Slovenské úrady sa o tému zeleného verejného obstarávania nezaujímajú

Výjazdové zasadnutie vlády vo Fiľakove v máji 2018 [FB Fiľakova]

Len menej ako 7 percent zákaziek zohľadňuje environmentálne kritériá. A iba štvrtina štátnych a samosprávnych inštitúcií sa vôbec unúvala informovať o zelenom verejnom obstarávaní.

Podiel zelených verejných zákaziek na celkovom počte zákaziek dosiahol vlani na Slovensku iba 3,25 percenta. Ich hodnota na celkovej hodnote tendrov bola 6,43 percenta.

Uvádza to informácia o implementácii Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie v Slovenskej republike na roky 2016-2020, ktorú vzala vláda na vedomie v stredu 27. júna. Informácia je za rok 2017.

Ministerstvo životného prostredia údaje zisťovalo prostredníctvom dotazníkov zaslaným ústredným orgánom štátnej správy, medzi ktorými sú aj ministerstvá, ako aj samosprávam, teda obciam, mestám a krajom. V materiáli sa však sťažuje na „nízku úroveň návratnosti vyplnených dotazníkov, ktorá dosiahla úroveň iba 25,3 percenta“. Pripisuje ju „administratívnej záťaži, ktorá je spojená so získavaním údajov potrebných na vyplnenie dotazníka“.

Za dôvod nízkeho podielu zelených zákaziek označuje „nestabilitu personálnych zdrojov a častú fluktuáciu pracovníkov vo verejnej správe zodpovedných za oblasť verejného obstarávania“.

Stačí jedno environmentálne kritérium

Dokument definuje zelené verejné obstarávanie ako také, „v rámci ktorého sú do procesov a postupov obstarávania zahrnuté environmentálne aspekty“. Pre to, aby bol tender označený za „zelený“, musí splniť len jednu z environmentálnych charakteristík definovaných Európskou komisiou.

Od zelenej zákazky si ministerstvo sľubuje, že prispeje k efektívnemu hospodáreniu štátu, k zmierňovaniu dôsledkov klimatických zmien a k ich predchádzaniu, ako aj k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľstva.

Slovensko naďalej bojuje so znečisteným ovzduším. Nepomáhajú ani eurofondy

Slovensko aj napriek desiatkam miliónov eur z fondov Európskej únie prekačuje limity EÚ pre škodlivé látky v ovzduší na ochranu zdravia. Financovanie zlepšovania kvality ovzdušia podľa štúdie Najvyššieho kontrolného úradu nemožno považovať za efektívne.

Najvyšší kontrolný úrad minulý týždeň zverejnil …

Envirorezort podotýka, že „v akčnom pláne Európskej únie pre obehové hospodárstvo je považované za jeden z kľúčových politických nástrojov prechodu hospodárstva na tzv. obehový model a EÚ ho aktívne podporuje a presadzuje prostredníctvom politiky udržateľnej výroby a spotreby“.

Vládny materiál zároveň vysvetľuje, že „získanie najvyššej úžitkovej hodnoty nemusí nevyhnutne znamenať orientáciu na najlacnejšiu ponuku“.

Ďaleko od 50-percentného cieľa

V roku 2015 sa na Slovensku obstarávalo za 5,2 miliardy eur, čo predstavovalo 6,6 percenta HDP. Akčný plán pre zelené verejné obstarávanie na roky 2016-2020, ktorý schválila vláda v roku 2016,  určuje „strategický cieľ dosiahnuť 50-percentný podiel zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov.“ Pre orgány samosprávy je zelené verejné obstarávanie len odporúčané.

Materiál prerokovaný vládou v stredu konštatuje, že „strategický cieľ… nebol v roku 2017… dosiahnutý“.

Štát aj samosprávy dokonca v roku 2017 obstarávali nazeleno celkovo ešte menej ako v roku 2016. Počet zelených zákaziek klesol o 0,25 percentuálneho bodu, ich hodnota o 1,47 percentuálneho bodu.

Slovensko podľa analýzy OECD stagnuje dlhodobo. V roku 2012 dosahoval podiel zelených zákaziek na celkovom počte zákaziek 5 percent.

Slabá návratnosť dotazníkov

Envirorezort pri oslovovaní štátnych a samosprávnych inštitúcií narazilo na celkový nezáujem o tému verejného obstarávania.

Rozposlal 1 446 dotazníkov, vyplnených sa mu ich vrátilo len 366, čo predstavuje 25,3-percentnú návratnosť. Z piatich samosprávnych krajov odpovedalo len päť, zo 140 miest len 13. Na žiadosť ministerstva životného prostredia o informácie dokonca nereagovali ani 4 z 10 jemu podriadených subjektov.

Ochrana životného prostredia potrebuje systémové zmeny

V roku 2030 by sme mali skládkovať len 10 percent komunálneho odpadu, píše autor novej Envirostratégie.

Ministerstvo chce byť pritom „dobrým príkladom environmentálneho správania sa verejnej inštitúcie“, píše v materiáli. V roku 2018 preto upravilo svoj interný predpis o verejnom obstarávaní tak, aby pri obstarávaní vozového parku, informačných technológií a kancelárskeho papiera boli povinné environmentálne charakteristiky.

Systémové riešenie vidí materiál v „kontinuálnom vzdelávaní a zvyšovaní informovanosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov o konkrétnych prínosoch zeleného verejného obstarávania a možnostiach uplatňovania environmentálnych charakteristík a ich správnej aplikácii v praxi“. K väčšiemu objemu dát sa chce dostať prostredníctvom „jednotnej evidencie zelených zákaziek v jednotlivých typoch obstarávania“.

Zmení to novela zákona?

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) vkladá nádej aj do novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v máji predložil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ministerstvo a ÚVO spolupracujú.

„Už sme si prepojili analytické jednotky a teraz dizajnujeme celý mechanizmus pre zefektívnenie verejného obstarávania, aby cena nebola hlavným určovateľom výhodnosti tovaru alebo služby.“ Toto je potrebné nastaviť celoplošne,“ povedal Kurilla v májovej diskusii Café Európa.

Napríklad pri automobiloch chce envirorezort dosiahnuť, aby verejné obstarávania zohľadňovali ich celý životný cyklus. Ministerský Inštitút environmentálnej politiky vypočítal, že pri jeho zohľadnení je lacnejšie obstarať elektromobily ako autá so spaľovacími motormi.

„Celkové náklady ekologických áut sa s rastúcim počtom najazdených kilometrov približujú štandardnému, od 160 tis. km je elektromobil najvýhodnejší. Napriek nízkej kúpnej cene sa štandardné auto postupne stáva ekonomicky najmenej výhodnou alternatívou. Nákladovo najvýhodnejší pri dlhodobej prevádzke je elektromobil, ktorý má najnižšiu jednotkovú cenu jazdy,“ napísal inštitút v analýze zverejnenej v marci 2018.

Vedie Benelux a Severania

Cieľ 50 percent, ktorý si pre rok 2020 stanovilo Slovensko, určila ako nepovinný Európska komisia ešte pre rok 2010. Spravila tak už v roku 2008.

Na základe hodnotenia z roku 2011 však skonštatovala, že „sa zdá, že 50-percentný cieľ nebol splnený.“ Štúdia za roky 2009-2010 uvádza, že všetky environmentálne charakteristiky zohľadňovalo 26 percent zmlúv podpísaných verejnými inštitúciami v Únii. Avšak až „55 percent zmlúv obsahuje aspoň jedno kritérium“ zeleného verejného obstarávania z kritérií definovaných Komisiou. „Nejaká forma zeleného verejného obstarávania sa realizuje na širokej škále,“ hodnotí Komisia.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Aj spomínaná štúdia zohľadňuje však len tie štáty, z ktorých prišla odpoveď. Medzi štyri krajiny s najlepšími výsledkami v obstarávaní nazeleno zaradila európska exekutíva Belgicko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. Tie uplatnili environmentálne kritériá v 40 – 60 percentách tendrov v rokoch 2009-2010. Štátov, ktoré sa pohybovali pod 20 percentami, bolo 12.

Slovensko je pod týmto stropom aj po ôsmich rokoch.