Agrosektor v Európskej únii by mal dostať o päť percent menej ako doteraz. Škrty v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa očakávali.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vníma návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 s veľkým znepokojením. Uviedla to pre TASR hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Európska komisia predstavila 2. mája svoj návrh budúceho Viacročného finančného rámca. Výskum, vývoj a technológie, zahraničná pomoc či bezpečnosť a ochrana hraníc dostanú v nasledujúcom rozpočtovom období viac peňazí.
Komisia však musela vymyslieť, ako „zaplátať dieru“ vo výške 12 miliárd eur, ktorá vznikne po brexite. Stavila na „férové rozdelenie bolestivých škrtov“ a vyváženú kombináciu zníženia výdavkov a zvýšenia príspevkov.
Škrty sa budú týkať práve poľnohospodárstva, na ktoré exekutíva vyčlenila 365 miliárd eur – o päť percent menej ako v rámci predchádzajúceho rozpočtu.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) „nevníma (túto zmenu) pozítivne“.
5 percent
„Pri schvaľovaní definitívnej podoby rozpočtu bude ešte záležať napríklad aj od toho, ktoré krajiny dostanú menej peňazí, a aký presný výpadok bude pre ne týchto 5 percent znamenať,“ vysvetlila Holéciová.
Podľa nej sa už objavili správy, že prihliadať by sa malo aj na migračnú politiku danej členskej krajiny.
„Finančne silné západoeurópske krajiny pravdepodobne nebudú mať problém dorovnať si tento výpadok z vlastných, národných zdrojov,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho. Podľa neho bude záležať, akým spôsobom sa s tým vysporiada Slovensko, a či pre agrosektor uvoľní vlastné finančné prostriedky.
Priame platby
Slovenskí poľnohospodári nie sú spokojní ani so súčasným stavom Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), ktorej pravidlá nevyhovujú práve krajinám strednej a východnej Európy.
Napríklad úroveň priamych platieb (nástroja CAP na podporu európskych farmárov) je v rámci Únie rozdielna. Slovenskí poľnohospodári nedostávajú sú ba úrovni 78 percent priemeru výšky platieb v Únii.
Bratislavská deklarácia
Slovenskí poľnohospodári by chceli mať silný rozpočet, ktorý by zabezpečil ich stabilné príjmy. Aj preto snažia intenzívne zapájať do diskusií a príprav budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky.
SPPK iniciovala Bratislavskú deklaráciu, ktorú dodnes podpísali agropotravinárske samosprávy desiatich krajín strednej a východnej Európy. Spoločne požadujú stabilnú, silnú a zjednodušenú poľnohospodársku politiku po roku 2020.
„V Bratislavskej deklarácii sa okrem iného hovorí o tom, že požadujeme udržať silný rozpočet CAP a dosiahnuť spravodlivé a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských krajinách EÚ,“ doplnila Holéciová.
