Škola otvorená všetkým? Inklúziu rómskych detí Slovensko financuje hlavne z eurofondov

Rómske deti zo základnej škole v Plaveckom Štvrtku. [FOTO TASR - Michal Svítok]

Národný projekt Škola otvorená všetkým podporuje model inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách. Na riešenie problému so segregovaným vzdelávaním detí z rómskych komunít však eurofondy nestačia. Potrebná je politická vôla.

Slovensku sa stále nedarí integrovať rómske deti do štandardného vyučovacieho procesu. Podľa mimovládnych organizácii ide o dlhodobý systémový problém.

Ministerstvo školstva za pomoci bezmála 26 miliónov eur z fondov EÚ v októbri 2016 odštartovalo projekt Škola otvorená všetkým. Ten má priblížiť kvalitné vzdelanie aj pre deti, ktoré v živote nemali toľko šťastia.

Slovensko stále zlyháva

V súčasnosti žije na Slovensku zhruba 400 tisíc obyvateľov rómskej národnosti, čo predstavuje približne osem percent populácie. Veľká časť z nich žije v biednych podmienkach v takzvaných marginalizovaných rómskych komunitách, pričom deti z týchto komunít majú len veľmi obmedzený prístup k štandardnej školskej výučbe.

Slovensko podľa minuloročnej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Amnesty International stále nevie nájsť spôsob, ako začleňiť detí z marginalizovaných komunít, predovšetkým tých rómskych, do bežného vyučovacieho procesu.

Správa konštatuje, že „diskriminácia a segregácia Rómov je naďalej rozšírená v celom základnom vzdelávaní a že slovenské úrady v riešení tejto situácie zásadne zlyhávajú“.

K podobnému záveru navyše dospela aj Európska komisia. Kvôli diskriminácii vo vzdelávaní v roku 2015 spustila voči Slovensku konanie pre porušenie Európskej rasovej smernice.

Rómska europoslankyňa: Spoločnosť sa nás snaží dehumanizovať už stáročia

Európska únia musí najskôr uznať, že protirómske postoje existujú a potom konať, hovorí švédska europoslankyňa SORYA POST v rozhovore pre Aktuálně.cz.

Najväčšou prekážkou, ktorá stojí v ceste Rómskym deťom ku kvalitnému vzdelaniu je podľa Kamily Gunišovej zo slovenskej pobočky organizácie Amnesty International politická nevôľa priznať, že ide o systémový problém. Inými slovami nezlyhávajú jedinci, ale zlé nastavenie systému.

„Namiesto toho politici posilňujú stigmatizáciu Rómov a prichádzajú s legislatívnymi opatreniami o ¸potláčaní kriminality v rómskych osadách´,“ upresňuje pre EURACTIV Slovensko Gunišová.

„Ostatné, často spomínané bariéry ako, necitlivá diagnostika, jazyk menšiny, postoje pedagogického zboru, postoje rodičov nerómskych detí, školská dochádzka by v prípade jasnej politickej vôle riešiť nezákonný stav boli ľahšie odstrániteľné,“ dodala.

Riešiť problém v jeho zárodku

Slovenské vlády sa uvedený problém tradične snažia riešiť prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov. Rezort školstva v rámci Operačného programu ľudské zdroje v roku 2016 spustil národný projekt Škola otvorená všetkým, ktorý by mal pomôcť rómskym deťom zaradiť sa do kvalitného vzdelávacieho procesu.

Projekt nadväzuje na veľmi podobné programy z predošlých programových období ako Projekt  inkluzívneho vzdelávania (PRINED)MRK.

„Cieľom projektu je podporou inkluzívneho vzdelávania a skvalitnením profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov,“ píše sa na webovej stránke národného projektu.

Veľkou ambíciou programu je snaha riešiť problém tam, kde vzniká – v predškolskom veku.

Podľa Vladimíra Horvátha, hlavného štátneho radcu z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, navštevuje materské škôlky iba 30 percent rómskych detí. V prípade nerómskych detí je to 90 percent. „Škôlka je pritom vstupnou bránou do vzdelávacieho procesu a spoločenského života vôbec,“ vysvetľuje Horváth.

Realizácia neformálneho vzdelávania v prostredí Materskej školy Ružová v Smižanoch. Zdroj: Metodicko-pedagogické centrum.

 

Deti z rómskej menšiny sú tak oproti deťom z majoritnej spoločnosti výrazne znevýhodnené už pred vstupom na základnú školu. V praxi sa preto rómske deti automaticky a neopodstatnene zaraďujú do špeciálnych škôl či tried.

Ako upresňuje Kamila Gunišová, počet rómskych detí, ktoré sú vzdelávané oddelene od svojich nerómskych rovesníkov, či už v oddelených triedach, školách alebo v špeciálnom vzdelávacom systéme, je stále jedným z najvyšších v EÚ.

Rómske deti sú tak odmalička „odsúdené“ k menej kvalitnému vzdelávaniu, čo dramaticky znižuje ich šance dostať sa zo začarovaného kruhu chudoby a marginalizácie.

„Ak už nazačiatku musíte dobiehať veľké rozdiely, tak len ťažko môžeme očakávať úspechy,“ potvrdzuje Horváth.

Vítané posily v učiteľskom zbore

Škola otvorená všetkým sa preto snaží podchytiť čo najväčšie množstvo rómskych detí, ktoré nenavštevujú materské školy a otvoriť im tak cestu k predškolskému vzdelávaniu. Práca tu však nekončí, projekt ďalej pomáha s inklúziou detí zo znevýhodnených prostredí na základných školách.

Cieľom rezortu školstva je vytvoriť cez projekt nových 500 pracovných pozícií pre špeciálnych školských asistentov a odborných pedagógov.

Nájsť do projektu dostatok kvalifikovaného personálu však na Slovensku nie je jednoduchá úloha. Podľa Petra Dolíhala, hlavného garanta programu, je na pracovnom trhu nedostatok špeciálnych pedagógov a školských psychológov a preto na školách často pracujú len sociálni pedagógovia.

Podľa údajov Metodicko-pedagogického centra sa v priebehu pár mesiacov vďaka projektu podarilo vytvoriť nové pracovné miesta pre 180 odborných zamestnancov a 285 pedagogických asistentov.

Vedecké pokusy na základnej škole a gymnáziu v Moldave nad Bodvou. Zdroj: Metodicko-pedagogické centrum.

 

Škola hrou

Tak v predprimárnom ako aj v základnom vzdelávaní projekt vsádza na využívanie metód neformálneho vzdelávania.

„Deti hravou formou v pozitívnej atmosfére realizujú činnosti rozvíjajúce ich osobnosť, učia sa hygienickým návykom, či rozumieť spisovnej podobe jazyka,“ opisuje netradičnú formu garantka pre neformálne vzdelávanie Edita Kovářová.

Kľúčovým prvkom v neformálnom vzdelávaní na základných školách je aktívne zapojenie rodičov. To je obzvlášť dôležité v prípade detí z marginalizovaných rómskych komunít. Práve tu učitelia narážajú na nedostatok záujmu rodičov o školské výsledky ich detí. Ak sa však rodičia zapoja, môžu zapáliť aj ostatných členov komunity.

„Takmer vo všetkých lokalitách bola táto aktivita prijatá, dokonca s veľkým zanietením mnohých rodičov. Rodičia si osvojovali vhodný výchovný prístup, aby mohli motivovať celú svoju komunitu k adekvátnej výchove a vzdelávaniu od útleho veku,“ doplnila Edita Kovářová.

Doposiaľ sa do národného projektu zapojilo spolu 50 materských a 130 základných škôl. V predošlom školskom roku sa do neformálneho vzdelávania zapojilo 416 detí a 426 rodinných príslušníkov.

Z Operačného programu ľudské zdroje bolo na neho vyčlenených takmer 30 miliónov eur, pričom drvivá väčšina – 85 percent – pochádza z eurofondov, konkrétne z Európskeho sociálneho fondu.

Morálny dlh

Pomoc zo strany špeciálnych pedagógov si podľa garantu projektu Petra Dolíhala pochvaľujú rodičia aj školy, ktoré sa do národného projektu zapojili.

„Najväčším prínosom projektu je skutočnosť, že sme mohli prijať troch pedagogických asistentov, jedného sociálneho pedagóga a jedného školského psychológa na polovičný úväzok, ktorí nám značne pomáhajú v našej náročnej práci,“ uviedla riaditeľka Základnej a materskej školy v obci Borša Zuzana Lacková.

Škola si pochvaľuje aj celodenný výchovný systém, kedy žiaci v poobedňajších hodinách navštevujú krúžky a pripravujú sa na vyučovanie na ďalší deň.

Eurokomisári: Integrácia Rómov začína na individuálnej úrovni

Komisia bude hodnotiť národné stratégie integrácie Rómov.

Ako uviedla Kamily Gunišová z Amnesty International, je dobré, že projekt poskytuje dodatočné zdroje na potrebný personál a realizuje desegregačné kroky. Roky zanedbávané segregované vzdelávanie detí z rómskych komunít si podľa nej vyžaduje splatiť „tento morálny dlh“.

Zároveň upozorňuje, že segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní škola sama bez pomoci nevyrieši. Ruku k dielu musí príložiť aj obec či mesto, samospráva a orgány ministerstva školstva. „V opačnom prípade budeme len liať peniaze do o trochu možno kvalitnejších ale stále segregovaných škôl,“ dodáva.