnerstva sami vytvoria eurofondový plán ale nie je ničím novým. Uplatňoval sa aj v tomto programovom období, no väčšina projektových zámerov z vypracovaných stratégií zostala iba na papieri.

V novom programovom období budú o regionálnych eurofondoch rozhodovať samosprávy

Rozhodovanie o eurofondoch má byť jednoduchšie, efektívnejšie a bližšie k občanom. 

Že regionálne rady nefungovali tak, ako mali, potvrdzuje aj Ledecký. Sám bol členom jednej z nich, no podľa jeho slov sa rada stretla iba dvakrát na začiatku programového obdobia. „Je to, ako keď vyrobíte auto, nedáte do neho benzín a ono potom nejazdí. Celé Rady partnerstva neboli napĺňané, lebo nástroje, cez ktoré mali ísť, neboli poskytnuté,“ opisuje, čím má na mysli to, že regióny nedostali peniaze, aby sami mohli o projektoch rozhodovať.

To sa má v ďalšom období zmeniť a podľa Ledeckého je to aj hlavná záruka, že sa problémy z dnešného regionálneho operačného programu nezopakujú. Celý systém regionálnych eurofondov sa od takzvaného dopytovo orientovaného systému odkloní k projektovému riadeniu. To znamená, že samosprávy nebudú musieť čakať, kým ministerstvo vyhlási výzvu, aby medzi sebou mohli súperiť o peniaze. Ak sa ich projekt dostane do územnej stratégie, peniaze dostanú automaticky.

Rovnako malo čerpanie európskych peňazí fungovať už od roku 2014, no nakoniec starý výzvový systém platí dodnes. Podľa štátneho tajomníka ale tentokrát nezostane iba pri sľuboch.

„Tento stav je nezvratný, všetko smeruje k takémuto systému. Súčasná zlá situácia v čerpaní nás núti k tejto zmene. Inú možnosť nemáme,“ dáva prísľub bývalý starosta obce Spišský Hrhov.

Ako postupujú prípravy

Dohoda o vytvorení regionálnych rád dlho viazla pre rôzne predstavy jednotlivých samosprávnych aktérov.

Podľa predsedu Združenia samosprávnych krajov Jozefa Viskupiča ale teraz už všetky kraje majú svoje Rady partnerstva zostavené. „Až šesť z ôsmich krajov má už obsadených všetkých päť komôr. V Trnave robíme záverečné kroky ohľadom socioekonomických partnerov a čakáme ešte na krajské mesto Trnava,“ povedal Viskupič.

Kraje o prípravách podľa trnavského župana intenzívne rokujú a je preto presvedčený, že všetky dohody územných aktérov všetky stihnú načas. „Dohodu v území máme. Chýba nám iba jednoznačné usmernenie MIRRI k udržateľnému mestskému rozvoju,“ uviedol Viskupič. Územia udržateľného mestského rozvoja budú súčasťou integrovaných stratégií. Ide o oblasť väčších miest s priľahlými obcami a mestami.

Z pohľadu krajov je podľa Viskupiča dôležité, že Rady partnerstva budú môcť využívať eurofondové prostriedky zo všetkých politických cieľov politiky súdržnosti na ďalších sedem rokov. Do územných stratégií tak môžu zaradiť aj projekty týkajúce sa dopravy, školstva, životného prostredia, či energetiky.

Dlho nebolo jasné, či regióny budú môcť využiť peniaze aj na tieto aktivity, no ministerstvo regionálneho rozvoja to definitívne potvrdilo počas národných konzultácií k eurofondom, ktoré organizuje od novembra.

Ministerstvá a kraje ostro kritizujú Remišovej návrh novej architektúry eurofondov

Samosprávne kraje a rezorty zdravotníctva a kultúry sú nespokojné s návrhom ministerstva regionálneho rozvoja, podľa ktorého by v budúcom programovom období mali byť vylúčené z riadenia eurofondov. Argumenty Remišovej rezortu pre tento krok považujú za účelové a povrchné. 

„Nemá zmysel robiť integrovanú podporu územia bez toho, aby sme tam nezačlenili podporu z oblasti životného prostredia, dopravy, alebo sociálnej infraštruktúry. Rady partnerstva preto budú rozhodovať o projektoch zo všetkých politických cieľov,“ povedal na jednej z konzultácií Matúš Drotár z MIRII.

Celkovo je nové nastavenie regionálnych eurofondov podľa trnavského župana lepšie ako v súčasnosti. „To, že odchádzame od dopytovo riadených schém na projektové, je dobre. Kraje sú pripravené eurofondy implementovať,“ hovorí Viskupič, no zároveň kritizuje návrh rezortu regionálneho rozvoja, podľa ktorého by vucky mali vypadnúť zo zoznamu sprostredkovateľských orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení eurofondov. (viac sa o argumentoch krajov dočítate v tomto článku).

„To sa na decentralizáciu vôbec nepodobá, je to skôr dekoncentrácia. Nie je to dobrý krok,“ zdôrazňuje.

Kraje v súčasnosti pracujú na príprave integrovaných stratégií. Termíny ich dokončenia, ale zatiaľ nie sú známe. Všetky Rady partnerstva ale do konca roka musia vypracovať vstupné správy, v ktorých aspoň rámcovo zadefinujú svoje stratégie.

„V trnavskom kraji sa musíme rozprávať s 251 možnými samosprávami, na čo potrebujeme čas. Základné strategické dokumenty ale máme dlhodobo spracované,“ popisuje župan.

Spolupráca kraj-centrum

S tým, že zmena v regionálnom čerpaní eurofondov ide dobrým smerom, súhlasí aj Eduard Donauer, splnomocnenec primátora Bratislavy pre strategické plánovanie. „Zmena je veľmi pozitívna. Umožňuje ťažisko diskusie od výziev a kontrolovania projektov, kde každý žiadateľ funguje ako izolovaný hráč, preniesť v čase dopredu, kde sú hráči v území nútení sadnúť si za jeden stôl a určiť na základe dát, čo sú ich potreby, nastaviť vlajkové a finančne náročnejšie projekty v kompetencii štátu a k tomu priradiť doplnkové projekty, čím zaistia synergický efekt a komplexný rozvoj územia,“ myslí si Donauer.

Rada partnerstva na úrovni Bratislavského samosprávneho kraja je prípravách na budúce eurofondy najďalej. Za sebou už má prvé ustanovujúce zasadnutie, kde si schválila vlastný rokovací poriadok a prakticky hotovú má už aj integrovanú stratégiu. Bratislavský kraj je oproti ostatným v predstihu, čo je podľa Donauera spôsobené aj jeho malým územným rozsahom a rovnorodosťou. No dodáva, že kľúčová bola diskusia medzi župou a hlavným mestom.

„Toto by bolo odporúčanie do ostatného územia, aby VÚC otvorili túto diskusiu a viedli ju veľmi intenzívne s krajskými centrami, pretože vznikla dohoda, že ÚMR sú súčasťou jednej veľkej stratégie. A bez mestských vstupov nie je možné dokončiť územnú stratégiu,“ vysvetľuje.

Komisia vidí nádej

Využívanie integrovaného prístupu v rámci Politiky súdržnosti získava na význame, aj preto Európska komisia od členských štátov očakáva, že nástroje integrovaného rozvoja zapracujú aj do budúceho obdobia.

Podľa Evy Wenigovej z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku (DG REGIO) sa regionálne stratégie na Slovensku doteraz netvorili podľa skutočných potrieb územia, ale len pre potrebu čerpať eurofondy.

„Stratégie by sa mali tvoriť na základe dát a rozhovorov podľa toho, čo územie potrebuje,“ hovorí s tým, že definovanie potrieb by sa malo robiť širšie – aj nad rámec kompetencií územia a dostupných prostriedkov z fondov EÚ.

„To je dobré, lebo kraj potrebuje najskôr víziu, kam ide. Až potom začne prioritizácia, čo sa zafinancuje z eurofondov, zo štátneho rozpočtu, alebo vlastných zdrojov,“ vysvetľuje.

Wenigová víta, že Slovensko pripravuje integrovaný prístup pre funkčné územia, hoci s tým nemá najlepšie skúsenosti z tohto programového obdobia.

„Sme ešte len na začiatku, no je tam viacero momentov, ktoré dávajú nádej, že by to v budúcnosti mohlo byť lepšie,“ dodáva.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8