Slováci nie sú xenofóbni od prírody. Príbehy cudzincov mažú predsudky

Otvorenie letnej školy slovenského jazyka a kultúry v aule Univerzity Komenského v Bratislave. [TASR/Dano Veselský]

Experti odkazujú samosprávam, že sa informovania o cudzincoch nemajú obávať. Naopak, proaktívne prepájanie obyvateľov mesta aj fungujúce iniciatívy z Bratislavy, Trnavy, či Košíc dokážu pri predchádzaní konfliktov výrazne pomôcť.

Vek migrácie pretrvá a v komunikácií s verejnosťou sa neoplatí ju ignorovať. To bolo základné posolstvo panelu v rámci záverečnej konferencie programu KapaCITY.

„Prvá dobrá správa je, že Slováci nie sú xenofóbni od prírody,“ hovorí Diana Dobrucká, konzultantka z agentúry Neuropea. Ako príklad uvádza situáciu v meste Gabčíkovo. To ešte v roku 2004 spolunažívalo s cudzincami v ich komunite pozitívne – dokonca spolu hrávali futbal, prízvukuje expertka. O jedenásť rokov neskôr už obyvatelia spisovali petíciu proti umiestneniu utečencov v ich samospráve. Čo sa za dekádu zmenilo?

Podľa účastníkov panelu zohralo veľkú úlohu spravodajstvo. „Ešte v roku 2014 bola migrácia okrajovou témou,“ uviedla Dobrucká. „O niekoľko mesiacov to už nebolo pravdou.“

Prelomovým bol práve rok 2015, kedy mediálny priestor venovaný téme migrácie výrazne narástol. Nad pozitívnymi zmienkami a problematike prisťahovalectva ale prevládali tie negatívne. Podľa Dobruckej ministerstvá a úrady informovali neutrálne, no nosičmi negatívnych správ boli samotní politici.

Samosprávy sa pomaly zoznamujú so svojimi cudzincami

Projekt KapaCity pomáha samosprávam pochopiť, ako pristupovať k cudzincom na svojom území. Je to skôr maratón ako šprint, hovorí Elena Gallová Kriglerová.

Komunikácia ako prevencia

Panelisti a panelistky sa zhodli na tom, že najhoršou voľbou je prenechať mediálny priestor xenofóbnym prejavom. „Treba sa pripraviť aj na negatívne reakcie. Ale netreba sa tej témy vzdávať,“ myslí si Dobrucká.

Proti strachu z informovania o citlivej problematike vystúpil aj Jan Janoušek, špecialista na integráciu cudzincov z Magistrátu hlavného mesta Praha. „Hlavné je nebáť sa toho. Podľa našich skúseností sa pozitívne signály raz pozitívne vrátia.“

Výsledkom dobrej stratégie môže byť najmä prevencia vzniku konfliktných situácií v komunitách, ktoré prichádzajú do styku s cudzincami.

„Samosprávy doteraz iba reagovali na vzniknutý problém,“ vysvetľuje Dobrucká. „Pozitívna komunikácia ale nie je samoúčelná. Je to príprava aj na eventuálnu krízovú situáciu.“

Na prípadné problémy spojené s integráciou je podľa nej potrebné mať pripravené komunikačné argumenty. K tomu môže napomôcť napríklad príručka o tom, ako komunikovať tému migrácie na lokálnej úrovni.

„Negatívne postoje verejnosti voči migrantom sú hrozbou pre implementáciu a rozvoj integračnej politiky,“ hovorí Janoušek. „Môže to podkopať celé naše úsilie.“

Podľa Janouška totiž existuje rozpor medzi všeobecným vnímaním témy migrácie a každodennou osobnou skúsenosťou ľudí s cudzincami v ich komunite. Pozitívne informovanie o osobných príbehoch migrantov, žijúcich priamo v komunitách, tak vedie k všeobecnému zlepšeniu nálad v samospráve.

Komunikácia je však dôležitá aj z druhej strany. „Negatívne prejavy zo strany migrantov môžu byť spojené aj s tým, že nemajú informácie o meste,“ myslí si Janoušek. „Je dôležité, aby aj oni vnímali, že mesto s nimi komunikuje a rieši ich problémy.“

Čo však urobiť v prípade, že konflikt už nastal? „Treba ľudí spájať,“ myslí si Nina Galanská z Nadácie Milana Šimečku. „Strach je legitímna vec, s ktorou vieme pracovať.“

Odporúča napríklad zavolať si za okrúhly stôl predstaviteľov domácich obyvateľov aj cudzincov a dať im priestor zdieľať svoje emócie a hľadať spoločné riešenia.

EURACTIV Podcast | Meššová: Cudzinci sa integrujú do komunity, pomôcť im môžu samosprávy

Informácie sú kľúčová vec, s ktorou môžu samosprávy cudzincom žijúcim na Slovensku pomôcť, aby sa nemuseli spoliehať na kamarátov v úlohe „súkromného integračného pracovníka“ alebo na nespoľahlivé anekdotické informácie z Facebooku, hovorí BARBORA MEŠŠOVÁ z Ligy za ľudské práva.

Ako komunikovať o migrácii?

Podľa Dobruckej je kľúčom k úspešnej stratégií autenticita. „Treba byť o téme naozaj presvedčení a transparentne komunikovať aj negatívne veci, aby sme boli uveriteľní,“ odporúča Dobrucká.

Panelisti a panelistky zdôrazňovali aj potrebu vytvorenia správneho modelu, šitého na mieru konkrétnej samospráve. „Je to o dátach a informáciách. Je treba vedieť čo najviac o obyvateľoch, o ich hodnotách a strachoch,“ hovorí Galanská.

Jej ďalším odporúčaním bolo sústrediť sa na tých, ktorí nemajú voči téme migrácie silne vymedzené postoje a zdôrazňovať spoločné príbehy migrantov a majoritného obyvateľstva v komunite.

Dobrucká tiež pripomenula dôležitosť citlivého slovníka. „Ekonomický migrant je záporný výraz,“ objasnila. Až 70 percent Slovákov má totiž s týmto pojmom spojené negatívne pocity. „Nazývajme ich radšej zahraničnými zamestnancami alebo pracovnou silou.“

Dobrým komunikačným partnerom pre samosprávu tak môže byť aj firma, ktorá pracovníkov z cudziny zamestnáva. Vhodne zvolenou stratégiou môže takýto podnik k susedskej integrácii výrazne prispieť.

Dobré príklady

Prezentované príklady projektov zo samospráv sa sústredili na naprávanie predstáv o migrantoch, ktorú obyvatelia získali z médií a vytváranie osobných skúseností so skutočnými obyvateľmi mesta alebo obce. Pozitívne vyzdvihnutý bol napríklad spoločný obed cudzincov, aktívne angažovaných v komunite, s primátorom mesta Bratislava Matúšom Vallom.

Mesto Trnava zase zdieľa príbehy cudzincov žijúcich v ich meste cez rádiový program Cudzinci v Trnave a rozhovory v radničných novinách.

Projekt Som Košičan/Som Košičanka mal zase za cieľ ukázať, že samospráva si zakladá na rozmanitosti. K tomuto cieľu prispel aj Polievkový festival, kde mali obyvatelia príležitosť nadviazať vzťahy s migrantmi prostredníctvom prezentácie ich národnej kuchyne.