Samosprávy vítajú zjednodušenie eurofondov, no niektoré opatrenia môžu čerpanie predĺžiť

Na snímke podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová (Za ľudí). [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy v samosprávach

Plán ministerky regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej, ako zabrániť prepadu viac ako 100 miliónov eur z fondov EÚ určených pre rozvoj regiónov podľa samospráv zatiaľ nie je dostatočný. Expertka na eurofondy za prínosné považuje iba odstránenie viacstupňovej kontroly verejného obstarávania.

Keď dnes starosta slovenskej obce dostane nápad na rekonštrukciu rozpadajúceho kultúrneho domu a rozhodne sa ju zafinancovať z fondov Európskej únie, môže si byť takmer úplne istý, že peniaze ani pri úspešnej žiadosti nedostane skôr ako za tri a pol roka.

Ide o údaj zachytávajúci priemerné obdobie medzi podaním žiadosti a vyplatením prvých platieb, ktorý eviduje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Skúsenosti zo samospráv svedčia skôr o tom, že čakanie na európske dotácie je ešte oveľa dlhšie.

To je zároveň jeden z dôvodov, prečo Integrovaný regionálny operačný program (IROP), určený na rozvoj samospráv, v poslednom roku prebral od vedecko-výskumného eurofondového programu nálepku najproblémovejšieho programu.

Ak sa čerpanie v IROP náhle nezmení, slovenské samosprávy môžu prísť o desiatky miliónov eur, ktoré by mohli využiť na rekonštrukcie ciest či budovanie kanalizácií.

Problémový program

Regionálny eurofondový program je preto od leta v krízovom režime. Od začiatku októbra jeho riadenie plne prebral rezort regionálneho rozvoja, ktorý vedie Veronika Remišová (Za ľudí). Dovtedy IROP malo na starosti ministerstvo pôdohospodárstva.

„Počas letných prázdnin sa nám podarilo urýchliť čerpanie z IROP o 40 miliónov eur. Aj tak treba do konca roka minúť ešte 109 miliónov, inak o ne prídeme,“ hovorí ministerka.

Hlavnými prijímateľmi eurofondov z IROP sú samosprávy: kraje, mestá a obce. Peniaze sú určené napríklad na opravu ciest, škôl, nemocníc, nákup autobusov, či investície do životného prostredia.

Vláda sľubuje ambiciózne zmeny v inštitucionálnom nastavení eurofondov

Programové vyhlásenie vlády avizuje radikálne zníženie počtu operačných programov, ako aj počtu úradov, ktoré budú zapojené do procesu rozhodovania o eurofondoch.

Prepad peňazí v tomto programe by nebol žiadnou novinkou. Už v roku 2018 nenávratne stratil takmer 40 miliónov eur. Krajina prichádza o peniaze vtedy, keď prostriedky určené na jeden finančný rok, nedokáže vyčerpať ani v priebehu troch rokov.

Podľa posledných zverejnených údajov sa v programe od štartu eurofondového obdobia v roku 2014 podarila využiť zhruba iba štvrtina z viac ako 1,7 miliardy eur. S výnimkou cezhraničných programov a miniatúrneho programu na rybné hospodárstvo ide o najpomalšie čerpajúci program.

Tentokrát rezort podpredsedníčky vlády pripravil plán, ktorý má zabrániť, aby sa tento scenár zopakoval aj v roku 2020. Ide o 40 opatrení na zjednodušenie administratívy, ktorá najviac komplikuje samosprávam život. Na minulotýždňovej tlačovej besede predstavila časť z nich.

Štyridsiatka opatrení

Ako hovorí Remišová, IROP je jeden z programov, kde najdlhšie trvá vyplácanie platieb prijímateľom od ich prvých žiadostí.

Jedným z navrhnutých opatrení je zjednodušenie pracovného výkazu, ktorý je povinný pre všetkých prijímateľov. Nejde o požiadavku Európskej komisie, ale o administratívu, ktorú vytvorili slovenské úrady. „Prijímatelia museli vykazovať, odkedy dokedy vykonávali prácu a dokonca koľko im trvalo, kým zjedli obed a kde sa pohybovali,“ vysvetľuje problémy Remišová.

Zjednodušením týchto formulárov sa celý proces podľa výpočtov MIRRI skráti o 30 percent.

Dlhodobým problémom sú aj nekonečné verejné obstarávania a ich kontroly. Každý žiadateľ o dotáciu pri každom nákupe tovaru, či služby čelí množstvu auditov zo strany slovenských úradov – iba samotné ministerstvo kontroluje žiadosti niekoľkokrát.

Po novom budú rezortní úradníci zákazky s nižšou hodnotou kontrolovať iba raz po podpise zmluvy.

Ministerstvá zlyhávajú pri kontrole eurofondových projektov

Riadiace orgány, teda ministerstvá, podľa Najvyššieho kontrolného úradu nedodržiavajú lehoty pri kontrole verejného obstarávania. Zvyšuje sa tým riziko nevyčerpania dostupných peňazí z fondov EÚ. 

 

Problém je aj s ľudskými kapacitami. V súčasnosti zostáva v programe skontrolovať 430 verejných obstarávaní, čo do konca roka musí zvládnuť šesť pracovníkov.

„Niektoré kontroly trvali aj 12 mesiacov, teraz by sme to chceli zrýchliť o šesť mesiacov,“ hovorí vicepremiérka

Opatrenia podľa Remišovej ministerstvo vyberalo na základe auditu tak, aby odstránením určitej administratívy Slovensko neporušilo legislatívu EÚ.

Reakcie samospráv

Na skostnatený systém čerpania eurofondov, ktorý je zrejme najkritickejší práve v IROP, dlhodobo upozorňujú predstavitelia samospráv. Portál EURACTIV.sk ich preto požiadal o názor na navrhované opatrenia.

Zástupcovia krajov, miest a obcí ich zhodne vítajú, no majú k nim svoje pripomienky.

Podľa predsedu Združenia samosprávnych krajov (SK8) sú relevantné, no prichádzajú neskoro. „Napriek tomu ich vítame a budeme pozorne sledovať, či neostanú v rovine deklarácií, ale naozaj čerpanie zjednodušia,“ hovorí Viskupič.

„Zároveň však považujeme za aktuálne a potrebné, aby ich ministerstvo čo najskôr premietlo do metodík jednotlivých operačných programov, aby podľa nich mohli príslušné sprostredkovateľské orgány postupovať. Bez toho sa so zjednodušením nenastane nič a čerpanie zostane komplikované,“ dodáva trnavský župan.

SK8 pred zverejnením plánu navrhoval vlastné opatrenia. Okrem zníženia počtu kontrol sa prihovára aj odstránenie spätného overovania hospodárnosti, či zrušenie kontrol dodatkov k zmluvám.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje prijaté kroky za prínosné no nedostatočné. „Z vlastnej skúsenosti vieme, že už len odstránením administratívnej záťaže, napríklad pri spomínanom vypĺňaní pracovného výkazu vieme ušetriť čas a energiu, ktoré môžeme vynaložiť na prínosnejšie aktivity v prospech implementácie projektu – obsah projektu,“ uviedla pre EURACTIV.sk expertka ZMOS pre európske záležitosti Zuzana Špačeková

Zdôrazňuje ale, že opatrenia nebudú stačiť, ak sa v nich nebude pokračovať aj pri príprave nového programového obdobia, ktoré by malo odštartovať už budúci rok.

„Nie všetky procesy a systémy riadenia eurofondov na zefektívnenie a urýchlenie čerpania eurofondov je možné teraz zmeniť, ostávajú výzvou na zmenu v novom programovom období,“ dodáva.

Možný paradox

Kritickejšia k predstavenému súboru opatrení je odborníčka na eurofondy Katarína Rochovská. Hoci víta snahu ministerstva, ich dopady sú podľa nej otázne.

„Ako prínosné možno vnímať jedine odstránenie viacerých stupňov kontrol pri podlimitných zákazkách, na ktoré sme už dlhodobo apelovali,“ hovorí expertka, ktorá ma dlhoročné skúsenosti s eurofondami z pôsobenia v štátnej správe, či súkromnom sektore.

Remišová chce zasiahnuť aj do procesu odborného hodnotenia žiadostí. MIRRI navrhuje, aby odborní hodnotitelia mohli posudzovať projekty na diaľku. Hoci je hodnotenie „z domu“ podľa Rochovskej v čase pandémie prínosom, pretože zaisťuje kontinuitu procesov., má dvoje nedostatky.

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

„V samotnom návrhu nie je vidieť žiadnu pridanú hodnotu, skôr riziká súvisiace s manipuláciou so žiadosťami a so zhoršenou komunikáciou medzi hodnotiteľom a Riadiacim orgánom, a taktiež i medzi hodnotiteľmi navzájom v snahe zabezpečenia unifikovaných postupov,“ popisuje.

Rochovská poukazuje aj na paradox, že niektoré opatrenia nemusia proces čerpania urýchliť, ale skôr naopak. Ako príklad uvádza zavedenie vzorových dokumentov pre verejné obstarávanie. „Jedná sa, paradoxne len o ďalšie prehlbovanie pretrvávajúcej byrokracie,“ tvrdí.

Rochovskej medzi opatreniami chýba aj jasné posilnenie personálnych kapacít v kontrole verejných obstarávaní, pričom rovnaký problém vníma aj v procese schvaľovania žiadostí o eurodotácie.

„V žiadnom prípade by som neodporúčala navyšovať počty úradníkov, ale skôr optimalizovať využitie existujúcich kapacít a ich potenciálu,“ uzatvára Rochovská.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8