Slovensko by „za istých okolností“ mohlo podporiť nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ

Navrhovaný európsky rozpočet by mali posilniť tri nové zdroje – poplatok za nerecyklované plastové obaly (80 centov za kilogram), trojpercentný podiel na dani vybratej na základe spoločného konsolidovaného základu firemných daní (CCTB) a 20-percentný podiel na predaji emisných povoleniek. [Shutterstock]

Návrhy Európskej komisie na vytvorenie nových environmentálnych daní sú podľa materiálu ministerstva financií pre Slovensko finančne nevýhodné. Napriek tomu by za určitých okolností Slovensko mohlo ich zavedenie podporiť.

Európska komisia v máji predstavila svoj návrh budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027. Súčasťou návrhu je aj modernizácia systému takzvaných vlastných zdrojov príjmov.

Príjmy navrhovaného európskeho rozpočtu by mali obohatiť tri nové zdroje – poplatok za nerecyklované plastové obaly (80 centov za kilogram), trojpercentný podiel na dani vybranej na základe spoločného konsolidovaného základu  dane právnických osôb (CCTB) a 20 percent príjmov zo systému obchodovania s emisiami (ETS).

Tesne po zverejnení návrhu Komisie sa slovenský rezort financií pre portál euractiv.sk vyjadril, že dodatočné zdroje „vníma pozitívne“ ako aj prepojenie navrhovaných environmentálnych daní na ochranu životného prostredia. Súčasne vtedy pripomínal, že bude dôležitá analýza ich dopadov na slovenský rozpočet.

Jej výsledky teraz rezort zohľadnil v návrhu predbežného stanoviska slovenskej vlády k návrhu európskej exekutívy, ktorý predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

V dokumente ministerstvo „odporúča sústrediť sa na zrušenie rabatov, alebo ich zachovanie maximálne na úrovni navrhnutej Európskou komisiou“. „Za istých okolností“ by Slovensko mohlo podporiť návrh Komisie a zavedenie nových vlastných zdrojov.

Prispejeme viac

Slovensko by podľa prvotného odhadu rezortu financií malo do nového rozpočtu prispieť sumou 9,2 miliardy (v priemere 1,3 miliardy eur ročne). Na financovaní súčasného viacročného finančného rámca pre roky 2014 až 2020 sme sa podieľali čiastkou 5,8 miliárd eur (830 miliónov eur) ročne.

Zvýšenie slovenského príspevku je podľa ministerstva financií spôsobené najmä ekonomickou konvergenciou Slovenska k priemeru Únie, nárastom objemu európskeho rozpočtu a výpadkom v príjmoch rozpočtu EÚ po brexite.

Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

Keby systém vlastných zdrojov po roku 2020 pokračoval v nezmenenej podobe, Slovensko by sa na sedemročnom rozpočte podieľalo 9,3 miliardami eur. Rezort financií preto konštatuje, že navrhované zmeny majú z „globálneho pohľadu“ pre Slovensko „neutrálny charakter“.

Slovenské ministerstvo financií v predloženom materiáli skúma možné dopady všetkých zmien týkajúcich sa reformy systému vlastných zdrojov.

Sústreďme sa na zrušenie rabatov

„Najväčší pozitívny dopad z návrhu Európskej komisie má čiastočné zrušenie korekcií pre vybrané členské štáty EÚ. Podľa súčasných pravidiel by sa Slovensko podieľalo na ich financovaní až vo výške 340 mil. eur, podľa návrhu Komisie by to bolo iba 105 mil. eur.“

Spôsob, akým sa chce Komisia vysporiadať s korekciami, je napriek tomu „sklamaním“, nakoľko Slovensko dlhodobo presadzuje automatické zrušenie všetkých korekčných mechanizmov.

Komisia v máji však navrhla postupné znižovanie rabatov do roku 2025, čím chce predísť skokovému nárastu národných príspevkov členských krajín, ktoré majú tieto zvýhodnenia.

Korekcie sa navyše podľa rezortu „takmer s istotou“ vrátia v plnej výške prípadne vyššie ako doteraz. Pripomína, že súčasné zvýhodnenia si dotknuté členské štáty vyrokovali v rámci rokovaní v Rade EÚ, pričom dnes sú vôbec prvýkrát už súčasťou návrhu Komisie.

Pozitívny dopad pre Slovensko bude mať rovnako zníženie nákladov z výberu cla z 20 na 10 percent. Slovensko by síce odviedlo o 100 miliónov eur viac na cle, no ušetrilo by 140 miliónov eur na vlastnom zdroji, ktorý je založený na HND.

„Slovensko dlhodobo zastáva pozíciu, že jadrom vlastných zdrojov rozpočtu EÚ by mali byť príspevky členských štátov založené na výbere cla a HND, pričom Slovensko podporuje zníženie nákladov na výber cla (resp. ich návrat na pôvodnú úroveň 10 percent),“ stojí v materiáli.

Budúci dlhodobý rozpočet Únie: Aké riziká pre Slovensko vidí slovenská vláda?

Slovenský rezort diplomacie očakáva, že zmena pravidiel pre prerozdeľovanie peňazí z fondov EÚ bude pre Slovensko disproporčne vysoká. V rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci sa to bude snažiť zvrátiť. 

Mierne negatívny charakter by malo zjednodušenie súčasného zdroja, ktorý je založený na DPH. Jeho zameranie iba na tovary a služby, pre ktoré platí štandardná sadzba DPH podľa rezortu financií „umelo“ preferuje členské štáty, ktoré uplatňujú možnosť zníženej, super zníženej, resp. nulovej sadzby. Slovensko medzi ne nepatrí.

Zmeny zdroja, ktorý je založený na DPH, nepovažuje Slovensko za férové a navrhuje, aby sa uplatňoval tak ako doteraz alebo sa úplne zrušil.

Environmentálne dane sú pre Slovensko finančne nevýhodné

Dodatočné vlastné zdroje európskeho rozpočtu sú predmetom diskusie už dlhšiu dobu. Európska komisia chce, aby spoločná kasa nebola natoľko závislá na národných príspevkoch členských krajín. Navrhované zdroje by ročne podľa Bruselu mohli priniesť v priemere 22 miliárd eur.

Ministerstvo financií si tak posvietilo na dopady dvoch nových environmentálnych daní, ktoré európska exekutíva predstavila v rámci návrhu VFR po roku 2020. Analýza ukázala, že tento návrh je pre Slovensko „finančne nevýhodný“.

Európska daň z nerecyklovaných plastov? Slovensko ju „analyzuje“

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov eur ročne.

Podiel Slovenska na príjmoch zo systému obchodovania s emisnými povolenkami by podľa dokumentu prevyšoval celkový podiel slovenských príspevkov do európskej pokladnice až dvojnásobne.

Slovensko v roku 2015 zinkasovalo z aukcií emisných povoleniek 85 miliónov eur. Pri navrhovaných 20-percentných príjmoch z aukcií, by Slovensko do rozpočtu EÚ odviedlo 17 miliónov eur.

Ministerstvo píše, že Slovensko by za istých okolností tento návrh Komisie mohlo podporiť. Dodáva však, že presmerovanie časti výnosov z ETS do rozpočtu EÚ nemá motivačný charakter. Kvôli vysokej premenlivosti cien emisných povoleniek sú príjmy z nich nestabilné a ťažko predvídateľné.

Čo sa týka príspevkov z odpadu z nerecyklovaných plastových obalov, ich podiel by tesne prevyšoval celkový podiel slovenských príspevkov na celkovom rozpočte EÚ.

Ako sa píše v Programe odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020, Slovensko v roku 2013 vyprodukovalo 98 tisíc ton plastových obalov. Takmer polovica z nich (44 percent) neprešla recykláciou.

Súčasná vláda si vie predstaviť, že tento návrh Komisie podporí. „Slovensko by ale preferovalo, keby toto bremeno bolo prenesené na výrobcov obalov,“ píše ministerstvo.

Ak by prešiel návrh Komisie, podľa ktorého by členské krajiny platili 80 centov za kilogram nezrecyklovaného plastového odpadu, Slovensko by do európskej pokladnice prispelo sumou 35 miliónov eur.

Ohľadom firemných daní vládne skepticizmus

Rezort v materiáli zatiaľ neodhadoval dopady 3-percentnej dane vybranej na základe spoločného konsolidovaného základu firemnej dane.

O smernici CCCTB (Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb) sa však na európskej úrovni diskutuje už od roku 2011. Iniciatíva Komisie dlhodobo naráža na odpor členských krajín, ktoých daňové systémy lákajú veľké nadnárodné spoločnosti. Všetky rozhodnutia týkajúce sa daňových záležitostí pritom musia byť prijaté jednomyseľne všetkými členskými krajinami. Na túto skutočnosť upozorňuje aj vládny materiál.

„Slovensko je k tejto dani skeptické vzhľadom na stav rokovaní o CCCTB. Dôvodmi sú najmä celková realizovateľnosť prepojenia CCCTB na rozpočet EÚ a časový harmonogram“.

Riziko zvyšovania sadzieb 

Podľa stanoviska ministerstva financií má návrh Komisie vo všeobecnosti neutrálny dopad na rozpočet verejnej správy. Niektoré opatrenia môžu mať pozitívny, ale aj negatívny charakter a rezort varuje, že v priebehu ďalších rokovaní môžu prevážiť práve negatíva.

V stanovisku k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov EÚ rezort tiež upozorňuje aj na spôsob, akým sa má rozhodovať o podobe vlastných zdrojov.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

V rámci rozhodovania o vlastných zdrojoch, ktoré podlieha jednomyseľnosti a ratifikácii národnými parlamentmi, navrhuje Komisia stanoviť iba maximálne sadzby vlastných zdrojov. O skutočných mierach by potom rozhodovať v ďalšom návrhu kavlifikovaná väčšina.

„Do budúcnosti by tak mohlo byť jednoduchšie zvýšiť / znížiť jednotlivé sadzby vlastných zdrojov EÚ, čo by mohlo mať negatívny (ale aj pozitívny) efekt na verejné financie Slovenska.“