Slováci hodnotia eurofondy čoraz pozitívnejšie, rastie aj ich povedomie o europrojektoch

Ilustračný obrázok. [TASR/Milan Kapusta]

Informovanosť o eurofondových projektoch medzi Európanmi rastie pomaly. Podľa šéfa regionálnej politiky v Európskej komisii Marca Lemaîtrea nie je voči EÚ spravodlivé, ak obyvatelia niektorej krajiny nevedia o jej finančnej podpore v regiónoch.

Kohézna politika EÚ (politiky súdržnosti) tvorí až jednu tretinu spoločného rozpočtu Únie. Jedna z tradičných európskych politík má prostredníctvom európskych fondov pomáhať regionálnemu rozvoju a stierať rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi. Eurofondy vo viacerých únijných krajinách tvoria základnú časť všetkých verejných investícií.

Poznateľnosť eurofondov v Únii je napriek tomu stále nízka. Podľa posledného Eurobarometra zameraného na regionálnu politiku EÚ má o projektoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov vo svojom regióne vedomosť iba 40 percent Európanov.

Jeho výsledky Komisia zverejnila tento týždeň na Európskom týždni regiónov, počas ktorého sa v Bruseli každoročne stretávajú stovky regionálnych politikov a novinárov.

Na Slovensku s informovanosťou nie je problém

Úradníci Komisie v pravidelných výskumoch skúmajú, aké je povedomie obyvateľov Únie o finančnej podpore z EÚ v ich meste alebo regióne. Respondentov sa pýtajú tiež, ako hodnotia jej výsledky; do ktorých oblastí by mala smerovať, alebo ako by sa malo zmeniť rozhodovanie o európskych dotáciách.

Hlavným zistením posledného prieskumu je, že povedomie o prínosoch Európskych štrukturálnych a investičných fondov v EÚ rastie. O spolufinancovaných projektoch v regióne vedia presne štyria z desiatich Európanov. V predošlom meraní, v roku 2017, to bolo o päť percentuálnych bodov menej.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

Zo všetkých fondov je medzi obyvteľmi únie najznámejší Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý v priemer spoznal každý tretí Európan. Čo sa týka rozpočtu, ide o najväčší európsky fond. Až 46 percent z odpovedajúcich však nepoznalo žiadny z fondov kohéznej politiky.

Na Slovensku je miera informovanosti jedna z najvyšších v celej Únii, pričom oproti poslednému meraniu narástla vôbec najviac z celej únijnej dvadsaťosmičky. Kým v roku 2017 bolo informovaných 63 percent, teraz to boli viac ako tri štvrtiny (77 percent). Je to zároveň najvyššie číslo od spustenia merania verejnej mienky o európskej regionálnej politike.

Slovensko má len v súčasnom sedemročnom programovom období z fondov EÚ k dispozícii viac ako 15 miliárd eur, pričom aj tu tvoria väčšinu verejných investícií.

Povedomie rozširujú médiá

Medzi členskými krajinami sa však úroveň informovanosti výrazne líši. Najväčšie povedomie o finančnej podpore EÚ majú Poliaci (82 percent). Nasleduje Slovensko a České republika (75 percent).

Z prvého pohľadu na rebríček je zreteľné, že najväčšie povedomie je v krajinách, ktoré v posledných 15 rokoch dostali z rozpočtu kohéznej politiky najsilnejšiu podporu. Podľa šéfa generálneho riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku (DG REGI) Marca Lemaîtrea je hlavným dôvodom, že v týchto štátoch o eurofondových projektoch mohutne informujú médiá.

„Často ide o veľké infraštruktúrne projekty, ktoré sú pre obyvateľov týchto štátov veľmi viditeľné a symbolické,“ povedal počas predstavenia výsledkov merania na tlačovej konreferncii Lemaître.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Vo väčšine únijných krajín ale o žiadnom eurofondovom projekte nepočula ani polovica opýtaných. Úplne najnižšie povedomie o peňažnej podpore z EÚ je na severe EÚ: v Holandsku (19 percent), Británii (16 percent) a Dánsku (15 percent).

„Máme tu niekoľko krajín, ktoré by na tom s informovanosťou mali byť oveľa lepšie, keďže posledných 30 rokov z politiky súdržnosti čerpajú nemalé peniaze,“ dodáva najvyššie postavený úradník pre regionálnu politiku Komisie. Ako príklad uviedol Portugalsko.

„Zo všetkých krajín EÚ je vo verejných investíciách na kohéznej politike najviac závislé práve Portugalsko – viac ako Poľsko,“ hovorí Francúz. „Myslíte si, že je spravodlivé voči EÚ a európskym daňovým poplatníkom, aby jeho obyvatelia nevedeli o tejto podpore? Podľa mňa nie,“ uviedol pred novinármi Marc Lemaître. Európska komisia aj preto navrhuje, aby sa z rozpočtu EÚ vyčlenilo viac peňazí na propagáciu európskych dotácií.

Problémové Taliansko

Postupom času sa pozitívne mení aj vnímanie eurofondov medzi Európanmi. V roku 2015 sa ich o európskej finančnej podpore kladne vyjadrilo 75 percent, o dva roky neskôr o jeden percentuálny bod viac. V poslednom Eurobarometri ocenilo prínos eurofondov 81 percent účastníkov prieskumu.

Zo Slovákov, ktorí zaznamenali finančnú podporu EÚ vo svojom okolí, ju pozitívne ohodnotilo 86 percent, čo je teda viac ako európsky priemer. Negatívne sa vyjadrili iba štyri percentá opýtaných. V predošlom prieskume o regionálnej politike bolo pozitívne vnímanie na úrovni 81 percent.

Prednosť majú chudobné kraje v chudobných štátoch. Ako Komisia delí eurofondy?

Veľká väčšina peňazí z fondov EÚ sa aj po roku 2020 bude rozdeľovať na základe relatívneho bohatstva európskych regiónov. Zvyšuje sa však váha ukazovateľov nezamestnanosti a úrovne vzdelania. Úplnou novinkou je kritérium migrácie a klímy. 

Najpozitívnejšiu mienku o eurofondoch majú obyvatelia v Írsku (95 percent) Poľsku (94 percent) a na Cypre (94 percent). Naopak, suverénne najnepriaznivejší obrázok o fondoch EÚ majú už tradične Taliani (54 percent), pričom až 23 percent odpovedalo, že ich vníma negatívne. Čo je hlavný dôvod?

„Môj tip je, že to súvisí so všeobecným pocitom odporu voči tomu, ako sa využívajú verejné výdaje, ktoré nejdú vždy tam, kam by mali,“ uviedol Lemaître. „V takejto atmosfére potom trpia aj eurofondy,“ dodal francúzsky úradník.

Keď sa spochybňujú prínosy eurofondov, často sa za príklad dáva jeden z najchudobnejších talianskych regiónov Mezziogiorno. Ide o región s najväčšou finančnou podporou z kohéznej politiky. Podľa Lemaître je ale dôvodom zaostávania juhotalianského regiónu skutočnosť, že vláda v Ríme Mezzioggiornu výrazne obmedzila vlastné investície. „To znamená, že snaha, ktorá prichádza z rozpočtu EÚ je neutralizovaná investičnými škrtmi na národnej úrovni,“ hovorí Lemaître.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press