Slovensko je medzi krajinami, ktorým sa najviac znížia čisté príjmy z eurorozpočtu po roku 2020

Premiér Peter Pellegrini v obkolesení európskych lídrov počas mimoriadneho rozpočtového summitu EÚ v Bruseli. [EPA-EFE/Yves Herman]

Príjmy z rozpočtu EÚ jasne prevýšia slovenské odvody aj po roku 2021. V novom programovom období sa ale čistá finančná pozícia Slovenska môže znížiť zo súčasných 2,27 na 1,27 percenta HND.

Osud rozpočtu Európskej únie na roky 2021 až 2027 nie je stále jasný. Rokovania o jeho podobe sa z mŕtveho bodu nedostali ani po mimoriadnom summite EÚ. Európski lídri sa naďalej nevedia dohodnúť hlavne na tom, aké veľké by mali byť národné príspevky do spoločnej pokladnice.

Od nich totiž záleží aj to, ako budú vyzerať čisté finančné pozície členských štátov po roku 2020. V preklade – aký bude rozdiel medzi tým, koľko peňazí štát do eurorozpočtu odvedie a koľko sa mu z neho vráti.

Bruselský ekonomický think-tank Bruegel na základe návrhu Európskej komisie vypočítal, ako sa čisté pozície štátov zmenia oproti súčasnosti. Z jeho analýzy vyplýva, že Slovensko bude medzi krajinami, ktorým sa celkové čisté platby z európskeho rozpočtu znížia najviac. Ak by jeho súčasťou zostali rabaty pre jednotlivé členské štáty, Slovensko by si mohlo pohoršiť o 400 miliónov eur.

Kto stratí a kto získa

Autor analýzy Zsolt Darvas vypočítal veľkosť príjmov a odvodov v troch rôznych scenároch v závislosti od budúcnosti takzvaných rabatov. Rabat je rozpočtová kompenzácia, ktorú si v minulosti za svoje odvody do rozpočtu EÚ vyrokovali niektoré členské krajiny. Tieto zľavy dnes má Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko. Rabaty majú vplyv hlavne na to, koľko štáty do rozpočtu EÚ prispievajú, nie na výšku alokovaných prostriedkov. O tých rozhodnú rokovania európskych lídrov a inštitúcií.

Prvý scenár počíta s ukončením všetkých rabatov na začiatku nového programového obdobia, teda 1. januára 2021. Druhý je založený na návrhu Európskej komisie, ktorá chce kompenzácie zrušiť postupnými krokmi do roku 2025. Podľa posledného scenáru budú rabaty platiť celé budúce rozpočtové obdobie.

Hlavným zistením práce je, že čisté príjmy sa najvýraznejšie znížia v krajinách zo stredu a východu Únie. Tento záver pritom platí pre všetky tri scenáre. Úplne najviac si pohorší Maďarsko. V súčasnosti sú jeho čisté ročné príjmy z rozpočtu EÚ na úrovni štyroch percent hrubého národného dôchodku (HND), pričom po roku 2020 by boli polovičné. Nasleduje šesť krajín, ktorým sa čisté príjmy znížia zhruba o jeden percentuálny bod HND. V tejto skupine ja aj Slovensko.

Ako funguje a vzniká dlhodobý rozpočet EÚ

VIDEO | Lídri štátov EÚ sa vo štvrtok (20.2.) stretnú na mimoriadnom summite, aby sa posunuli k dohode o novom Viacročnom finančnom rámci, teda rozpočtu EÚ na roky 2021-2027. Ako sa rozpočet prijíma a prečo sú rokovania také náročné? 

Naopak, trom krajinám sa čisté príjmy oproti súčasnému rozpočtovému obdobiu zvýšia: Chorvátsku, Cypru a Španielsku. Chorvátsko si polepší najviac, keď jeho príjmy narastú minimálne o 0,37 percentuálneho bodu HND.

Analýza tiež pomáha pochopiť, prečo je pre krajiny ako Nemecko a Holandsko také dôležité zachovať dnešné rabaty. Nemecku, ktoré zo všetkých krajín do spoločného rozpočtu posiela najviac peňazí, by sa po zrušení zliav finančná pozícia zhoršila o 0,04 percentuálneho bodu. Keby však kompenzácie prežili, Nemecku by sa, naopak, rozdiel medzi príjmami a odvodmi znížil.

V opačnej situácii je Taliansko. To dnes do rozpočtu prispieva viac peňazí, ako z neho vyčerpá a v rovnakej pozícii by bolo aj po roku 2020, ak by kompenzácie pre niektoré krajiny zostali zachované. V opačnom prípade by sa ale zaradilo medzi krajiny, ktoré z majú únijnej kasy čistý príjem.

Z pozície čistých príjemcov smerom k čistým platcom sa zrejme prehupnú dve krajiny: Luxembursko a Írsko. Hoci v ukazovateľovi HND na obyvateľa je Luxembursko najbohatšou krajinou EÚ, dnes je čistým poberateľom. To súvisí hlavne s prítomnosťou únijných inštitúcií, ktoré zhltnú nemalú časť spoločných financií.

„Vo všeobecnosti platí, že s výnimkou krajín strednej a východnej Európy sa zmeny v čistých pozíciách zdajú byť malé,“ konštatuje Darvas.

Príjmy Slovensku výrazne neklesnú

Premiér Peter Pellegrini po poslednom – neúspešnom – summite o rozpočte EÚ povedal, že svojím nesúhlasným stanoviskom s návrhmi, ktoré sú doposiaľ na stole, Slovensku „zachránil dve miliardy eur“ . Narážal tým na hlavne fakt, že podľa týchto návrhov Slovensku v budúcom programovom období výrazne poklesnú eurofondy. Úbytok súvisí so znížením rozpočtu kohéznej politiky, zmenou prerozdeľovacích kritérií a s tým, že Slovensko sa od vstupu do EÚ stalo relatívne bohatšou krajinou v rámci dvadsaťsedmičky.

Eurofondy a agrodotácie tvoria veľkú väčšinu príjmov z eurorozpočtu. Krajiny však môžu čerpať peniaze aj z iných programov. Ide napríklad o centrálne riadené programy ako Horizont 2020, z ktorých sa ale  peniaze na rozdiel od eurofondov neprideľujú automaticky na začiatku obdobia, ale priebežne podľa kvality projektov. Súčasťou nového rozpočtu EÚ by mal byť aj nový rozpočtový nástroj pre eurozónu, z ktorého štáty budú môcť čerpať peniaze na uskutočňovanie reforiem.

Menej peňazí pre študentský program Erasmus? Pozícia slovenskej vlády je nejasná

Kým premiér Pellegrini hovori, že škrty v centrálne riadených programoch sú príležitosťou, ako zachovať čo najväčšie eurofondy v sedemročnom rozpočte EÚ, podľa štátneho tajomníka Ružičku znižovanie prostriedkov pre študentský program Erasmus „nemôžeme pripustiť“.

Zsolt Darvas sa preto pozrel ako sa jednotlivým členským krajinám zmenia celkové príjmy z rozpočtu oproti súčasnosti. Zaujímavým zistením je, že hoci sa objem eurofondov a agrodotácií pre krajiny V4 zníži, celkový pokles príjmov nebude až taký výrazný. „Percentuálne zníženie celkových alokovaných prostriedkov je nižšie ako škrty v kohéznej a poľnohospodárskej politike, pretože tieto krajiny získajú viac peňazí z ostatných programov. Keď zoberieme do úvahy ostatné platby z rozpočtu EÚ, nominálna zmena sa v prípade týchto štyroch krajín blíži k nule,“ vysvetľuje závery svojej práce Darvas. Čo sa týka Slovenska, jeho príjmy sa podľa Darvasových výpočtov znížia len o jedno percento.

Čistá pozícia Slovenska

Ak by v súčasnom programovom období Slovensko využilo všetky dostupné finančné prostriedky z európskeho rozpočtu, jeho čistá finančné pozícia by mala v priemere predstavovať 2,27 percenta HND ročne. Ako významná bude preto predovšetkým závisieť od zvýšenia národných príspevkov do únijnej pokladnice. No a tu sú opäť dôležitým faktorom rabaty.

Ak by finančné kompenzácie zostali zachované, Slovensko by do rozpočtu EÚ za sedem rokov odviedlo viac ako osem a pol miliardy eur, čo je zhruba 1,03 percenta HND. Čistá pozícia Slovenska by sa tak znížila o jeden percentuálny bod na 1,27 percenta HND.

Na rokovaniach o rozpočte EÚ Pellegriniho zastupuje Babiš: Myslím si, že prioritou Slovenska je poľnohospodárstvo

Hoci vyrovnávanie rozdielov v agrodotáciách medzi členskými štátmi EÚ patrí do najúžšieho okruhu slovenských priorít, premiér Pellegrini doposiaľ ako hlavný záujem Slovenska v rokovanich o rozpočte EÚ zdôrazňoval skôr zachovanie čo najväčšieho objemu eurofondov.

Keby sa výsledná dohoda o rozpočte zhodovala s návrhom eurokomisie, ktorý počíta s postupným rušením rabatov, Slovensko by do rozpočtu odviedlo 8,275 miliardy eur. Čistá finančná pozícia by sa znížila na 1,30 percenta HND.

Z pohľadu Slovenska je pochopiteľne najlepším scenárom zrušenie všetkých rabatov od prvého dňa nového rozpočtového obdobia. V takom prípade by do spoločnej kasy poslalo 8,11 miliardy eur. Čistá finančné pozícia by sa vtedy znížila „iba“ o 0,95 percentuálneho bodu na 1,32 percenta HND. Rozdiel oproti scenáru, kedy rabaty zostanú, nie je zanedbateľný – vyše 400 miliónov eur.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press