Vo vrcholovom vedení veľkých firiem v Európe zastávajú ženy sotva sedminu pracovných pozícií. Na Slovensku má zmenu k lepšiemu priniesť nový zákon, ktorý tento týždeň schválila vláda. Niektoré podniky sa však obávajú byrokracie.
Stretnúť ženu, prípadne aj viaceré, na zasadaní vrcholového vedenia firmy, je ešte aj v 21. storočí pomerne vzácne. Obzvlášť v technických odboroch a v súkromnom sektore. Podľa dát Európskej komisie je iba 13,7 percenta vedúcich pozícií najväčších spoločností na burze v súčasnosti obsadených ženami.
Novou legislatívou si preto dal štát za cieľ dopomôcť k zlepšeniu rovnosti vo vrcholových orgánoch firiem, ktoré pôsobia na európskom trhu.
„Kótované spoločnosti by mali pre menej zastúpené pohlavie, v praxi sú to v súčasnosti najmä ženy, dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie medzi členmi predstavenstiev a dozorných rád. Verejný charakter týchto spoločností predstavuje relevantný dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované vo väčšom rozsahu,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR v predkladacej správe.
Ako pre EURACTIV Slovensko doplnila jeho hovorkyňa Miriama Gašparíková, návrh zákona bol v týchto dňoch doručený do Národnej rady SR. Parlament ho má prerokovať v prvom čítaní v septembri. Následne v októbri má byť prerokovaný v druhom a treťom čítaní a účinnosť nadobudnúť od 28. decembra 2024.
Kontrolu prevezme rezort práce
Na novom zákone spolupracuje aj ministerstvo práce. Znenie vychádza z transpozície Smernice EÚ o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi v takzvaných kótovaných spoločnostiach.
Kótovaná spoločnosť je podnik so sídlom v členskom štáte Únie, ktorého akcie sú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.
Fungovať to bude nasledovne: spoločnosti musia raz ročne nahlásiť rezortu práce, aké majú rodové zastúpenie vo svojich vrcholových orgánoch. Do roku 2026 to má byť minimálne 40 percent vrcholových nevýkonných riadiacich pozícií, alebo 33 percent, ak sú súčasťou aj výkonné funkcie. Ministerstvo následne uverejní každý rok zoznam spoločností, ktoré ciele smernice dosiahli.
Ak to firma nedodrží, musí informovať ministerstvo o opatreniach, ktoré prijíma na dosiahnutie cieľa. Za nesplnenie informačnej povinnosti môžu byť pokutované.
Nová povinnosť sa nevzťahuje na mikropodniky, malé a stredné podniky. Oficiálny zoznam ani počet dotknutých firiem zatiaľ nie je známy. „Presné číslo má dodať rezortu ministerstvo práce, s ktorým sme spolupracovali na návrhu zákona,“ uviedla Gašparíková. Rezort práce pre EURACTIV Slovensko uviedol, že v súčasnosti komunikuje s burzou cenných papierov, aby identifikovala konkrétne firmy.
Redakcia preto oslovila zamestnávateľské a priemyselné zväzy združujúce najväčších hráčov na slovenskom trhu s otázkami, ako novinku vnímajú a či sú na ňu pripravení.
Medzi jednotlivými zamestnávateľmi sú na túto tému rozličné pohľady. „Na jednej strane sú názory, že uvedená rozmanitosť vo vedení by mohla byť pre firmu prínosom, keďže ženy prinášajú do vedenia nové pohľady a skúsenosti, ktoré sú často odlišné od tých mužských,“ vysvetľuje Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).
Na druhej strane sú obavy podnikateľov z novej byrokracie a administratívnych nákladov. „Sú aj názory, že do vnútorných procesov firmy by nemali formou regulácií zasahovať externé subjekty a prikazovať im, ako zložené má byť vedenie spoločností,“ dodáva AZZZ.
Firmy sa obávajú byrokracie, Komisia pomalosti
Na pozitívny vplyv rodovej vyváženosti a pôsobenia žien ako líderiek poukazuje Komisia, Svetové ekonomické fórum vo svojej pravidelnej správe Global Gap Index či Americká obchodná komora. Podľa poradenskej spoločnosti PwC by dokonca zvýšenie miery zamestnanosti žien na Slovensku viedlo k nárastu národného HDP o tri percentá. Spoločnosti okrem toho musia čoraz intenzívnejšie rozvíjať, ako aj vykazovať, že zodpovedne podnikajú a dodržujú takzvané princípy ESG (environmentálne, sociálne a riadiace faktory), ktorých súčasťou je aj rodová rovnosť na pracovisku.
Komisia argumentuje tým, že doteraz opakovane podporovala zlepšenie rodovej rovnosti vo firmách odporúčaniami a nechávala problematiku na sebareguláciu firiem. Pokrok pri zvyšovaní zastúpenia žien vo vrcholových orgánoch spoločností však postupuje veľmi pomaly – v minulých rokoch sa dosiahlo priemerné ročné zvýšenie iba o 0,6 percentuálneho bodu.
Keďže najvýraznejší pokrok zaznamenala v tých štátoch, ktoré zaviedli záväzné opatrenia, rozhodla sa pre vypracovanie smernice, inak by priblíženie sa rodovej vyváženosti trvalo niekoľko desaťročí.
Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov, však trvá na tom, že je v záujme každého rozumného zamestnávateľa vážiť si svojich zamestnancov a snažiť sa zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre výkon ich práce. Nový zákon vníma ako ďalšiu byrokratickú záťaž pre firmy, ktoré budú musieť vykonávať rozsiahlejšie administratívne a organizačné úkony.
„Tieto požiadavky nielenže obmedzujú slobodu podnikania, ale zároveň môžu negatívne ovplyvniť produktivitu práce v dotknutých spoločnostiach a výkonnosť celého podnikateľského sektora. Existuje aj riziko, že spoločnosti, ktoré by v budúcnosti zvažovali vstup na regulovaný trh a obchodovanie svojich akcií, budú od takýchto krokov odrádzané,“ dodáva Hošták.
Naopak, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy v zmene veľký problém nevidí. Generálny sekretár Andrej Lasz zhodnotil, že smernica má naučiť firmy, ako pristupovať k výberovým konaniam, aby boli rodovo vyvážené. To je síce spojené aj s povinnou administratívou, smernica ju však vyžaduje len do roku 2038.
„Treba povedať, že väčšina spoločností, na ktorých sa smernica vzťahuje, už obdobné pravidlá dodržiava interne, takže si nemyslíme, že by to malo spôsobiť zásadnejší problém,“ zdôraznil Lasz.
Rodová rovnosť pre zodpovednejšie podnikanie
Európsky parlament 22. novembra 2022 schválil smernicu, ktorá má zabezpečiť, aby vo vedení vrcholových firiem kótovaných na európskej burze bolo vyššie zastúpenie žien. Momentálne ju členské štáty začleňujú do národných legislatív.
Tento zámer je tiež súčasťou záujmu podporovať na území Únie zodpovednejšie podnikanie. To v súčasnosti zahŕňa aj princípy ESG, teda okrem dôrazu na udržateľnosť a transparentnosť aj starostlivosť o zamestnancov vrátane opatrení na dosiahnutie rodovej rovnosti.
Podľa legislatívy Európskej únie bude dokazovanie férovejšieho podnikania pre mnohé firmy od budúceho roka aj povinné, pokiaľ chcú dodržať Smernicu EÚ o podávaní správ o udržateľnosti podnikov (CSRD). Tá vyžaduje, aby veľké firmy pravidelne vypracúvali a zverejňovali, ako ESG rozvíjajú.