Slovensko by sa malo v roku 2021 stať pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry

Detail odevu nemeckého astronauta ESA, Alexandra Gersta. [EFE-EPA]

Po piatich rokoch spolupráce s agentúrou sa Slovensko muselo rozhodnúť. Kým predchádzajúca vláda mala problém najmä s poplatkami komplexnejšieho členstva, súčasný rezort školstva, vedy a výskumu hovorí, že sa pre ne v štátnom rozpočte vytvorí samostatná kapitola. Prízvukuje najmä nové možnosti pre slovenské firmy.

Vláda Slovenskej republiky na svojom poslednom zasadnutí (7. októbra) schválila mandát uchádzať sa o pridružené členstvo Slovenskej republiky v Európskej vesmírnej agentúre (ESA). Na rade sú teraz rokovania o podobe tejto medzinárodnej zmluvy, ktoré odštartovali včera (8. októbra). Výslednú dohodu bude ešte schvaľovať vláda a následne aj parlament.

Pridružené členstvo v ESA je poslednou etapou z trojice krokov, ktoré zaručujú plnohodnotné členstvo v agentúre. Hoci pre krajinu predstavuje členstvo istú finančnú záťaž, Slovensko ju začína vnímať v podobe dobrej investície s dôležitou pridanou hodnotou.

Eurokomisár Breton: Vesmír je silnou stránkou Európy, plánujeme miliardový fond aj novú raketu

Európska únia chce investovať viac peňazí do vesmírnych letov, satelitnej komunikácie a prieskumných misií, aby dokázala držať krok s kozmickými programami Spojených štátov a stále ctižiadostivejšej Číny.

Podľa štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brockovej týmto spôsobom Slovensko „ubezpečilo partnerov o našom serióznom záujme a kompetencii Slovenska v oblasti vesmírnych aktivít“.

Štátny tajomník ministerstva školstva, vedy a výskumu Ľudovít Paulis vysvetlil, že pre krajinu to znamená aj to, že sa „slovenské firmy sa budú môcť zapojiť do transformácie ekonomiky z výrobnej sféry na ekonomiku založenú na výskume a inováciách“.

„Slovenské firmy získajú možnosť byť dodávateľmi alebo subdodávateľmi dodávateľov ESA. Je to možnosť pre softvérové firmy, start-upy, ale aj firmy z oblasti automobilového či leteckého priemyslu,“ ozrejmil štátny tajomník, zodpovedný za  vedu, výskum a inovácie.

Európska vesmírna agentúra (ESA) združuje 19 členských krajín Európskej únie, vrátane celej Vyšehradskej skupiny okrem Slovenska, a tiež Spojené kráľovstvo, Nórsko a Švajčiarsko. Kanada, Lotyšsko a Slovinsko sú zatiaľ pridruženými krajinami.

Peniaze sa našli

Krajiny, ktoré sa chcú stať riadnym členom ESA, čakajú tri etapy prípravy. Najskôr sa medzi krajinou a ESA podpisuje dohoda o spolupráci. V tejto fáze má štát len minimálne náklady. Za Slovensko takúto dohodu s ESA podpísal ešte v apríli roku 2010 vtedajší minister školstva Ján Mikolaj.

Ak chce krajina s ESA spolupracovať v intenzívnejšej miere, podpisuje ďalšiu dohodu, pričom sa stáva tzv. spolupracujúcim štátom. Už tento druh zapojenia umožňuje spoločnostiam so sídlom v krajine zúčastňovať sa na obstarávaniach, ktoré ESA organizuje. Krajina sa zároveň môže zúčastniť na celom programe agentúry, s výnimkou Programu základného technologického výskumu.

Slovensko takto s ESA spolupracuje od februára 2015. Dohodu podpísal vtedajší minister školstva, Juraj Draxler. Okrem Slovenska v tejto forme spolupracuje s agentúrou ďalších osem krajín.

Rezort školstva v roku 2015 deklaroval, že Slovensko sa bude môcť „plnohodnotne podieľať na vesmírnych aktivitách programu EÚ Horizont 2020, ako aj na strategických projektoch európskej globálnej satelitnej navigácie Galileo a sledovania Zeme Copernicus“. Zároveň sa zaviazalo vyčleniť približne 7,5 milióna eur na obdobie rokov 2015 – 2020 na financovanie slovenských kozmických projektov, a to pod organizačným dohľadom ESA.

Sústava družíc Galileo sa rozširuje na 26, jedna ponesie meno slovenského žiaka

Európska únia sa 25. júla z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane pokúsi vypustiť na obežnú dráhu ďalšie štyri družice zo sústavy Galileo. Tie umožnia, aby najpresnejší navigačný systém na svete zvýšil presnosť svojich lokalizačných služieb.

Aj keď sa finančný príspevok príslušnej krajiny v tejto fáze zvýšil, je stále o čosi nižší ako finančný príspevok riadneho členského štátu. ESA je totiž v plnej miere financovaná z každoročných príspevkov národných vlád, ako aj z príspevkov Európskej únie, ktorá prispieva najviac.

Aký veľký je príspevok opäť záleží na krajine. Štáty majú totiž zvyčajne svoje vlastné vesmírne programy, a preto sa ich organizačná a finančná spolupráca s ESA odlišuje. Napríklad francúzska vesmírna agentúra CNES má celkový rozpočet viac ako dve miliardy eur, z čoho sa 755 miliónov predstavuje priamy finančný príspevok pre ESA.

Podľa rezortu školstva by plnohodnotné členstvo pre Slovensko zahŕňalo povinný príspevok v hodnote približne troch miliónov eur ročne a voliteľné príspevky, ktoré experti vyčíslili na približne ďalších päť miliónov ročne.

Práve financie mali byť doterajšou prekážkou slovenského zapojenia. Ministerstvo školstva ale tentokrát uisťuje, že sa mu podarilo presvedčiť rezort financií a slovenské poplatky budú hradené nielen za tento rok, ale v štátnom rozpočte bude vytvorená aj samostatná položka na úhradu členského aj na nasledujúce roky.

Podľa minuloročnej analýzy rezortu školstva pôjde približne o tri milióny eur ročne, pričom experti odporúčali zvážiť možnosť financovania príspevku alebo jeho časti prostredníctvom štrukturálnych fondov.

Plnohodnotné členstvo zatiaľ počka

Na dohodu o spolupráci obvykle nadväzuje konkrétny Plán európskeho pridruženého štátu, tzv. Charta PECS. Ide o 5-ročný program základného výskumu a vývoja, ktorý sa zameriava na zlepšenie kapacity vesmírneho priemyslu v krajine.

Až po uplynutí päťročného obdobia môže krajina začať rokovania o pridruženom, alebo dokonca plnohodnotnom členstve, keďže dohoda o spolupracujúcom štáte automaticky vyprší. Slovensko sa teda členom ESA skôr stať nemohlo. Ešte minulý rok preto zvažovalo, či odštartovať nový päťročný cyklus, stať sa tzv. pridruženým členom alebo sa vybrať cestou plnohodnotného členstva.

V súčasnosti a pod novým vedením má Slovensko záujem len o pridružené členstvo, ktoré sa uzatvára na ďalšie obdobie piatich rokov. Na rozdiel od plnohodnotného členstva sa môže zúčastňovať len na základných aktivitách vykonávaných pod všeobecným rozpočtom a nezískava napríklad ani prístup k utajovaným informáciám bezpečnostného charakteru. Krajina je tiež oslobodená aj od jednorazového vstupného príspevku.

Pri vyhodnocovaní rizík, spojených s pridruženým členstvom, navyše rezort školstva konštatoval, že čerpanie slovenského príspevku v programoch ESA môže byť problematické. Programy si totiž „vyžadujú istý stupeň pripravenosti a predpokladajú konkurencieschopnosť slovenského vesmírneho priemyslu“. Dôležitou pridanou hodnotou je však dobiehanie trendu v stredoeurópskom regióne.

Počiatky hviezdnych vojen? Spojené štáty predstavili program vesmírnych ozbrojených síl

Americký viceprezident Mike Pence predstavil víziu šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa o vybudovaní nového, vesmírneho oddelenia amerických vojenských síl. Reagujú na progres Ruska a Číny.

Slovensko má vo výskume vesmíru veľmi dlhú tradíciu a aktívne sa podieľa aj na výskume vesmírnej fyziky a astronautike. Má dvoch kozmonautov, Čechoslováka Vladimíra Remeka, ktorý bol ako prvý nesovietsky a neamerický astronaut na vesmírnej misii v roku 1978 a Ivana Bellu, ktorý v roku 1999 strávil deväť dní na palube vesmírnej stanice MIR.

Prvú slovenskú vesmírnu družicu pod názvom skCUBE vyniesla na nízku obežnú dráhu Zeme indická nosná raketa v júni 2017. Nanosatelit s hmotnosťou približne jedného kilogramu sa však stal terčom kritiky Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, a to pre „spornú vedeckú relevantnosť“ Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorá družicu vyvíjala. Len dva týždne po vypustení došlo na skCUBE k poruche, čo značne zredukovalo možnosti jej využitia. V januári 2019 stratili vývojári s družicou spojenie úplne.

10 objavov, ktoré budú formovať Európu nasledujúcich 60 rokov

Pozrite si najprelomovejšie projekty, financované programom Horizont 2020, ktoré môžu zmeniť európsku spoločnosť.

Kompetencie vo vesmírnej agende sú na Slovensku rozdelené medzi rezorty školstva, dopravy, vnútra, zahraničných vecí, ale aj životného prostredia, a v menšej miere aj medzi rezorty obrany, financií, hospodárstva a rezort investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Podľa Koncepcie vesmírnych aktivít v Slovenskej republike po roku 2020, ktorú rezort školstva predstavil ešte za predchádzajúceho vedenia, je v slovenskom kontexte vesmírneho výskumu potrebné „sústrediť sa na voľné oblasti – „niches“, kde môžu byť slovenské subjekty konkurencieschopné a udržateľné“. Rezort pripomenul, že za hlavné oblasti s vysokým potenciálom spolupráce považuje ESA oblasť pozorovania Zeme, ktorého súčasťou sú lesníctvo, poľnohospodárstvo a ďalšie sektory pridružené k vesmírnym aktivitám, ako aj oblasť vzdelávania a školstva, kde sa dá spolupracovať na identifikácii nových projektov.

Partner

Philip Morris International