Skrytá hrozba alebo brzda pre poľnohospodárstvo? Únia bude opäť diskutovať o pravidlách GMO

Na snímke šúľky rôznych kukuričných odrôd. [Zdeněk Urban]

Skupina členských štátov chce  nové techniky šľachtenia plodín vyňať z európskych pravidiel o GMO. Podľa organických farmárov však ide len o prezlečenú genetickú modifikáciu, ktorá poškodí životné prostredie a ľudské zdravie.

V minulom desaťročí sa ako inovatívne poľnohospodárske riešenie objavili nové techniky šľachtenia rastlín (New Plant-Breeding Techniques/ NPBT), ktoré umožňovali vývoj nových odrôd rastlín úpravou DNA semien a rastlinných buniek. Vznikajúce nové odrody predstavovali veľký prísľub v oblasti rastlinnej biotechnológie. Majú znížený obsah nežiadúcich zlúčenín, akými sú napríklad alergény. Zároveň neobsahujú priamo cudziu DNA, ako je to pri geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), ktoré sú už dlhé roky jednou z najcitlivejších európskych tém.

Súdny dvor EÚ vydal minulý rok (25. júla 2018) rozsudok, kde určil, že organizmy získavané prostredníctvom novej techniky šľachtenia plodín sú v podstate GMO a preto by mali spadať pod GMO smernicu. Dovtedy bolo na samostatnom zvážení jednotlivých členských štátov, či NPBT organizmy budú alebo nebudú podrobené smernici o GMO. Európske právne predpisy o geneticky modifikovaných plodinách v súčasnosti patria medzi najprísnejšie na svete.

Rozsudok súdu následne vyvolal prudké debaty. Podľa priemyslu a poľnohospodárov je dané rozhodnutie vážnou ranou pre konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho odvetvia v EÚ, zatiaľ čo ochranári životného prostredia stanovisko súdu uvítali. Argumentujú, že NPBT sú len pokusy o zavedenie „skrytých GMO“ na európsky trh.

Momentálne je téma NPBT a GMO opäť na európskom stole. Skupina členských štátov na čele s Holandskom a Estónskom, vzala iniciatívu do vlastných rúk a spoločne chcú od novej Európskej komisie pod vedením Ursuly von der Leyen  revíziu európskych pravidiel ohľadom GMO, spojených s nedávnym „odsúdením“ NPBT.

Organickí farmári a environmentalisti však s rozhodnutím súdu plne súhlasia a akúkoľvek liberalizáciu GMO odmietajú.

Europoslanec: Nové metódy šľachtenia nie sú GMO

Paolo De Castro tvrdí, že Únia by nemala brániť inováciám, ktoré zvyšujú efektivitu pestovania a znižujú jeho dopad na životné prostredie.

Európska únia musí ísť s dobou

„Nové techniky šľachtenia rastlín vyžadujú nové právne predpisy EÚ, ktoré zohľadňujú najnovšie pokrokové technológie,“ uviedol bývalý európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis pre bruselský portál EURACTIV. Podľa neho musí ísť Európska únia s dobou, inak nemá šancu podporovať udržateľné hospodárstvo a zachovanie biodiverzity. Smernica ohľadom GMO je 20 rokov stará a neodráža technologický pokrok, ktorý sa podarilo za tú dobu dosiahnuť.

Rovnaký názor zdieľajú aj vlády zo 14 členských krajín, ktoré požadujú od Európskej komisie, aby aktualizovala právne predpisy EÚ súvisiace s GMO a NPBT. Medzi tieto štáty patrí Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Holandsko, Taliansko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Okrem revízie smernice však požadujú aj vydanie jednotného prístupu krajín EÚ k úprave génov v organizmoch, ktorý môže byť následne aplikovaný v celej EÚ.

Nové techniky šľachtenia plodín: Majú byť vyňaté z pravidiel o GMO?

Odporcovia nových techník šľachtenia plodín ich považujú za tzv. „skryté“ geneticky modifikované organizmy (GMO) a volajú po ich prísnej regulácii na európskom trhu.

Podľa holandskej vlády môžu inovatívne metódy šľachtenia hrať veľmi dôležitú úlohu v potrebnom prechode na viac udržateľné poľnohospodárstvo. Úprava génu by totiž mohla zvýšiť odolnosť rastlín voči suchám, vysokým teplotám a salinizácii. Zároveň je možné zvýšiť odolnosť rastlín voči škodcom, čím sa zníži potreba používania pesticídov.

Nový britský premiér Boris Johnson v tejto súvislosti ohlásil, že Spojené kráľovstvo plánuje po Brexite markantne liberalizovať biotechnologický sektor od všetkých anti-GMO pravidiel, ktoré musia v súčasnosti členské štáty EÚ dodržiavať. Mnohí rozhodnutie vítajú. „Možno bude Spojené kráľovstvo konečne ťažiť z týchto bezpečných technológií, ktoré sa využívajú po celom svete už viac ako 20 rokov,“ komentoval premiérove rozhodnutie Beat Spät z EuropaBIO.

Rozhodnutie je však aj výsledkom tlaku zo strany Spojených štátov, s ktorými by Spojené kráľovstvo chcelo po odchode z Únie uzatvoriť bilaterálnu obchodnú dohodu. GMO plodiny v USA nepodliehajú tak prísnej regulácii a preto sa v agrosektore bežne využívajú.

Smernica zabraňuje pokroku

Kvôli prísnej smernici sa množstvo šľachtiteľských spoločností vyhráža premiestnením svojich pokročilých šľachtiteľských programov z územia Európskej únie „a ďalšie budú zrejme nasledovať, ak sa neurobí nič pre zmenu európskych pravidiel,“ hovorí Garlich von Essen, generálny tajomník Európskej asociácie osív (ESA).

ESA uvádza, že smernica zabraňuje všeobecnému pokroku, predovšetkým v prípade malých farmárov a menších chovateľských spoločností, ktoré nemajú kapacity a finančné prostriedky presunúť časť svojho výskumu alebo výroby do zahraničia. Rovnako pre nich bude ťažšie využívať alebo vôbec získať prístup k novým osivám. Ich možnosti sú tak veľmi obmedzené, čelia zaostalosti a nízkej konkurencieschopnosti. Farmári totiž očakávajú, že im Európska komisia poskytne prístup k rovnakým inovatívnym nástrojom, aké majú ich konkurenti v iných častiach sveta, argumentuje ďalej von Essen.

Stála opozícia

Podľa organických poľnohospodárov by však vyčlenenie nových šľachtiacich techník z unijnej legislatívy bolo tvrdou ranou pre európskych spotrebiteľov.

„Ak by nové techniky genetického inžinierstva boli mimo rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ o GMO, viedlo by to k uvoľneniu geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a potravinového reťazca bez predchádzajúceho posúdenia, povolenia a možnej sledovateľnosti,“ uviedla Medzinárodná federácia pre rozvoj organického poľnohospodárstva (IFOAM) vo tlačovej správe.

Podľa IFOAM by bolo následne nemožné pre organických farmárov, aby eliminovali prítomnosť GMO v ich produkcii a tým splnili požiadavky ich konzumenta.

Mnohé členské štáty a organizácie volajú po zmene smernice, IFOAM však pokladá rozhodnutie súdu len za základné dodržiavanie zásady predbežnej opatrnosti a ochrany spotrebiteľa a životného prostredia.

Ďalším hlasným odporcom možnej liberalizácie GMO regulácie je Poľsko, ktoré sa jasne vylúčilo zo spoločenstva štátov žiadajúcich revíziu smernice. Avšak, aj napriek tomu, že sa poľská vláda postavila proti akémukoľvek druhu GMO v potravinách,  vyjadrila podporu ďalšiemu výskumu v tejto oblasti.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia