Šarišský hrad vstáva z rozvalín, pomáhajú nezamestnaní

Šarišský hrad nad mestom Veľký Šariš v okrese Prešov. Múry zrúcaniny hradu sa postupne od roku 2011 obnovujú cez projekt Obnovme svoj dom. [FOTO TASR - Milan Kapusta]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Hlasy z regiónov: Kohézna politika Európskej únie v praxi

Na prácach na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedalo celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozvaliny približne štvorhektárovej stredovekej stavby vyzerali roky nemenne.

Prvé pokusy o navrátenie Šarišského hradu do života sa datujú ešte do roku 2000, kedy mesto poskytlo pracovníkov na odlesnenie hradieb a odstránenie náletových drevín.

V roku 2006 samospráva hrad kúpila, o rok nechala vypracovať projektovú dokumentáciu a dostala stavebné povolenie.

Roky 2007 až 2011 sa niesli v duchu drobných stavebných prác, ktoré vykonávali dobrovoľníci.

Na hrade pracovalo takmer 300 ľudí

Veľká zmena prišla práve v roku 2011, kedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odštartovalo pilotný projekt „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva“ hradený prevažne z eurofondov.

Na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedali celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Predtým ako nastúpia na hradné práce, musia prejsť výberovým konaním, ktorého sa zúčastňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež mesto Veľký Šariš.

Bez ľudí nemysliteľné

Najväčšiu časť zapojených nezamestnaných tvoria rómski obyvatelia z osád Veľkého Šariša alebo priľahlých obcí.

„Prínos projektu je obrovský. Vďaka tomuto projektu sa hrad zmenil zo zarastenej ruiny na krásny upravený hradný areál,“ hodnotí správca hradu Ladislav Babuščák.

Babuščák menuje, že na hrade funguje údržba, kosí sa minimálne 5-krát do roka, odváža sa triedený odpad, poskytuje sa sprievodcovská služba, na hrade je bufet, chemické toalety.

Pre návštevníkov sú k dispozícii štyri ohniská, stoly, lavice, expozície o minulosti hradu a deväť informačných tabúľ.

Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla. 

„Bez pracovníkov by to bolo nemysliteľné, urobiť taký kus práce v tak krátkej dobe,“ netají spokojnosť Babuščák.

Väčšina pracovníkov je podľa neho veľmi vďačná za šancu pracovať normálne na pracovnú zmluvu.

„Vzhľadom na ich vzdelanie a pracovné skúsenosti nemajú šancu uplatniť sa na otvorenom trhu práce. Pracovať sedem mesiacov na hrade vnímajú ako príležitosť zlepšiť si svoje pracovné zručnosti. Na hrade pracujú aj pracovníci, ktorí nepracovali desať a viac rokov, mali problém so zákonom a dnes sú z nich schopní pracovníci. Dokazuje to, že mnohí z nich potrebujú hlavne šancu.“

Vzťah k hradu

Babuščák konštatuje, že  z mnohých pomocných pracovníkov sa po roku stali odborní pracovníci a pracovali už ako murári.

Keďže za sebou vidia kus vlastnej práce, vypestovali si k nemu vzťah. „Vnímajú hrad ako svoj a sú na neho hrdí.“

Medzi angažovaných pracovníkov patrí aj 39-ročný František. Na obnove Šarišského hradu pracuje s malými prestávkami od roku 2011.  Predtým bol  evidovaný na úrade práce.

Potvrdzuje, že mu zapojenie do tohto projektu pomohlo a doteraz ho živí. Záchrana pamiatky ho však chytila natoľko, že spolu s ďalšími dobrovoľníkmi vypomáha aj bez nároku na odmenu.

Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry. 

„Sú za nami veľké výsledky. Netušil som, že ma to tak chytí. Je pre mňa česť stáť pri znovuzrodení stredovekých hradov.“

Počas ôsmich rokov fungovania projektu sa napríklad podarilo konzervovať baštu číslo 9, opraviť a sprístupniť baštu číslo 10, konzervovať , čiastočne obnoviť a sprístupniť hlavnú obrannú baštu „Donjon“, urobiť záchranný archeologický výskum na desiatich objektoch a bezbariérovo sprístupniť celý areál hradu.

Vyšší záujem verejnosti

Napriek množstvu odvedenej práce ostáva na jednom z najväčších slovenských hradov stále veľa práce. „Sme možno v jednej tretine konzervácie a obnovy hradu.“

Projekt potrvá ešte dva roky a počas nich sa podľa Babuščáka majú dokončiť rozrobené objekty. Je zrejmé, že sa hrad kompletne zrekonštruovať nepodarí.

„Uvidíme, čo bude potom. Projekt sa podľa môjho názoru veľmi osvedčil a je dobrým príkladom využívania európskych, ale aj štátnych peňazí na dobrú vec. Nielen na hrade Šariš, ale aj na ostatných hradoch zapojených do tohto projektu vidieť veľký progres, zvyšuje sa návštevnosť hradov a stúpa aj povedomie o našej histórii a hrdosť na to, čo dokázali naši predkovia.“

Zachraňujú 37 objektov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza, že projekt je finančne zabezpečený do roku 2021.

Tento rok v projekte na celom Slovensku pracovalo 611 uchádzačov o zamestnanie. Od začiatku mája pracujú na záchrane 37 objektoch kultúrneho dedičstva.

Spiš chce zarobiť na obnoviteľných zdrojoch

Regionálna energetická stratégia v Spišskej Belej financovaná z eurofondov prinesie úspory emisií, ako aj verejných a súkromných financií. Vďaka dotáciám z európskeho rozpočtu prešla energetickou obnovou trenčianska stredná priemyselná škola.

„Do projektu je možné zapojiť uchádzačov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie – dlhodobo nezamestnané osoby, nezamestnané osoby nad 50 rokov, osoby so základným alebo nižším stredným vzdelaním,“ uvádza Mária Hrehová z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Za hlavný prínos projektu považuje Ústredie práce poskytnutie krátkodobého podporovaného pracovného miesta, pričom uchádzači o zamestnanie získajú možnosť zamestnať sa, obnoviť a zlepšiť si pracovné návyky a pracovné zručnosti a tým si zvýšiť možnosť zamestnať sa v budúcnosti.