Šéf Európskej centrálnej banky Draghi sa vyslovil za európsky systém poistenia vkladov

Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Nový nástroj na ochranu európskych sporiteľov by podľa šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho posilnil hospodársku a finančnú stabilitu eurozóny.

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi v pondelok znova vyzval na vytvorenie spoločného systému poistenia bankových vkladov v eurozóne.

Spravil tak po tom, čo lídri Európskej únie (EÚ) na júnovom summite debatu o ňom odložili.

ECB považuje európsky systém poistenia vkladov (European Deposit Insurance Scheme, EDIS) za kľúčový na podporu dôvery vkladateľov v banky naprieč menovým blokom, vyhlásil Draghi.

Lídri EÚ však nedosiahli dohodu o tejto záležitosti na júnovom summite, čiastočne pre odmietavý postoj Nemecka, a nechali riešenie tejto a ďalších problematických otázok, ako je napríklad spoločný rozpočet eurozóny, na bližšie nedefinovanú budúcnosť.

Zdieľanie sa nevylučuje so znižovaním rizík

Draghi však výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske záležitosti povedal, že eurozóna by nemala túto tému odkladať.

Nemecko dlhodobo nesúhlasí s EDIS. Argumentuje, že Berlín by tak mohol dostať účet za zlyhanie bánk vo finančne nezodpovedných členských štátoch eurozóny.

Nemecká centrálna banka podmienila poskytovanie záruk za vklady bánk v iných krajinách euroregiónu znižovaním rizík týchto finančných ústavov. Ide najmä o znižovanie objemov nesplácaných úverov a veľké objemy štátnych dlhopisov jednotlivých krajín v portfóliu ich komerčných bánk.

„Nemalo by nás brzdiť rozdeľovanie medzi znižovaním rizík a zdieľaním rizík,“ povedal pred europoslancami Draghi, pričom zdôraznil, že obidva koncepty sa navzájom dopĺňajú.

Návrh na vytvorenie rozpočtu pre eurozónu rozdeľuje členské štáty EÚ

Európski lídri jednohlasne podporujú dobudovanie architektúry menovej únie. Zhoda však platí len do momentu, keď sa začne hovoriť o konkrétnych reformných opatreniach.

Taliansky ekonóm súčasne namietol, že znižovanie rizík v bankovom sektore eurozóny sa už pomaly uskutočňuje. Pripomenul, že banky v euroregióne už zvýšili svoje kapitálové rezervy o 67 percent v porovnaní so situáciou pred 10 rokmi.

K nesplácaným úverom, s ktorými najviac zápasia banky v Taliansku, Grécku a na Cypre, uviedol, že ich vývoj sa „uberá správnym smerom, pričom snaha o ich znižovanie sa stále neskončila“.

Okrem spomenutých krajín je priemerná úroveň nesplácaných úverov v pomere k celkovej výške pôžičiek v eurozóne pod hranicou piatich percent.

Nadnárodná ochrana vkladateľov by podľa Draghiho prispela k hospodárskej a finančnej stabilite, nakoľko by zabránila „riziku destabilizačných, sebanaplňujúcich sa proroctiev“ spôsobujúcich náhle výbery vkladov v časoch hroziacich bankových kríz. Súčasne by podľa šéfa ECB „zvýšila efektivitu menovej politiky, pretože by sa znížila roztrieštenosť finančných trhov“.

Nové fiškálne nástroje pre eurozónu

Prezident ECB sa pred europoslancami vyjadril aj k ďalším opatreniam, o ktorých sa v súvislosti s reformou eurozóny v súčasnosti diskutuje.

Návrh na vytvorenie Európskeho stabilizačného fondu pre nezamestnanosť z francúzsko-nemeckej deklarácie označil za „správnu vec“.

Tiež vyslovil podporu pre navrhovanú úverovú linku pre zlyhavajúce banky. Spoločný zaisťovací mechanizmus pre existujúci Jednotný rezolučný fond, ktorý by mal disponovať 60 miliardami eur z Európskeho stabilizačného mechanizmu, by sa podľa neho mal zaviesť čo najskôr, pričom by mal byť vybavený efektívnym a rýchlym rozhodovacím procesom.

Berlín ale i ďalšie vlády si však chcú zaistiť silný politický dohľad nad novým mechanizmom. To znamená, že dôležité rozhodnutia budú nielen v rukách ministrov financií ale aj národných parlamentov.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

Draghi nevynechal ani tému rozpočtu pre eurozónu, o ktorej sa začalo intenzívne hovoriť po tom, čo sa na jeho vytvorení dohodla nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Zopakoval svoju výzvu na posilnenie záchranného fondu eurozóny a na jeho „spoločnú stabilizačnú funkciu“, teda nástroj, ktorého vytvorenie podporuje aj Slovensko.

„Takýto nástroj by mohol zaistiť makroekonomickú podporu v prípadoch hospodárskych prepadov v eurozóne, čím sa zachová konvergencia a podporí stabilitu národných politík a efektivitu menovej politiky,“ uviedol Draghi. Dodal ďalej, že nový mechanizmus by ale nemal „podkopávať“ stimuly pre vlády členských krajín, aby udržovali vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami či uskutočňovali dôležité reformy.