Slovensko má opäť najviac pochybení v eurofondoch z celej EÚ. Čo to znamená?

Ilustračný obrázok. [EPA/Julien Warnand]

Zo správy Európskeho úradu pre boj proti podvodom vyplýva, že nezrovnalosti v čerpaní sa týkajú takmer štvrtiny eurofondov a agrodotácií. Podľa kontaktného útvaru OLAF na Slovensku je to výsledok vysokej aktivity slovenských kontrolných orgánov. Domáce štatistiky ukazujú hlavne na chyby v žiadostiach o dotácie a verejnom obstarávaní.

Vo výročnej správe Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) o jeho vyšetrovacej činnosti opäť na prvý pohľad vyskakuje jedno číslo. Nájdeme ho v tabuľke, ktorá zachytáva mieru chybovosti čerpania eurofondov v jednotlivých členských krajinách za posledných päť rokov.

To číslo má hodnotu 21,03 percenta a patrí Slovensku. Zjednodušene: Slovensko čerpá peniaze z fondov EÚ tak, že takmer pri štvrtine platieb hlási nezrovnalosti. Žiadna iná krajina EÚ nezaznamenala ani len približne vysokú mieru pochybení.

Znamená to, že slovenské úrady a prijímatelia dotácií robia pri čerpaní európskych peňazí výrazne viac chýb, ako vo zvyšku EÚ? Alebo je na Slovensku v eurofondoch viac korupcie a podvodov?

Žiadna novinka

Úrad OLAF každoročne vydáva správu, v ktorej informuje o svojej činnosti za posledných 12 mesiacov. Jeho kontrolóri predovšetkým vyšetrujú podvody súvisiace s rozpočtom EÚ. Na jednej strane tak strážia, ako členské krajiny vyberajú a odvádzajú prostriedky do eurorozpočtu, predovšetkým clá a dane.

Súčasne kontrolujú, či pri čerpaní spoločných peňazí nedochádza k rôznym podvodom a pochybeniam. Tu ide hlavne o Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF, eurofondy) a agrodotácie, ktoré do štátov EÚ z eurorozpočtu prúdia v najväčších objemoch.

Chyby v čerpaní sa označujú ako nezrovnalosti (irregularities). Ich definíciu upravuje európske nariadenie o ochrane finančných záujmov EÚ. V praxi nezrovnalosťou môžu byť rôzne administratívne pochybenia v projekte až po premyslené podvody – potvrdené aj nepotvrdené. Členské štáty musia ohlasovať všetky nezrovnalosti presahujúce sumu 10-tisíc eur, na ktoré sa nevzťahujú oznamovacie výnimky a boli predmetom administratívneho alebo súdneho zistenia.

Slovensko má opäť suverénne najväčšiu mieru nezrovnalostí pri čerpaní eurofondov

Podľa správy OLAF sa pochybenia alebo podvody v čerpaní eurofondov a poľnohospodárskych dotácií v posledných piatich rokoch týkali takmer dvadsiatich percent peňazí vyplatených z európskeho rozpočtu.

V posledných piatich rokoch sa podľa výročnej správy nezrovnalosti na Slovensku týkali 21,03 percenta platieb z fondov EÚ. Celkovo OLAF od slovenských úradov dostal 1 947 hlásení o nezrovnalostiach.

Pre porovnanie: druhú najvyššiu mieru má Rumunsko, kde sa ale nezrovnalosti vzťahovali na necelé tri percentá platieb, čo je oproti Slovensku zhruba desatina. Tretiu najhoršiu štatistiku má Španielsko (2,7 percenta). Priemerná miera chybovosti za celú EÚ nedosahuje ani dve percentá.

Vysoké číslo v slovenskej kolónke ale nie je žiadnou novinkou. Ako vlani informoval portál EURACTIV.sk, Slovensko zaznamenalo s náskokom najvyššiu mieru nezrovnalostí už v minuloročnej správe – až 19,29 percenta (1 644 hlásení).

Čo znamenajú čísla OLAF

Prečo je nameraná miera nezrovnalostí v prípade Slovenska taká vysoká? Ako pre portál EURACTIV.sk vysvetľuje Želmíra Hybská, už bývalá riaditeľka odboru Centrálny kontaktný útvar pre OLAF (OCKÚ OLAF), je hlavným dôvodom „robustný systém“ nahlasovania nezrovnalostí na OLAF zo strany slovenských úradov. Sem patria kontrolné, auditné a správne orgány, orgány činné v trestnom konaní, či súdy.

Všetky nezrovnalosti sa musia včas zaevidovať v národnom systéme a následne informovať OLAF.

„Vo väčšine prípadov však ide len o počiatočné preverovania, ktoré sú predmetom následného skúmania a prešetrovania zo strany relevantných orgánov, a teda je možné, že vznik nezrovnalosti sa v tomto konaní nepotvrdí,“ ozrejmuje Hybská.

Inými slovami, Slovensko je podľa tohto v detekcii nezrovnalostí aktívnejšie ako ostatné krajiny EÚ, pričom európskych kontrolórov informuje aj o najmenších podozreniach z chybného konania.

Údaje OLAF neznamenajú ani to, že Slovensko v sledovanom období prišlo o štvrtinu eurofondov.

Remišová: Chyby štátu pripravili Slovensko o 600 miliónov eur z európskych fondov

Finančné opravy projektov financovaných z eurofondov mali za posledných 14 rokov hodnotu takmer miliardu eur. Väčšinu pochybení majú podľa podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej na svedomí štátne orgány. Štát musí tieto korekcie zaplatiť zo svojho rozpočtu. 

„Prevažná väčšina podvodných nezrovnalostí za programové obdobie 2014 až 2020, ktoré boli oznámené na OLAF, je objavených „pred platbou“, čo znamená, že ešte nedošlo k deklarovaniu výdavkov na Európsku komisiu a teda nevznikol záväzok voči Európskej komisii. Inak povedané, nezrovnalosť bola zistená ešte pred samotnou implementáciou projektu. Príkladom sú, napríklad, medializované výzvy na ministerstve školstva,“ popisuje stav exriaditeľka OCKÚ OLAF.

Vysoká miera nezrovnalostí tak paradoxne môže znamenať, že slovenské úrady efektívne bránia prepadu európskych finančných prostriedkov. Čím viac chýb zaznamenajú v úvodných fázach projektu, tým sa zmenšuje riziko vrátenia peňazí do rozpočtu EÚ.

Slovenskí politici čísla zo správy OLAF tiež často interpretujú ako dôkaz korupcie a rozkrádania európskych peňazí. Povedať, že na Slovensku je najväčšia miera podvodov v eurofondoch v celej Únii ale podľa Hybskej nie je správne. „Pri podvodných nezrovnalostiach za programové obdobie 2007 až 2013 bolo zatiaľ len necelých 5 percent prípadov podozrení zo spáchania trestného činu uzatvorených s právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu, respektíve trestným rozkazom,“ popisuje.

Prevažujú nepodvodné hlásenia

O niečo ucelenejší pohľad na tento problém ponúka Ročná správa OCKÚ OLAF o nezrovnalostiach za rok 2019. Tá eviduje všetky nezrovnalosti, ktoré odbor v uplynulom roku hlásil Komisii. Obsahuje tak aj zistenia týkajúce sa projektov z programového obdobia 2007 až 2013, ktorý sa stále audituje.

Správy OCKÚ OLAF ukazujú, že iba zlomok nezrovnalostí je nahlásených ako podvodných. Podvodné nezrovnalosti sú také, kde existuje podozrenie z podvodného správania.

Z celkových 134 reportovaných hlásení v roku 2019 bolo podvodných iba 16. V priebehu obdobia nebol preukázaný žiadny podvod.

Z týchto údajov vychádza, že miera detekcia nezrovnalostí je 0,71 percent, čo je iba mierne nad priemerom EÚ (0,52 percenta). „Z toho vyplýva, že naše kontrolné orgány sú schopné detekovať nezrovnalosti, avšak problém vidíme v oblasti prevencie, ktorá by mala byť nasmerovaná na predchádzanie vzniku nezrovnalostí,“ píše sa v správe OCKÚ OLAF.

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

Najviac hlásení sa vzťahovalo na Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Tento program zaisťuje hlavne investície do dopravnej infraštruktúry. V tomto programe bol aj najväčší objem nezrovnalostí.

Podľa Hybskej je to spôsobené tým, že v rámci OP II vznikajú hlavne veľké infraštruktúrne projekty. Keď sa objaví podozrenie na možný podvod, nezrovnalosť sa vzťahuje na celý projekt, často v stovkách miliónov eur.

V tomto prípade najväčší počet nezrovnalostí zaznamenal orgán auditu. „Dôvody veľkého počtu nezrovnalostí sú rôzne, napríklad nedostatočne vykonaná kontrola verejného obstarávania, opakujúcim nedostatkom bolo aj zaradenie výdavkov, ktoré nespĺňajú podmienky poskytovania podpory (napr. DPH), a podobne,“ hovorí Hybská.

Najčastejšími nezrovnalostiam sú administratívne pochybenia v projektoch a vznikajú predovšetkým na strane žiadateľov o dotácie.

Ako vymenúva Želmíra Hybská, najviac sa objavujú v žiadostiach o platbu, kedy prijímatelia uvádzajú tovary, alebo služby, ktoré sa z fondov EÚ preplatiť nedajú. Ďalej chyby často vznikajú v procese verejného obstarávania, ale aj nedostatočnou kontrolou na riadiacom orgáne.

„Čo v praxi znamená, že pochybenie síce spôsobil prijímateľ, avšak Riadiaci orgán mal vykonať také preventívne opatrenia, prípadne mal mať zavedené také kontrolné mechanizmy, ktoré by pochybenie odhalilo,“ dodáva.

Medzi programovými obdobiami sa chybovosť podľa Hybskej výraznejšie nemení. Pravidlom je, že rastie ku koncu obdobia. „Zo začiatku programového obdobia je nezrovnalostí menej, početnosť sa zvyšuje až po akcelerácii čerpania,“ doplňuje.

Iba odporúčania

Vyšetrovanie každého prípadu európski kontrolóri ukončia odporúčaním pre členské štáty, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia alebo nie. OLAF tak príslušným národným orgánom môže navrhnúť akýkoľvek finančný alebo trestnoprávny postih. Členská krajina sa zisteniami OLAF musí zaoberať, no nie sú pre ňu záväzné.

V sledovanom období v prípade Slovenska OLAF ukončil 13 vyšetrovaní a orgánom odporučil vymáhať späť 0,53 percenta platieb. Zo štatistík OLAF sa ale dá vyčítať, že slovenská justícia tieto odporúčania neberie príliš vážne. V piatich prípadoch na odporúčania zatiaľ orgány nereagovali právoplatným rozhodnutím, päť odporúčaní odmietli a iba raz pristúpili k obžalobe. To znamená, že rovnaký názor ako OLAF mali iba v 14 percentách prípadov. Podľa minuloročnej správy obžalobou skončila štvrtina odporúčaných prípadov.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8