Šéf rákúskej centrálnej banky: ECB by mala zdvihnúť kľúčovú úrokovú sadzbu

Šéf rakúskej centrálnej banky Ewald Nowotny. [EFE/MAURIZIO DEGL'INNOCENTI]

Európska centrálna banka nezvyšovala úrokové sadzby od roku 2011. Depozitná sadzba sa nachádza na úrovni -0,4 percenta.

Európska centrálna banka (ECB) by mala postupovať dôraznejšie pri normalizácii svojej extrémne uvoľnenej menovej politiky a sústrediť sa na posunutie depozitnej sadzby do pozitívneho teritória.

Uviedol to tento týždeň na fóre v Alpbachu guvernér rakúskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Ewald Nowotny. Zopakoval tak názor, ktorý dal prvýkrát najavo v apríli, na čo ECB reagovala, že to nie je názor celej banky.

Dôvodom nízka inflácia

ECB plánuje ukončiť program nákupu dlhopisov do konca tohto roka a čo sa týka zvýšenia úrokových sadzieb, chce tak najskôr urobiť na jeseň 2019. Bolo by to prvé zvýšenie úrokových sadzieb od roku 2011. Na júlovom zasadnutí ECB sa centrálni bankéri dohodli, že nebudú zvyšovať sadzby minimálne do leta roku 2019.

Udržiavanie nízkych úrokových sadzieb má zaistiť nárast inflácie v eurozóne. Inflačný cieľ ECB je 1,9 percenta. Jadrová inflácia (očistená o palivá a potraviny) sa už viac ako rok pohybuje na úrovni 0,8 až 1,1 percenta. Kým jadrová inflácia nestúpne, ECB nemá veľa priestoru pre zvyšovanie úročenia.

ECB pripúšťa negatívne účinky jej menových stimulov na nemecké a španielske banky

Obavy o ziskovosti bánk v eurozóne rastú. Európska centrálna banka uviedla, že rozhodnutia v oblasti menovej politiky prijaté po finančnej kríze mali neutrálny vplyv na peňažné ústavy v oblasti jednotnej meny. Okrem nemeckých a španielskych veriteľov.

Podľa Nowotného by však mohla v tomto smere postupovať ráznejšie.

„Deflácia v eurozóne jednoznačne nehrozí. To umožňuje normalizáciu menovej politiky, ktorá síce musí byť opatrná, určite by však mohla byť rozhodnejšia,“ povedal Nowotny. Zároveň dodal, že podľa neho by sa banka mala zvlášť zamerať na posunutie úrokových sadzieb z negatívneho teritória.

Depozitná sadzba je na úrovni -0,4 percenta a na nej sa drží už roku 2016. Záporná depozitná sadzba má povzbudzovať banky, aby požičiavali peniaze domácnostiam a firmám a zvýšili tak ich objem v ekonomike. To zase poháňa rast cenovej hladiny v eurozóne.

Taliansky dlh

Čo sa týka vývoja v Taliansku, podľa Nowotného bezprostredné riziko pre eurozónu táto krajina nepredstavuje, aj keď investorov znepokojujú návrhy novej vlády zvýšiť výdavky a zároveň znížiť dane. To by znamenalo, že vysoký štátny dlh Talianska sa ešte zvýši.

Dlh Talianska dosahuje v súčasnosti zhruba 130 percent hrubého domáceho produktu (HDP). To je po Grécku druhý najvyšší dlh v Európskej únii.

Hrozí Taliansku grécky scenár?

Taliansko má stále druhý najvyšší verejný dlh v eurozóne. Pomalé tempo hospodárskeho rastu či avizované vládne opatrenia v oblasti verejných financií môžu krajinu dostať do problémov, tvrdia analytici.

„Dnešná situácia sa nedá porovnávať s krízou v roku 2012,“ povedal šéf rakúskej centrálnej banky.

Dodal však, že krajina potrebuje dlhodobé štrukturálne reformy. „Najväčším problémom Talianska je prakticky stagnácia reálnej ekonomiky,“ povedal Nowotny.