Slovenskí farmári si prenajímajú pôdu za najnižšie ceny v celej Únii

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Priemerná cena nájomného za hektár poľnohospodárskej pôdy je na Slovensku 57 eur. V priemere sa v EÚ platia za prenájom pôdy štvornásobné sumy. V Taliansku si farmári prenajímajú pôdu za pätnásťnásobne vyššie ceny ako slovenskí roľníci. Z celkovej výmery je pritom v prenájme až 91 percent slovenskej agrárnej pôdy, čo je najvyšší podiel v EÚ.

Slovenskí farmári v priemere za prenájom hektára poľnohospodárskej pôdy platia 57 eur. Je to vôbec najnižšia cena za prenajatú pôdu v celej Európskej únii. Vyplýva to z najnovších údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

Zo štyroch slovenských regiónov (NUTS 2 regióny) je nájom pôdy najnákladnejší v Bratislavskom kraji – 91 eur za hektár. Nasleduje Západné Slovensko (81 eur), Východné Slovensko (36 eur) a Stredné Slovensko (35 eur).

Štatistiky ukazujú, že rozdiely v cenách za prenájom pôdy sú v EÚ obrovské. Úplne najviac za pôdu platia talianski „agricoltori“ a holandskí „boeren“. Hektár poľnohospodárskej pôdy ich v oboch prípadoch v roku 2019 v priemere vyšiel až na 818 eur, no o rok neskôr Taliani platili ešte o 20 eur viac.

Oproti slovenským roľníkom ich tak pôda stojí takmer pätnásťkrát viac. V priemere sa v EÚ prenajíma hektár poľnohospodárskej pôdy približne za 260 eur (ide o približnú hodnotu, pretože údaje z troch krajín chýbajú), čiže za viac než štvornásobnú cenu ako na Slovensku.

Eurostat vykazuje priemerné ceny súhrnne za ornú pôdu a trvalé trávne porasty. Neprekvapivo, ceny ornej pôdy sú oproti pasienkom vyššie v celej Únii.

Ceny nájmov za poľnohospodársku pôdu sú pre slovenských poľnohospodárov ešte dôležitejšie než v iných krajinách. Podľa údajov Informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva (FADN) z roku 2018 je totiž z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy prenajatej až 91 percent. To je, opäť, najvyššie číslo v Únii. Priemer EÚ je 56 percent.

Slovenské agroministerstvo od roku 2018 každoročne zverejňuje priemerné ceny nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy podľa jednotlivých katastrálnych území. Takzvanú „obvyklú výšku nájomného“ zisťuje na základe informácií od poľnohospodárov, ktorí podľa zákona musia okresné úrady informovať o dohodnutej sume za prenajaté pozemky.

Podľa zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy z roku 2018 zmluvy medzi majiteľom a záujemcom o pôdu už musia obsahovať informáciu o „obvyklej“ cene. Úprava legislatívy má chrániť majiteľov, aby svoje pozemky neprenajímali pod cenu.

Nižšia cena pôdy

Podľa údajov Eurostatu zároveň platí, že na Slovensku sa poľnohospodárska pôda nakupuje a predáva za jednu z najnižších cien v EÚ. Hektár poľnohospodárskej pôdy stojí 3 789 eur. Menej platia za nákup pôdy len Chorváti (3 295 eur) a Estónci (3 461 eur).

Naopak, poľnohospodárska pôda stojí najviac Holanďanov – v priemere takmer až 70 tisíc eur za jeden hektár. Tamojší farmári tak nakupujú pôdu skoro dvadsaťkrát drahšie ako tí slovenskí.

Keď sa na ceny pozrieme z regionálneho pohľadu, úplne najdrahšia pôda je v Španielsku na Kanárskych ostrovoch, kde hektár pôdy stojí viac ako 120 tisíc eur.

Priemerná cena hektára poľnohospodárskej pôdy v EÚ sa šplhá k 13 tisícom eur. Táto suma je ale zrejme o niečo vyššia, keďže v štatistikách chýbajú údaje z krajín, kde budú ceny vyššie ako priemer EÚ.

Aké sú dôvody?

Vysvetľujúci text Eurostatu aj stručne naznačuje dôvody cenových rozptylov v cene pôdy medzi jednotlivými krajinami či regiónmi.

Medzi hlavné faktory patrí veľkosť výmery poľnohospodárskej pôdy, národná pôdna legislatíva, klimatické podmienky, kvalita a svahovitosť pôdy, zavlažovacia infraštruktúra, ako aj národné špecifiká na trhu s pôdou – napríklad, či v danej krajine nie je významný podiel pôdy v rukách zahraničných vlastníkov.

Zmena musí vyrásť z pôdy

Dočká sa naša pôda konečne právnej ochrany zo strany Európskej únie? Európska komisia novou stratégiou pre pôdu po ôsmich rokoch opäť otvára diskusiu o spoločných pravidlách ochrany pôdy, ktoré v minulosti stroskotali na nezáujme členských štátov.

Podľa FADN cenu poľnohospodárskej pôdy ovplyvňuje aj štruktúra poľnohospodárskej produkcie a to, aká je konkurencia medzi miestnymi farmármi. V oblastiach so silným ovocinárstvom a vinárstvom sú ceny za vhodnú pôdu oveľa vyššie ako napríklad vo vysokohorských, pasienkových oblastiach.

Opačne platí, že ceny pôdy napovedajú, v akom stave je poľnohospodárska produkcia v jednotlivých regiónoch a štátoch. „Ak je napríklad nájomné za pôdu vysoké, dá sa predpokladať, že (v danej oblasti) bude poľnohospodárstvo ziskové a bude tam aj dostatok poľnohospodárov so záujmom o prácu na pôde. Nízke nájmy ale naznačujú, že (daná oblasť) má len malý potenciál na ziskové využitie pôdy,“ píše sa v správe FADN.

 Partner  

Sledujte

 

Newsletter