Slovensko má opäť suverénne najväčšiu mieru nezrovnalostí pri čerpaní eurofondov

Generálny riaditeľ Európskeho úradu pre boj proti podvodom Ville Itälä [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Podľa správy OLAF sa pochybenia alebo podvody v čerpaní eurofondov a poľnohospodárskych dotácií v posledných piatich rokoch týkali takmer dvadsiatich percent peňazí vyplatených z európskeho rozpočtu.

Slovensko už tradične vyčnieva v jednej zo štatistík, ktoré v každoročnej správe zverejňuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Ide o mieru nezrovnalostí pri čeprani európskych dotácií, ktorá je tento rok najvyššia za ostaných päť rokov.

Podľa údajov OLAF za obdobie rokov 2014 až 2018 bolo na Slovensku zistených spolu 1 644 podvodných a nepodvodných nezrovnalostí pri čerpaní peňazí z fondov EÚ a poľnohospodárskych dotácií. V skúmanom období sa podozrenia týkali až 19,29 percenta všetkých platieb z rozpočtov kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. To je s prehľadom najviac v celej Únii.

Pre porovnanie, druhú najvyššiu mieru nezrovnalostí má Španielsko – 3,3 percenta. Kontrolné orgány v Španielsku súčasne zaznamenali takmer 11-tisíc pochybení, čo je najviac z celej EÚ. Nasleduje Rumunsko (3,23 percenta) a Česko (2,84 percenta). Priemerný finančný dopad za celú Úniu je na úrovni dvoch percent.

OLAF v prípade Slovenska za päť rokov ukončil 16 vyšetrovaní a slovenským orgánom odporučil vymáhať späť 2,29 percenta zo všetkých vyplatených platieb.

Hlavnou úlohou OLAF je chrániť peniaze zo spoločného európskeho rozpočtu. Na základe podnetov od občanov alebo verejných inštitúcií kontroluje, či pri čerpaní európskych dotácií nedošlo k podvodom alebo pochybeniam. Európski vyšetrovatelia tiež skúmajú, či kvôli colným podvodom alebo daňovými únikmi neprichádza rozpočet EÚ o svoje príjmy. Ak sa podozrenie potvrdí, OLAF môže príslušným orgánom vydať odporúčanie na začatie trestného stíhania, alebo vrátenia peňazí.

Čo sú nezrovnalosti

Definíciu nezrovnalosti upravuje európske nariadenie o ochrane finančných záujmov EÚ a nariadenie upravujúce podmienky čerpania financií z európskych fondov.

Zjednodušene povedané, nezrovnalosťou je akékoľvek vedomé, či nevedomé porušovanie unijnej, či národnej legislatívy, ktoré vedie k neoprávnenému použitiu európskych peňazí a ohrozeniu finančných záujmov EÚ. Môže teda ísť o pochybenie úradníka v ktorejkoľvek fáze eurofondového projektu až po korupciu a podvody s eurodotáciami.

Európsky úrad pre boj proti podvodom je kvôli V4 zaneprázdnený

Krajiny Vyšehradu sú najväčšími poberateľmi dotácií z európskych peňazí, no zároveň majú problém s ich neefektívnym využívaním. V hľadaní riešenia skupina nie je zjednotená. Nakoľko má Európsky úrad boja proti podvodom obmedzené právomoci, riešenie káuz ostáva v rukách členských štátov.

Nezrovnalosti nie sú odhaľované vyšetrovateľmi OLAF, ale vnútroštátnymi orgánmi členských krajín: riadiacimi orgánmi operačných programov, teda ministerstvami a ďalšími národnými kontrolnými orgánmi. Čerpanie tiež podlieha auditu ministerstva financií a Európskej komisie. O zistených nezrovnalostiach úrad OLAF informuje Centrálny kontaktný útvar pre OLAF (OCKÚ) pri Úrade vlády.

Členské štáty musia ohlasovať všetky nezrovnalosti presahujúce sumu 10-tisíc eur, na ktoré sa nevzťahujú oznamovacie výnimky a boli predmetom administratívneho alebo súdneho zistenia.

Problémy hlavne s verejným obstarávaním

Miera nezrovnalostí v eurofondoch a agrodotáciách na Slovensku pritom tiež rastie v čase. Pochybenia, ktoré vnútroštátne orgány odhalili v rokoch 2013 až 2017, tvorili 11,39 percenta platieb. Absolútny počet prípadov v minuloročnej správe – spolu 1672 – bol však vyšší, z čoho vyplýva, že tento rok boli nezrovnalosti zrejme zistené pri väčších projektoch. V roku 2015, teda ešte na prelome programových období nezrovnalosti tvorili 15,4 percenta pri 976 prípadoch.

Zo samotných čísel sa ale nedá jednoznačne povedať, či sú výsledkom nadmernej korupcie alebo skôr administratívnych chýb vyplývajúcich z komplikovaného procesu žiadostí o nenávratný finančný príspevok z európskeho rozpočtu. Z ostatnej výročnej správy OCKÚ vyplýva, že najčastejšie sa pochybenia týkali nedostatočných administratívnych kontrol v žiadostiach o platbu, ale predovšetkým v procese verejného obstarávania.

OLAF: Zachránili sme 371 miliónov eur

Celkovo OLAF v roku 2018 uzatvoril 167 prípadov vrátane dvoch na Slovensku. Národným a unijným orgánom vydal 256 odporúčaní. Ak sa nimi budú riadiť, do rozpočtu EÚ sa vráti 371 miliónov eur. Najviac prípadov vyšetrovania sa týkalo Maďarska (9), potom Grécka a Poľska (8). Najčastejšie boli vlani vyšetrované podvody spájané so štrukturálnymi fondmi EÚ (85 prípadov).

„Medzí minuloročné trendy patrí zakladanie nastrčených spoločností a krytie falošných transakcií s cieľom získať peniaze z európskych fondov, obchádzania colných pravidiel prostredníctvom cezhraničných organizovaných zločineckých skupín, alebo podvody s propagáciu poľnohospodárskych výrobkov,“ povedal na margo správy šéf OLAF Ville Itälä.

Úrad OLAF tuší podvod s agrodotáciami na Slovensku. Začal oficiálne vyšetrovanie

Prácou zavraždeného novinára Jána Kuciaka sa oficiálne začal zaoberať aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho však nejde o nič výnimočné. 

Správa OLAF upozornila, že vyšetrovania týkajúce sa rozpočtových podvodov a pochybení neraz smerovali aj dovnútra inštitúcií EÚ a ich zamestnancov. Vlani OLAF vyšetroval 27 prípadov a podarilo sa mu úspešne uzavrieť 17 z nich.

Dokument tiež tvrdí, že vyšetrovanie OLAF sú každým rokom zložitejšie. Namiesto podvodov v jednom regióne alebo krajine vyšetrovatelia stále viac čelia nadnárodným schémam, pričom podvodníci pôsobia vo viacerých členských štátoch a niekedy aj mimo nich.

Zločinci zneužívajú európske a vnútroštátne pravidlá tým, že „roztrúsia“ svoje aktivity po celej Európe a využívajú všetky možnosti, aby sa pokúsili získať finančné prostriedky EÚ manipuláciou s postupmi obstarávania, prijímaním poľnohospodárskych dotácií na neobrábané pozemky alebo zámernými dezinformáciami o dovážanom tovare, aby sa vyhli plateniu colných poplatkov.

Nekonečná hra na mačku a myš

Ernesto Bianchi, vedúci oddelenia vyšetrovania v rámci OLAF, ktoré rieši colné podvody a falšovaný tovar, v utorok pri prezentácii výročnej správy pred novinármi uviedol, že Únii sa čoraz ťažšie darí bojovať proti falošnému tovaru pôvodom z Číny. Dôvodom je aj prudký nárast nákupov online, kde spotrebitelia často narazia na falošné a neraz aj nebezpečné výrobky, pričom nákupy cez internet sú zneužívané aj pri daňových únikoch. Upozornil, že klasický model podvodov čoraz viac nahrádzajú podvody cez elektronické obchodovanie.

„Najväčšia a najzávažnejšia hranica je medzi Čínou a vašim domovom,“ opísal situáciu Bianchi. Zároveň však spresnil, že treba hovoriť o „skupinách podvodníkov“ a nie o samotnej Číne, ktorá je rovnako zasiahnutá podvodmi ako krajiny EÚ. Vysvetlil, že zločinecké organizácie často používajú rovnaké obchodné kanály, ktorými vozia falšovaný tovar do Európy, na pašovanie nežiaduceho toxického odpadu zo Západu do Číny.

Slovensko si s OLAFom vysvetľuje možné colné podvody

SaS chce hlavu šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Ten tvrdí, že ide o nedorozumenie a Slovensko milióny eur nebude musieť doplácať.

Bianchi potvrdil, že aj napriek konkrétnym úspechom pri zachytávaní nelegálneho tovaru vyšetrovatelia OLAF hrajú „nekonečnú hru na mačku a myš“ so zločineckými skupinami, ktoré sa rýchlo prispôsobujú a nachádzajú spôsoby, ako obísť opatrenia na presadzovanie práva. Veľkým rizikom, ako upozornil, je pašovanie falošných pesticídov z Číny vyrobených z toxických chemikálií. Tie podľa jeho slov ohrozujú zdravie ľudí a tiež včiel, čo môže mať zničujúci vplyv na celé ekosystémy.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press