Samosprávy sú na adaptáciu na zmenu klímy pripravené, štát trochu zaspal

Ilustračný obrázok/Povodeň v obci Klátova Nová Ves (okres Partizánske). [FOTO TASR/HaZZ v Trenčíne]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy: Strasti, ponaučenia, príležitosti

Štát sa musí na prísun stoviek miliónov eur z fondov EÚ a plánu obnovy určených na klimatické opatrenia pripraviť aj legislatívne nie len projektovo, hovorí trnavský primátor Peter Bročka.

Klimatická zmena je globálnym fenoménom. Riešenia však začínajú v obciach, mestách a samosprávach, ktoré budú hrať pri implementácii opatrení nezastupiteľnú úlohu.

Slovensko bude môcť čerpať najbližších osem rokov 13 miliárd eur z eurofondov a 6.3 miliárd eur z plánu obnovy. Z nich pôjdu stovky miliónov eur na boj s klimatickou zmenou. Medzi hlavné mitigačné a adaptačné opatrenia budú patriť investície do obnovy verejných budov, výmena tepelných čerpadiel, ako aj nová vodná politika Slovenska.

Dokážu Slovensko využiť tieto peniaze využiť zmysluplne? To bola hlavná otázka podujatia portálu EURACTIV Slovensko s názvom Eurofondy, plán obnovy a klimatická zmena.

Je štát pripravený?

Slovensko čakajú výraznejšie vyššie porcie európskych prostriedkov na investície ako doteraz. Kým pri pláne obnovy už vieme, kam peniaze pôjdu, pretože Národný plán obnovy a odolnosti už schválila Európska komisia, eurofondové programové obdobie sa ešte stále len pripravuje.

Viceprezident Únie miest Slovenska a primátor Trnavy Peter Bročka si myslí, že pre samosprávy je v tejto chvíli najpodstatnejšie čo najskôr vedieť koľko peňazí, ale aj kompetencií v novom období získajú.

Obáva sa, že pripravenosť štátu pri tvorbe nových politík bude menšia, ako pripravenosť samospráv. Je to aj tým, že štát bude investovať viac času a verejných zdrojov a do infraštruktúrnych projektov. Bročka si je vedomý, že mestá, obce a kraje by chceli pri riadení eurofondov prebrať viac kompetencií, ale upozorňuje, že je na to potrebné mať aj dostatok profesionálneho aparátu.

Martina Paulíková, environmentalistka a experta Úradu vlády splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, tiež ocenila pripravenosť samospráv. „Štát v implementácií opatrení trochu zaspal,“ zdôraznila. Samosprávam podľa nej problém robí problém súčasná nepriaznivá legislatíva, ako aj absencia technických noriem a metodiky o tom, ako nastavovať adaptačné opatrenia na zadržiavanie vody či zvládanie vĺn horúčav.

Prednostka úradu v Trnave o nových eurofondoch: V prístupe k samosprávam nie je medzi starou a novou vládou rozdiel

Z prístupu vlády k príprave nového prograomvého obdobia cítiť centralizáciu. Nemáme vyjasnené základné veci. Nevieme, koľko peňazí dostaneme ani akým spôsobom sa budú deliť, hovorí KATARÍNA KONCOŠOVÁ, prednostka mestského úradu v Trnave. 

Bročka a Paulíková sa zhodli, že tieto faktory, ako aj rezortizmus a nedostatok flexibility zo strany štátu, výrazne brzdia samosprávy. Ako príklad Bročka uviedol svoju snahu zaviesť nové agrolesnícke systémy obhospodarovania mestskej pôdy. Ide o kombináciu klasickej poľnohospodárskej produkcie pestovaním drevín. Problém je, že legislatíva neobsahuje pojem „agrolesníctvo“. Primátor sa to snaží vyriešiť tým, že chce sprostredkovať stretnutie ministrov pôdohospodárstva a životného prostredia, ktoré by tieto postupy v budúcnosti umožnili. „Aj štát si bude musieť uvedomiť, či je pripravený na veľký prílev peňazí po legislatívnej stránke, nie len po projektovej,“ poznamenal.

Podľa analytika z občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť Richarda Paksiho má rezortizmus za následok zlú spoluprácu v adaptačných opatreniach samospráv.

Napriek lepšej pripravenosti ostáva pre samosprávy problematické zaplatiť kvalifikovaný personál, ktorý by zaručil kvalitu eurofondových projektov, prostriedkov z plánu obnovy, či iných programov. Podľa trnavského primátora ale samosprávy a verejná správa ťahajú za kratší koniec oproti súkromnému sektoru pri hľadaní expertov, ktorí by písali projekty na tieto fondy.

Primátor zároveň dodal, že pri riešení klimatickej zmeny je treba zohľadniť aj diametrálne odlišné situácie, v akých sa niektoré samosprávy nachádzajú. „Prekonanie paradigmy v myslení si bude vyžadovať dlhší čas,“ poznačil primátor mesta Trnava.

Výzvy s implementáciou nových eurofondov

Implementácia nových eurofondov v programovom období 2021 až 2027 sa uskutoční prostredníctvom Partnerskej dohody, ktorá nastaví hlavne priority a pravidlá čerpania nových peňazí z fondov EÚ v rámci Operačného programu Slovensko. Podľa riaditeľa odboru metodiky a koordinácie subjektov z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) Matúša Drotára je Partnerská dohoda už verejne známa a socioekonomickí partneri dali mandát ministerke Veronike Remišovej (Za Ľudí), aby začala o nej rokovať s Európskou komisiou.

„Jedna z požiadaviek Komisie je dodržiavať alokáciu zdrojov na klimatické ciele. Minimálne 30 percent z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a 37 percent z Kohézneho fondu (KF) musí ísť na podporu takýchto aktivít,“ vysvetlil Drotár. Na cieľ energetickej efektívnosti eurofondy a plán obnovy spolu vyčleňujú balík v hodnote štyroch miliárd eur. MIRRI chce teraz so všetkými kľúčovými aktérmi začať partnerskú diskusiu o nastavení Operačného programu Slovensko. Ich cieľ je, aby bol program schválený do 15. októbra.

Drotár ale poukázal na nedostatok kvalitných analytických a administratívnych kapacít na riadenie a implementáciu eurofondov, ktorým čelí štátna správa, ako aj samospráva. V novom programovom období sa preto bude MIRRI snažiť dobudovať analytické kapacity na úrovni samospráv, ktoré budú tvoriť lepšie verejné politiky. Z budúcich eurofondov na ne plánujú alokovať 20 miliónov eur.

MIRRI teraz diskutuje s VÚC a miestnymi samosprávami aj o podpore kapacít, ktoré zaistia lepšiu implementáciu eurofondových projektov. Cieľ ministerstva je vytvoriť v krajských Radách partnerstva technické sekretariáty, ktorý by mali pomáhať s projektami.

Pri obnove budov sa bude prelínať financovanie z eurofondov a plánu obnovy

Pre plnenie klimatických cieľov bude kľúčové zvyšovanie energetickej a nákladovej hospodárnosti budov. Na obnovu budov boli peniaze z eurofondov vyčlenené aj v prebiehajúcom programovom období. Podľa Paksiho ale týmto projektom často chýbal súlad mitigačných a adaptačných opatrení. To znamená, že sledujú znižovanie emisií, no neriešia už dopady zmeny kliímy. „Na jednej strane sme mali výzvy, ktoré sa venovali energetickej náročnosti a zvyšovaniu energetickej efektívnosti budov. Na druhej strane sme mali výzvy, ktoré sa zameriavali na zadržiavanie vody v intravilánoch obce.“ Podľa analytika sme sa z toho ponaučili a pri tvorbe už uvažujeme o doplnení adaptačných opatrení, ktoré majú podporovať biodiverzitu.

Ocenil, že tomuto sektoru veľký význam prikladá aj Národný plán obnovy a odolnosti. „Z pohľadu nášho sektoru je plán obnovy určitým krokom dopredu. Napriek tomu je pochopiteľné, že mnoho vecí mohlo byť nastavených ešte ambicióznejšie.“

Paksi rovnako pozitívne ohodnotil, že si Slovensko stanovilo aj ciele nad rámec obnovy budov. Jeden z nich sa týka výstavby nových nemocníc. „Plán obnovy počíta s tým, že nové nemocnice by mali spĺňať certifikáty udržateľnosti BREEAM Excellent (certifikačný systém udržateľnej výroby),“ oznámil Paksi.

Ako prepojiť oba zdroje

Eurofondy a peniaze z plánu obnovy sa začnú čerpať prakticky v rovnakom čase. Obidva zdroje grantov z EÚ ale budú mať svoje vlastné pravidlá čerpania a preto sa aj na každý z nich bude hodiť na iný typ projektov. Je preto na štáte, aby medzi nimi určil jasnú deliacu líniu, aby nedochádzalo k dvojitému financovaniu.

Čo sa týka sektoru budov, vo všeobecnosti sa budú eurofondy viac zameriavať na podporu bytových domov a plán obnovy na verejné domy. Oba zdroje ale podporujú obnovu verejných budov. Podľa Paksiho je dôležité, aby sa pravidlá pri obidvoch typoch projektov čo najviac zjednotili. „Aby sa nestalo, že o štyri roky sa prejdeme po námestí a budeme vedieť rozoznať, ktorá budova je podporená z eurofondov a ktorá z plánu obnovy,“ vystríha.

Eurofondy v mestách, plán obnovy v lesoch: Ako vláda vyberala europrojekty (VIDEO)

Vláda sa pri výbere projektov v oblasti životného prostredia rozhodovala aj podľa obmedzení v jednotlivých finančných zdrojoch. Peniaze z plánu obnovy treba vyčerpať rýchlejšie a sú podmienené plnením sľúbených míľnikov. Eurofondy sú zas viazané na rôzne kategórie regiónov.  

Paksi si myslí, že pri obnove budov bude potrebný aj energetický manažér, ktorého pozícia existuje napríklad v Prešove. Úlohou energetického manažmentu bude zaistiť, aby sa nestalo, že sa úspora energie budovy splní na papieri, no v praxi k žiadnym úsporám nedôjde.

S obnovou budov, konkrétne rodinných domov, súvisia aj požiadavky na ich rekonštrukciu a nízkouhlíkové fungovanie. Paksi uviedol, že výzva, ktorá je zameraná na rodinné domy, bude musieť riešiť aj redukciu prachových častíc v smogových regiónoch. Zároveň bude musieť podporiť nízkopríjmové domácnosti.

Plán obnovy v tomto smere hovorí, že zdroj na báze biomasy podporu nezíska.

Plán obnovy a nová vodná politika Slovenska

Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí s a bojom proti klimatickej zmene v samosprávach, je nová vodná politika Slovenka. Paulíková uviedla, že plán obnovy počíta s reformami v tejto oblasti a peniaze z neho pôjdu na vodné opatrenia v extraviláne. To sú napríklad protipovodňová ochrana v kombinácií so zadržiavaním vôd.

Paulíková dodala, že jeden z problémov je, že naša legislatíva jasne nerozoznáva, či pripravujete jednoduché adaptačné opatrenia na zachytávanie dažďovej vody, alebo komplikovanejšie projekty. Niektoré okresné úrady idú cez vodoprávne povolenia, a pritom sa nejedná o stavbu. „Ak samosprávy nerozmýšľajú dlho dopredu, tak aj tie peniaze, ktoré sú k dispozícií, nie sú vyčerpané.“

Podľa expertky problém predstavuje aj legislatívna definícia zrážkovej vody, ktorá je braná rovnako, ako odpadová.

Paulíková preto očakáva, že na základe plánu obnovy dôjde k novej vodnej politike Slovenska. Okrem toho z neho pôjdu prostriedky aj investície na zadržiavanie vody v extraviláne, čo umožní kombinovať protipovodňové opatrenia so zadržiavaním vôd.

Paksi tiež si je vedomý problémov zrážkovej vody a myslí si, že by mal byť riešený v rámci prípravy nového stavebného zákona. V tejto veci upriamil pozornosť na nový Akčný plán adaptácie na zmenu klímy, ktorý považuje za dobrý strategický materiál.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8