Sarkozy a Merkelová budú hľadať ďalší postup proti kríze

Elyzejský palác oznámil konanie stretnutia vo chvíli, keď finančné trhy na oboch stranách Atlantiku strácajú vieru, že si politici s krízou poradia.

Po tom, čo záchranné balíčky pre zadĺžené krajiny neupokojili trhy, budú Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy pravdepodobne rokovať o užšej koordinácii hospodárskych politík. Riešiť budú zrejme aj otázku pravidelných summitov šéfov štátov a vlád krajín eurozóny či kontroverznejšie témy, ako je navyšovanie prostriedkov v záchrannom fonde EFSF alebo vydávanie spoločných európskych bondov.

Sarkozyho úrad uviedol, že sa štátnici zídu budúci utorok (16.8.) o 14,00 v Paríži. Uskutoční sa tlačová konferencia a v rokovaniach budú pokračovať aj počas pracovnej večere.

Francúzsky prezident krátko pred mimoriadnym summitom krajín eurozóny, ktorý sa konal 21. júla v Bruseli, uviedol, že Paríž a Berlín koncom augusta predstavia spoločný návrh na zlepšenie riadenia v eurozóne.

Sarkozy v stredu prerušil svoju dovolenku a v Paríži zvolal krízovú schôdzu ministrov a guvernéra centrálnej banky. Trhy počas predchádzajúcich dní zaútočili na Francúzsko v obave, že by krajina mohla nasledovať príklad USA a prísť o svoj najvyšší rating AAA.

Výrazné straty v stredu zaznamenala aj druhá najväčšia francúzska banka Société Générale. Avšak po tom, čo včera vyšlo najavo, že obavy vychádzali z neoverených informácií a za bankový sektor sa postavil aj francúzsky regulačný úrad s cennými papiermi (AMF), sa akcie banky v stredu opäť posilnili.

Prezident na včerajšej schôdzi požiadal ministrov financií a rozpočtu, aby pripravili návrh ďalších úsporných opatrení, ktoré by trhy presvedčili o tom, že ich obavy sú neopodstatnené. Francúzko má spomedzi šiestich krajín s najvyšším ratingom AAA najvyššiu mieru zadĺženia.

V súvislosti s prepadom dôvery na finančných trhoch je viacero pozorovateľov presvedčených o tom, že kapacitu záchranného fondu EFSF, ktorý v súčasnosti disponuje 440 miliardami eur, bude potrebné navýšiť. Paríž aj Berlín však takúto možnosť rázne odmietajú.

Pokiaľ ide o eurobondy, Európska komisia pripravuje predstaviť ich návrh v októbri. S vydávaním spoločných dlhopisov a záruk ale z princípu nesúhlasí Nemecko. Obáva sa, že sa potom z eurozóny stane „transferová únia“, v ktorej bohatšie (a rozpočtovo zodpovednejšie) štáty budú dotovať krajiny, ktoré si nie sú schopné postrážiť svoje financie.

Niektorí odborníci si ale myslia, že Nemecko napokon aj tak nebude mať na výber. „Teraz je to pre nemeckých politikov ťažko stráviteľné. Ale ak sa pozriete do minulosti, povedzme 15 – 18 mesiacov naspäť, zistíte, že je veľa vecí, o ktorých nemeckí politici hovorili, že ich nikdy neurobia, a potom ich urobili,“ uviedol pre agentúru Reuters nemecký ekonóm Peter Bofinger.

„Myslím, že v horizonte 12 mesiacov sa niečoho ako eurobondy dočkáme, nech už sa to tak bude volať alebo nie. Podobný spoločný mechanizmus ale potrebujeme, inak bude riziko rozpadu eurozóny príliš veľké,“ dodal ekonóm. Bofinger je členom vládneho panelu ekonomických poradcov. Vo svojich názoroch je pro-európskejší ako väčšina jeho kolegov.

(EurActiv/Reuters)